Nepál ako ho nepoznáme

Viera Valentová - 19.5.2014

Pravdepodobne si drvivá väčšina z vás predstavuje Nepál ako krajinu, kde sa nachádza najvyšší vrch sveta, kde leží značná časť Himalájí, musí tam byť určite zima a nesmú chýbať budhisti s ich modlitebnými mlynčekmi a vlajkami. Toto je vcelku zaužívaná všeobecná predstava.

V skutočnosti sa v Nepáli naozaj nachádza najrozsiahlejšia časť Himalájí (vyše 800 km), ktorá pokrýva celú severnú časť krajiny, žije tu však len zlomok z celkovej populácie štátu. Strednú časť krajiny, kde leží aj hlavné mesto Káthmandu zaberajú vrchoviny a celý južný Nepál pozdĺž hraníc s Indiou tvorí rozsiahla nížina nazývaná térai, ktorá je geomorfologickým pokračovaním Gangskej nížiny. Tu žije približná polovica nepálskeho obyvateľstva.  Doslovne sa jedná o etnické, kultúrne a religiózne predĺženie severnej Indie. Presne v tejto oblasti prebývam už tretí mesiac vrámci Európskej dobrovoľníckej služby spolu s ďalším dobrovoľníkom zo Slovenska a o tejto oblasti bude aj nasledujúce čítanie.

Podľa tabuliek patrí Nepál medzi tridsať najmenej rozvinutých krajín sveta. Celá Južná Ázia sa zaraďuje hneď po Subsaharskej Afrike k najchudobnejším regiónom na planéte. Toto všetko sme mali pred cestou naštudované. Takisto sme ale vedeli, že Jhapa district, v ktorom sa sústreďuje väčšina našich dobrovoľníckych aktivít je spolu s regiónom hlavného mesta Káthmandu najrozvinutejšou časťou Nepálu. Tak sme sa tešili na audi medzi škodovkami J Kultúrny šok bol napriek tomu nesmierny a len postupne, počas neskorších návštev iných nepálskych regiónov, vidím rozdiely a uznávam, že náš distrikt je na tom z ekonomického hľadiska naozaj veľmi dobre.

Nepálska nížína na juhu krajiny

Nepál sa rozdeľuje na 75 distriktov a Jhapa leží na najvýchodnejšom cípe krajiny. Dá sa sem dostať za 150 EUR letecky z Káthmandu. Let trvá hodinku ale netreba zabúdať na to, že nepálske aerolinky nespĺňajú medzinárodné štandardy a preto majú napríklad od decembra 2013 zákaz letov do EÚ.  Druhá možnosť je 15-hodinová jazda autobusom za 15 EUR po cestách veľmi zlej kvality s pravidelnými prestávkami určenými vyprázdneniu čriev a ich následnému zaplneniu.

V nepálskej nížine térai žijú v drvivej väčšine hinduisti, ktorí sú na nerozoznanie od Indov.  V celom Nepáli je hinduizmus na prekvapenie taktiež dominantným náboženstvom s 80% vyznávačov. Celá oblasť je malarická a preto sa odporúča spávať pod moskytiérou. Keďže sa jedná o nížinu, oblasť je poľnohospodársky činná. Krava je takisto ako v Indii posvätným zvieraťom, ktoré treba nechať pokojne prejsť cez cestu, ale zato také vodné byvoly sú používané ako ťažné zvieratá. Najčastejšie sa vyskytujúcou vegetáciou sú určite kokosové palmy a banánovníky. Nachádzajú sa tu rozsiahle džungle s divými zvieratami, od ktorých návštevy nás viacerí odrádzajú, ale aj organizované národné parky so slonami, nosorožcami či tigrami (najznámejší je Chitwan a Bardiya).

Základom potravy je ryža so šošovicovou „polievkou“

Keďže sa nachádzame v Ázii, samozrejme sa nemôžeme vyhnúť ryži. V Nepáli sa ryža podáva na tanieri spolu s miskou šošovicovej polievky, ktorou sa počas jedenia postupne ryža polieva. Toto národné jedlo sa volá  dhal bhát. (Dal je šošovica a bhát je ryža). K tomuto sú podľa regiónu a solventnosti kuchárok pridávané rôzne ďalšie misky s varenou zeleninou, najčastejšie je to špenát, fazuľa a baklažán, ale fantázii sa medze nekladú. Celá takáto porcia sa volá chana  a je to úplne tradičné nepálske jedlo, ktoré sa jedáva každý deň. Strava sa podáva doobeda okolo desiatej-jedenástej a potom ako večera okolo piatej počas zimných mesiacov a okolo siedmej v lete. Tradičný Nepálec jedáva v zásade na zemi a rukami, samozrejme, že vždy len tou pravou, tá ľavá slúži podobne ako aj pri moslimoch na telesnú očistu po použití toalety. Pre nás nedomácich sú k dispozícii lyžičky :)

