Náhorný Karabach

Tomáš Kubuš - 30.3.2013

Navštíviť Náhorný Karabach nie je dnes veľký problém, ale JEDINÁ legálna prístupová cesta vedie z južného Arménska cez Lačínsky koridor.

Víza získa návštevník priamo v hlavnom meste oblasti v Stepanakerte na ministerstve zahraničných vecí. Pri vstupe si len zapíšu jeho meno, aby mu mohli pri výstupe skontrolovať pohraničníci či obdržal platné vízum. To platí buď 5 alebo 21 dní a úradníci sa pýtajú na účel cesty a mieste, ktoré chce človek navštíviť. Niektoré oblasti Karabachu sú stále nedostupné a za ich návštevu môže hroziť v najlepšom prípade pokuta. Ak má človek v pase pečiatku a vízum z Náhorného Karabachu na rovnaký pas NESMIE cestovať do Azerbajdžanu! Tí pokladajú každý vstup do Karabachu za nezákonný vstup na ich územie a de facto nelegálne prekročenie hranice!

Náhorný Karabach

Doprava v Karabachu

Náhorný Karabach nesie v sebe viac z arménskej kultúry než zo susedného Azerbajdžanu a preto aj ľudia rozprávajú prevažne arménsky, rusky a miestnou menou zostáva podobne ako v Arménsku dram. Zameniť si peniaze na ulici nie je problém a ubytovanie tiež nie je drahou záležitosťou. Doprava v Karabachu funguje normálne, ale niektoré miesta sú zo Stepanakertu spojené len jedným či dvomi spojmi, preto je dobré si informácie overiť na autobusovej stanici. Kam však nejde maršrutka tam pôjde taxík, ktorý pôjde buď len s Vami alebo počkáte na ďalších pasažierov a rozdelíte si tak výdavky. Človek by sa mal pri návšteve Karabachu vyvarovať najmä pohraničným oblastiam s Azerbajdžanom, kde ešte dodnes neprestali ojedinelé prestrelky medzi vojakmi. Neodporúča sa ani trekovať v niektorých oblastiach alebo sa príliš potulovať na nevyznačených miestach, pretože sa v Karabachu ukrýva ešte veľké množstvo nevybuchnutých mín. Odmínované oblasti bývajú často označené značkou.

Náhorný Karabach

Stepanakert

Bezpečnostná situácia v Karabachu je pomerne dobrá. Incidenty sa odohrávajú ojedinele na hraniciach, ale to sú miesta kam človek nemá prečo chodiť. Miesta ako Stepanakert, Askeran, Shushi alebo kláštor Gandzsar sú bezpečné a bez nejakých väčších problémov. Veľkým problémom Karabachu sú už spomínané míny, takže je dobré sa vyvarovať prechádzaniu neoverených ciest. Človek sa tu dohovorí arménsky, ale bez problémov sa tu ujme aj ruština, prípadne angličtina, hoci s ňou môžu byť problémy. V hlavnom meste Stepanakert exsituje niekoľko hotelov, aj lacných hotelov, ale sú tu aj ľudia, ktorí prenajímajú izby priamo u seba. Stačí sa popýtať ľudí na ulici alebo taxikárov či šoférov maršrutiek a budú Vám vedieť pomôcť. Čo sa týka kuchyne. Medzi najobľúbenejšie jedlá patria šašlíky, kúsky mäsa napichnutého na špajdli a grilovaného na drevenom uhlí, ktoré dostať kdekoľvek. Najčastejšie sa v Karabachu pije čierny alebo zelený čaj.

stepanakert

Dnes je Náhorný Karabach republikou, ktorú nikto neuznal

Má vlastný parlament, vlastného prezidenta, vlajku, ale v očiach sveta stále nie je nezávislým štátom. Meno republiky sa skloňovalo najmä v nepokojných časoch, kedy tu v rokoch 1992-1994 prebehla krvavá vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom, pričom obe krajiny si nárokovali právo na Karabach. Konflikt si mal vyžiadať viac než 40 000 obetí a stopy vojny sú v krajine badateľné dodnes. Platí to najmä pre mesto Shushi, kde pred vojnou žilo viac než 15 000 obyvateľov, ale dnes je poloprázdne a stále v ňom stoja zničené či vyhorené budovy. Spomienky na vojnu sú aj v múzeu v Stepanakerte, kde je vstup zdarma a sprevádzať Vás bude jedna za matiek, ktorá vo vojne stratila svojho syna. Je to miesto s veľmi silnou atmosférou.

www.kubus.blog.sme.sk
www.blizkyvychod.eu

Komentáre Disqus