Splavovanie Dunajca v zime 2015

Jozef Terem - 5.2.2015

Na zimný splav Dunajca do Červeného kláštora som sa vybral napriek snehovej kalamite v piatok večer. S nádejou, že večer už bude cesta upravená a ostatní šoféri budú mať viac rozumu a zostanú sedieť doma. Nestalo sa tak :)

Na Pieniny som dorazil o štvrtej ráno, cesta bola príšerná, diaľnica vôbec diaľnicu nepripomínala, skôr som mal dojem, že kľučkujem pomedzi snehové záveje. Presnejšie, dojem to nebol, často to bol fakt. Vrcholom bolo dobrodružstvo už tesne pred cieľom. Od Červeného kláštora ma delilo posledných asi 25 kilometrov, zostávalo mi zdolať ešte Magurské sedlo. Asi po 200 metroch sa však auto zaborilo a ďalej to nešlo. Vonku fujavica, tri hodiny ráno... Nezostalo mi nič iné, iba sa otočiť, zaradiť spiatočku a celé Magurské sedlo, čiže niekoľko kilometrov do kopca som vycúval :) Na spiatočku išlo auto ako tank aj v hlbokom snehu. Tento trik som si pomerne dokonale vycvičil na chalupe v Malom Borovom, kam v zime odhŕnač veru nezabľúdi... Keď som bol konečne hore v sedle, otočil som auto spravným smerom a dolu z kopca to už išlo. Po niekoľko stovkách metrov som pochopil, prečo som už tak dlho nestretol žiadne auto a cesta vlastne ani nebola cestou, ale snehovým polom. Cestári boli vykotení v priekope aj so svojou ťažkou technikou... Všetko však dobre skončilo a drobná rada na záver, ak budete v podobnej situácii a nebude možné vyjsť autom do zasneženého kopca, skúste cúvať, pomôže to :)

Splav Dunajca

dunajec

Poďme však k splavu Dunajca

Zimný splav Dunajca 2015 sa začal v sobotu o 12.00 pred požičovňou Rafting Pieniny. Po snehovej metelici bolo všetko parádne zasnežené, dokonca sem-tam vykukovalo aj zubaté slniečko. Musím povedať, že na Pieninách som už bol zopár krát v zime aj lete, no tak krásnu atmosféru som v tunajšom kraji ešte nezažil. Snehová pokrývka premenila beztak nádherné okolité prostredie v rozprávku. Na potešenie všetkých účastníkov. Tu musím za seba dodať, že na zimnom splave som už nebol tri posledné roky a dosť sa toho zmenilo. Okrem toho, že som už z bežných účastníkov nikoho nepoznal, tu bolo aj celkovo veľmi veľa ľudí. Celkovo asi 100, čo je zrejme rekord. Na prvom ročníku nás bolo možno 20... Ale všetko bolo perfektné pripravené, organizátor a kamoš Drahoš Kuc z Rafting Pieniny mal všetko pod palcom. Bez väčších problémov sa všetci nalodili, vyrazili na vodu a aj behom troch hodín Dunajec splavili. Pokiaľ v minulosti vždy 2-3 účastníci skončili v ľadovej vode, či už vďaka rôznym experimentom alebo alkoholu, tentokrát bolo všetko bez zaváhania.

Slová sú asi zbytočné, za všetko hovoria fotky. Na záver chcem poďakovať Drahošovi za typické goralské pohostenie + super zorganizovanú akciu a "Zdruf" opäť o rok!

Komentáre Disqus