Srí Lanka: Opičí raj alebo prečo sme ako jediní leteli z Malé do Colomba?

Mrc Dujour - 31.10.2015

Swiss Air mal akciu na letenky na Maledivy... A môj bývalý sa tam, ako vášnivý free diver, túžil ísť potápať... A mňa, akčnú ženu, predstava vyše dvojtýždňového vylihovania na prenádhernej pláži síce lákala, ale iba za predpokladu, že to spojíme s nejakým poznávaním nových miest, kultúr, mentalít, náboženstiev. A to som ešte netušila, koľko majú na Srí Lanke opíc..

Tak som prikúpila letenky z Malé do Colomba na Srí Lanke a začala plánovať našu dovolenku.

Male, hlavné mesto Malediv

Keď sme pristáli na relatívne malom letisku v hlavnom meste Maledív – Male International Airport, boli sme jediní, ktorí nechceli ani za nič opustiť tranzitný priestor letiska. Všetci na nás pozerali ako na cirkusovú atrakciu, pretože, ako sme sa neskôr dozvedeli, nie je bežné, aby niekto priletel z Európy do “raja” a chcel z neho hneď a zaraz dobrovoľne odísť skôr, ako ho vôbec navštívil. My sme chceli! A výdatne sme na tom trvali :-)
 
Na Bandaranaike – srílanskom medzinárodnom letisku nás už totiž o pár hodín mal čakať “ujino”. Tak sme si pracovne nazvali nášho domáceho sprievodcu, ktorý nám robil spoločnosť pri obdivovaní a objavovaní krás Cejlonu. Ujino mal asi meter päťdesiat, bol to elegantný pánko v rokoch, so srandovnou angličtinou, ale plný energie, usmiaty, ochotný a milý. Oficiálne sa volal Munasinghe.

Mrc Dujour

Itinerár, aj podmienky nášho kšeftu som dohodla vopred cez internet s jeho bratom. Aké ľahké, že? :-) Napriek tomu, že sme vlastne nevedeli, do čoho celkom ideme, bola som absolútne pokojná a keď som uvidela ujinov vysmiaty ksichtík, tak aj spokojná s finálnym výberom.

Negombo

Prvú noc sme si vybrali na ubytovanie hotel v Negombe, meste, na ktorého periférii sa vlastne nachádza medzinárodné letisko (paradoxne, letecké spoločnosti uvádzajú, že letia do Colomba, ale to je vzdialené od letiska vyše 30 kilometrov). Negombo, ako také, na mňa veľký dojem neurobilo. Úprimne, evokovalo mi skôr, ako by naší niekdajší bratia Češi povedali, zaneřáděnou dedinku, ktorej starosta sedí viac v krčme, ako na obecnom úrade. Dosť bordelu, dosť chaosu, kde-tu búda, pouličný predavač, pes.. druhý, dvadsiaty.. a, samozrejme, riadne chaotická doprava, ktorá sa riadi heslom, “k čomu sa dajú privariť kolesá, to je auto”  :-) To som ešte netušila, že Colombo, hlavné mesto Srí Lanky vyzerá plus-mínus rovnako. Vzhľadom na vyššie uvedené sme pri odjazde z Negomba neronili slzy, ale práve naopak, tešili sa na prvú zastávku nášho itinerára – sloní sirotinec v Pinnawale.

Pinnawale, Srí Lanka

Sloní sirotinec v Pinnawale

Kúzelné miestečko, kde sa slony kúpu a šantia v rieke Maha Oya, obkolesenej kokosovými palmami. Sirotinec bol založený najmä za účelom záchrany sloních mláďat, ktoré ostali osamotené v divokej prírode. Slonov tu možete nakŕmiť, vidieť ako ich kŕmia, možete tu v lokálnej reštike nakŕmiť aj seba, aj nebojácne hladné, či skôr mlsné veveričky alebo vidieť budhistických mníchov premávajúcich sa tu (aj všade inde) v oranžových plachtách :-) Skvelé miesto na pozvolnú aklimatizáciu.