V Nepále sa neraňajkuje

Raňajky našich rozmerov v tejto krajine prakticky neexistujú, ráno po prebudení sa tradične pije silný korenistý čaj s mliekom duut chiia, ale nič sa ráno nejedáva. Takže sa tu jedáva varené jedlo dvakrát denne, pred obedom a večer. Medzitým sa nič veľké nekonzumuje, iba ak nejaké jednohubky. Toto je jedna z vecí, ktoré sa mi nepodarilo zharmonizovať a vždy si moje telo pýta aj to tretie jedlo, tak som sa naučila dopriať si neskorší obed J Vychýrenou nepálskou špecialitou sú tibetské plnené taštičky momo, ktoré môžu byť buď vegetariánske a vtedy sú plnené najmä postrúhanou pikantnou kapustou ale takisto sa k tomu môže pridať kuracie, byvolie alebo jahňacie mäso. Nám najviac chutí chowmein, čo je zase čínsky vynález, rezance s postrúhanou kapustou a niekedy pridaným cícerom.

Zariadenie bežnej domácnosti je vskutku skromné

Nakoľko je Nepál tridsiatou najbohatšou krajinou sveta od konca tabuľky, tak tomu samozrejme zodpovedá aj vybavenie obydlí. Teraz chcem podotknúť, že nižšie opísané skutočnosti vychádzajú výlučne z môjho vlastného pozorovania z desiatky navštívených obydlí v rôznych častiach krajiny. Pevne verím, že sa tu nachádzajú aj inak zariadené domácnosti, ja vám prinesiem môj pohľad. Takže začnime od zariadení, ktoré som tu ešte nevidela: chladnička, automatická práčka, sporák, splachovací záchod, kuchynský drez, počítač umývadlo je k zhliadnutiu príležitostne. Televízor stredných rozmerov je naopak skoro všade a indické telenovely s príznačnou hudbou sú stálou zvukovou kulisou, nech sa nachádzate kdekoľvek :)

Bez baterky večer ani na krok

Domy tu zvyčajne nemajú ploty a vo všeobecnosti sú v tomto teplom období (od marca do júna je tu tzv. suchá teplá sezóna, ktorú zachvíľu vystrieda monzún) naplno otvorené všetky okná a dvere kvôli vetraniu, takže sa tu žije dosť otvorene J Teploty sú tropické a ventilátor je celkom bežnou a viac menej nevyhnutnou súčasťou príbytkov. Elektrická energia tu dosť vypadáva, tabuľkovo je počas dňa zabezpečený prísun len 12 hodín denne v 3 až 4-hodinových intervaloch, ktoré sú totálne nepravidelné a ešte aj počas 3-hodinového prísunu prúd často na pár minút vypadne. Takže dobrá sviečka, petrolejka či baterka musia byť večer vždy poruke J Pouličné osvetlenie takmer nefunguje, čiže aj počas dodávky elektrického prúdu si treba idúc po ulici svietiť, alebo sa spoľahnúť na dobrú pamäť. Dobrá situácia nastáva počas splnu, to ani baterka nie je potrebná J Toalety sú tradičné stupačkové, tzv. turecké. Sprchovanie prebieha formou kýblikovania s vodou zo studne, ktorá je niekedy studená, inokedy letná a hlavne počas najhorúcejšieho poobedia, kedy by sme sa najradšej hodili do ľadovca je voda až príliš teplá.

Nakoľko tu bežná domácnosť nevlastní chladiace zariadenia (viaceré obchody a drahšie reštaurácie však ponúkajú vychladené nápoje J ) tak sa tu všetko varené musí hneď zjesť a preto vlastne všetko čo tu jeme, je zaručene čerstvé. Síce to vyžaduje spomínané varenie a aj nakupovanie surovín dvakrát do dňa, ale zo zdravotného hľadiska je tu záruka čerstvosti.

Tento, stále pretrvávajúci, už takmer trojmesačný pobyt v Nepále mi fakt veľa dal, videla som nevídané, zažila nezažité a aj keď tu stále musíme riešiť raz drobnejšie inokedy náročnejšie každodenné úlohy, zatiaľ ma to tu neprestáva baviť :)

Komentáre Disqus