Turci na Slovensku. Ach jaj, to bola kapitola! Keby sme oslavovali naše dejiny podľa množstva hmotných pamiatok a dĺžky trvania historickej epizódy, ktorá sa nás dotkla, tak Turkov si musíme pripomínať 300 dní v roku. Územie dnešného Slovenska okupovali dobrých 173 rokov. Začalo sa to v roku 1526 porážkou v bitke pri Moháči a skončilo Karlovackým mierom v roku 1699. V skutočnosti o Turkoch akosi decentne mlčíme a tých 170 rokov v ich područí zostáva len krvavou škvrnou. Nebudem už citovať Sama Chalupku a jeho Turčan Poničana, ale pozriem sa na jednu z mnohých stavieb, ktorá má s tureckým nebezpečenstvom veľmi veľa spoločného.
Zámok s viacerými názvami
Nový zámok v Banskej Štiavnici. Tiež Dievčenský hrad, Panenský hrad, Nový hrad. Štyri názvy a stále hovoríme o renesančnej pevnosti so štyrmi kruhovými baštami na nárožiach. Jeho dnešná podoba nie je však jeho pôvodná podoba. Keď ho v rokoch 1564 až 1571 stavali, mal podobu hranolovej viacposchodovej stavby s dvojicou okrúhlych delových bášt na protiľahlých nárožiach. O niečo neskôr boli doplnené chýbajúce nárožia o bašty s kruhovým pôdorysom, ktorým sa zabezpečilo pokrytie celého okolia delovou streľbou. Prístup do objektu bol zabezpečený vyklápacou rampou. Preto ak ho chcete dnes navštíviť, musíte vystúpiť k jeho vchodu po strmých schodoch. Architektonický výraz stavby sa pripisuje talianským staviteľom. V 16. storočí tu pôsobilo niekoľko talianskych stavebných cechov, ktoré sa okrem pevnosti podpísali aj na sakrálnej a meštianskej architektúre. Nový zámok vytvoril protiváhu Starému zámku (mestskému hradu) v Banskej Štiavnici a dopĺňal koncept pasívnej obrany banských miest spočívajúci v stavbách tzv. vartoviek. Teda veží, pevností, hradov, ktoré boli navzájom vo vizuálnom kontakte. Pomocou dohovorených signálov si odovzdávali informácie o pohybe menších osmanských (tureckých) bojových oddielov. V tomto konkrétnom prípade, pevnôstka dopĺňala signalizačnú líniu medzi hradom na Sitne a hradom Sklené Teplice. Protiturecká vojenská signalizačná sústava Jednoty stredoslovenských banských miest (7 známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová) siahala od Levíc až po Ľubietovú. Nový zámok a koniec koncov ani Banská Štiavnici neboli Turkami nakoniec nikdy vážne ohrozené. Dobrý stavebnotechnický stav pevnosti využila banská správa v 18. storočí na jeho pretvorenie do podoby muničného skladu. Dlhší čas tu skladovali pušný prach a neskôr, v rámci striedania funkcií pod heslom: najlepšie vždy z opačného konca, objekt obsadila protipožiarna hliadka. K jej pôsobeniu sa viaže história „živých hodín!. Povinnosťou hliadky bolo každú štvrťhodinu trúbiť na všetky svetové strany signál bdelosti a každú hodinu údermi zvona oznamovať čas. Napriek „mierovému“ využitiu Nového zámku po uzavretí Karlovackého mieru, ešte v roku 1848 sa spomína, že v okolí zámku je rozmiestnených 21 diel.
Prečo vlastne tento zámok vznikol?
Poetickejšie dôvody vzniku stavby sprostredkoval v prvom zväzku Povestí o hradoch Ján Domasta. Podľa jeho rozprávania neďaleko kopca, na ktorom dnes zámok stojí, bývala Barbora Rősslová, bohatá dedička, roztopašná a veľmi svojhlavá mladá dáma. Kým jej peniaze stačili, hýrila a užívala si pozornosti nielen slobodných mladých pánov, ale aj ženatých, menej verných manželským sľubom. Jej slobodomyseľné aktivity smerovali až k získaniu priazne mestských pánov. Tým naštrbila práva chránené záujmy počestných a asi aj ustráchaných a urazených manželiek mešťanostov. Hľadali všemožné spôsoby ako prekaziť radovánky mladej a bohatej slečny. Riešenie našla richtárova žena. Keďže v tom čase chytili v Štiavnici zločinca odsúdeného na hrdelný trest, vynútila si u svojho muža sľub, že šibenicu postavia na Barborinom dvore. Stalo sa. Zločinca obesili, po tri dni visel na šibenici, kým ho odpratali. Odpratali odsúdeného, ale šibenica ostala na svojom mieste. Nikomu by sa to určite nepáčilo, nepáčilo sa to ani Barbore. Nakoľko mestu, rovnako ako celej krajine, hrozilo nebezpečenstvo tureckého vpádu, ponúkla písomne mestským pánom, že postaví na ochranu mesta, nový hrad. Podmienku mala len jednu: miesto stavby určí sama. Všetci súhlasili. Tak postavila nový hrad na mieste šibenice. Barbora sa zbavila šibenice a mesto malo nový hrad. Podľa jednej verzie príbehu, bolo pre Barboru toto dostatočným poučením. Podľa inej verzie schudobnela neustálym hýrením až zomrela ako žobráčka. Keď ju pochovali, zmizla v prepadlisku, v ktorom sa stratil jej verný druh, veľký čierny pes. A ten sa po jej smrti začal objavovať v okolí Nového zámku.
Dnes už len ako múzeum
Dnešné využitie expozície Slovenského banského múzea získal Nový zámok po roku 1964. Zlúčením Vlastivedného múzea a Banského múzea Dionýza Štúra vzniklo múzeum, ktoré získalo na svoju prezentáciu objekty oboch banskoštiavnických zámkov, Nového aj Starého. Expozícia v Novom zámku dokumentuje vojenskú situáciu od začiatku 16. Storočia na území Horných Uhier, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov, obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom. Osobitne sa tu pýšia sedemhlavňovým delom tzv. organom zo 16. storočia, tureckými jatagánmi (orientálne sečné a bodné zbrane), hradnými puškami, zápalnými smolnými palicami, plastikami Turkov v životnej veľkosti (ich autorom je D.I. Stanetti), orientálnymi interiérmi, zariadením strážnice uhorského vojska. V roku 2007 prebehla posledná rekonštrukcia expozície. Smerovala najmä k prezentácii novej expozície venovanej Dobrovoľnému hasičskému zboru Banskej Štiavnice, ktorý bol založený v roku 1873. Rekonštrukcia sa samotného interiéru múzea príliš nedotkla. Asi aj preto už aj samotná expozícia pôsobí „muzeálnym“ dojmom. Spôsob prezentácie exponátov, riešenie priestoru, architektonický výraz interiérových prvkov jasne prezrádzajú dobu vzniku v 70.-tych rokoch 20. storočia. Dnes to pôsobí trochu amatérsky, nemá to atmosféru starých zašlých čias ranných múzeí z prvej polovice 20. storočia, pre mnohých návštevníkov to môže byť rušivé.
Pokiaľ by ktokoľvek váhal nad návštevou Nového zámku, treba mu prezradiť, že výhľady na mesto, ktoré svojou polohou sprostredkúva, nikde inde neuvidí. V celej kráse vynikne blízky gotický Fraunbersky kostol aj s cintorínom, baroková Piargska brána, údolie s mestom a výhľad na celú priľahlú banícku krajinu.
Aktuálne informácie: www.muzeumbs.sk