Pevnosť Sigiriya

Z Pinnawaly poďho kúsok severovýchodne, poobdivovať miesto bájneho príbehu o zrade a odplate, jednu zo šiestich UNESCO pamiatok nachádzajúcich sa na Srí Lanke, úchvatnú a monumentálnu pevnosť Sigiriyu. Bolo to miesto môjho prvého stretu s voľne žijúcimi opicami a nakoľko opice milujem, čas pre mňa na tomto mieste zastal. Opice sme tam kŕmili slovenskými slivkami, ktoré mi mamina poctivo, aby sme náhodou neumreli v tom ďalekom svete, nabalila na cestu.  Veľa fotiek opíc, veľa videí s opicami, môj veľký a široký úsmev, skrátka opičie šialenstvo začína :-) 

Sigiriya

Cestou zo Sigiriye som ujina ničila nespočetnými otázkami o opiciach. Chudák, nechápal. Ďalšiu noc sme boli ubytovaní v džungli. Ich džungľa je iná, ako džungľa v predstavách bežného Slováka – je to skôr bush, húština, oranžová a relatívne suchá..  Ale tie zvuky divočiny, keď som sa skoro ráno zobudila a umývala si zuby, tie si budem pamätať už na furt. Bolo to fakt vzrúšo.

Polonnaruwa a Dambulla

Ďalší deň sme ostali verní stredu ostrova a čakali nás duchovné svätine – Polonnaruwa, staroveké mesto a Dambulla, sústava budhistických chrámov vytesaných do obrovskej skaly. Cestou nám ujino zastavil pri ceste, aby sme si mrkli za symbolické všimné varany a tiež sme si spravili stopku v dielni na výrobu ebenových a iných, akože ebenových, drevených sôch a nábytku. Proces miešania natural farieb z citróna a kriedy ma fascinoval. Čistá alchýmia!

Polonnaruwa

V Dambulle sa mi páčilo viac ako v Polonarruwe. Jednak tam tak tisícročná kamenná dlažba nepálila moje útlocitné pätičky, jednak tam bolo oooveľa viac opíc a aj mníchov v tých veselých oranžových handrách. Neznamená to však, že bolo v Polonnaruwe zle.. Len tam boli opice s čiernymi tvárami, na ktoré ma ujino preventívne upozornil, že sú zákeráčky (už mu došlo, že moja opičia úchylka je seriózna) a ten surový kokos a kokosový sliz, ktorý je vraj strašne veľmi zdravý, mi tiež až tak nechutil ;-)
 
S ťažkým srdcom som po troch hodinách mávala dambullským opičkám a smerovali sme do Kandy. V Kandy sme mali utešené ubytko, klasické anglické raňajky s neodmysliteľným čajovým servisom a absolvovali sme návštevu Chrámu Buddhovho zuba, ktorý je považovaný za najposvätnejšiu relikviu. Priznám sa, doteraz netuším, prečo zrovna zub... Kandy je inak pekné mestečko, s relatívne veľkým jazerom uprostred. Také sofistikované.

Dambulla

Z Kandy nás čakala úmorná a nekonečná cesta smerom na juhozápadné pobrežie, do Hikkaduwy, kde sme mali naplánované ničnerobenie na pláži. Cestu sme si zľahka spestrili návštevou manufaktúrky na výrobu batiky, potom fabriky na opracovanie drahých kameňov a ručnú výrobu šperkov a samozrejme, čajovou továrňou! Všetko to boli veľmi zaujímavé miesta, ale cesta bola aj tak strašná.

Hikkaduwa je miesto so zvláštnym duchom

Bola výrazne zasiahnutá vlnou tsunami v roku 2004 a bolo to tam skrátka cítiť. Odtiaľ sme si spravili výlet miestnym busom (tiež celkom kvalitný zážitok) do Holandska. Mestečko Galle je živým dôkazom toho, že Srí Lanka bola istú dobu aj holandskou kolóniou. Slušne zachovaná stará pevnosť a koloniálne domčeky, maják, kde-tu uspávač hadov.
 
Kto má rád korytnačky, určite by nemal vynechať napríklad Bentotu, kde je korytnačia liaheň. Majú tam aj Michaela Jacksona :-) Tak volajú jedného korytnáka – albína.

Hikkaduwa

Pred odletom sme dali ešte krátku zastávku v Colombe a tým sme sa dôstojne rozlúčili s ostrovom tisícich tvárí. Ostrovom krásnym, bohatým, chudobným, srdečným, divokým, pálivým, smutným i veselým zároveň. Ostrovom, ktorý rozhodne stojí za spoznanie. Ktorý má čo ponúknuť a na ktorý sa nezabúda. Taká je Srí Lanka. 
Komentáre Disqus