Ako cestovať po Peru: Cusco a Machu Picchu za $102

Michal Ronec - 19.7.2016
Po dvoch dňoch je čas na zmenu prostedia a my opúšťame Limu. Inak Lima je obrovské veľkomesto, ktoré má spolu s aglomeráciami 8,8 mil. obyvateľov. Keď sme miestnym spomenuli, že na Slovensku žije 5 mil. ľudí, začali sa usmievať. Život v hlavnom meste nie je pre väčšinu domácich med lízať. Závidieť im môžeme akurát tak počasie bez väčších výkyvov teplôt –  v lete okolo 29°C a v zime je vlhko s teplotami okolo 12 -19°C. 
Let do Cusca sme si (na druhý pokus) zabookovali na 8.30 ráno. Angelo býva asi 1 hodinu od letiska, opäť vstávame skoro, aby sme o 6:30 mohli vyraziť. Po skúsenostiach s taxíkmi si objednávame UBER a platíme 16,- Eur. Celkom rozdiel oproti $32, ktoré sme zaplatili taxikárovi, keď sme prileteli do Limy. 
 
Do Cusca sa viete dostať lietadlom (náš prípad), autobusom, alebo autom. Autobusom cesta trvá zhruba 22 hodín. Ide sa cez 2 vysokohorské prechody vo výške nad 4000 m.n.m. Zážitok autom si vyskúšali naši kamoši Ivka a Pančo.  Každý spôsob má svoje pre a proti.

Prečo letieť podľa nás:

1. RYCHLOSŤ - samotný let trvá približne 1 hodinu 20 minút.
2. ZÁŽITOK - neskutočné pristávanie v andských horách. Pristáva sa veľmi dlho a vy máte pocit, že nie je možné, aby v tých horách bola pristávacia dráha. Zrazu sa medzi kopcami objaví runway a vy si hovoríte, že ten pilot to nemôže proste dať :) Takéto pristátie som naozaj ešte nezažil.

Prečo neletieť a ísť radšej po zemi?

1. SCENÉRIA – autom alebo autobusom môžete sledovať krajinu vôkol. Na cik-pauzách ochutnáte miestnu kuchyňu. A určite budú s vami cestovať miestni a ak viete po španielsky aj si pokecáteJ
2. CENA – autobus stojí približne 50,- Eur/osobu a je pohodlný so sedadlami, ktoré si vystriete ako posteľ. Ak cestujete low-cost oproti letu viete ušetriť cca 50,- Eur.
3. AKLIMATIZÁCIA – aj podľa Angela by bolo lepšie ísť autobusom. Cusco sa nachádza vo výške 3400 m.n.m, a Lima je na úrovni mora. Postupné stúpanie do výšky 3400 m.n.m je lepšie ako priamy let. Vaše telo sa v autobuse postupne prispôsobí výškam, ktorými prechádzate. Hneď po prílete do Cusca nás na letisku víta obrovský reklamný banner, na ktorom sú zvracajúci ľudia na Machu Picchu.  Ich nevoľnosť má byť spôsobená výškovou chorobou (išlo o reklamu na liek). Vrchol Machu Picchu je pritom vo výške 2430 m.n.m.. AMS - Acute Mountain Sickness alebo Výšková choroba začína u netrénovaných ľudí zvyčajne vo výške 2400-2500 m.n.m. Farmabiznis proste vládne svetu a aj v Peru.

Cusco

Priznávam, že po prílete do mesta aj my čakáme, či nás nejakým spôsobom postihne AMS. Ubytovávame sa vo veľmi príjemnom rodinnom hoteli Yawarmaki, ktorý vedie srdečný Carlos a jeho sestra. Vzdialený je od Plaza de Armas zhruba 10 minút chôdze a tak ideme vyskúšať v akej kondícií sú naše telá. Mysleli sme si, že nás žiadne symptómy nepostihli, no až o niekoľko dní si uvedomujeme, akí sme boli malátni a že sme ledva kráčali. Na odporúčanie všektých známych aj neznámych budeme v najbližších týždňoch popíjať maté de coka a cmúľať kokové cukríky.  
cuzco
Cusco nás veľmi milo prekvapuje festivalmi. Počas 5 dní, kedy sa zdražiavame v meste, prakticky každý deň prebieha nejaký festival. Hneď prvý deň sa tu konal festival na počesť peruánskej špeciality - CUY - teda morských prasiat. Na ochutnávku sme sa ešte neodhodlali. Hovoríme si, že ešte je čas a tá správna príležitosť ešte len príde. Peruánska kuchyňa nám, ale veľmi chutí. O Ceviche sme už písali. Okrem toho sme ochutnali Chichu, kukuričné pivo, ktoré sa vyrába zo superpotraviny - fialovej kukurice. Je to veľmi sýty nápoj s penou na vrchu a pokojne by sa mohol podávať namiesto hlavného jedla. Polievka Gallina, lepšiu zeleninovú polievku som na mojich cestách ešte nejedol a Pisco, miestny alkohol vypálený z hrozna.  

Na Machu Picchu za $102

Majiteľ hotela Carlos nám dáva zopár rád, kam sa vybrať a ako sa najlepšie dostať do cieľa každého jedného turistu, ktorý príde do Cucsa - Machu Picchu. Ako prvé si máme ísť prezistiť vlak, aby sme vedeli, či sa pozajtra vôbec dostaneme do Aquas Calientes. Následne sa máme vybrať do agentúry, kúpiť si samostný lístok na Machu Pichu a zajednať hotel. Hovoríme si, fajn plán, aj tak sme sa chceli poprechádzať a aklimatizovať sa na výšku. V železničnej spoločnosti Inca Rail si cenia spiatočnú cestu do a z Aquas Calientes na $200,-/osoba. Poďakujeme a odchádzame. Backpacker takúto sumu nikdy nemôže vysoliť. To by bol hriech! A tak vchádzame do prvej cestovnej agentúry. Dozvedáme sa, že Machu Picchu sa dá absolvovať aj autom. Cenovka v prvej cestovke je $135,-. Sandra, kamarátka z 
Bratislavy, nám vravela, že minulý rok platili okolo $85,- a tak ideme ďalej. Čím viac agentúr navštívime, tým sa cena znižuje. A tak sme nakoniec zobrali tretiu ponuku, ktorú sa nám podarí zjednať na $102,-. Cena za výlet zahŕňa vstupenku na Machu Picchu za $45,-, výstup na Huayna Picchu za $5,-, prepravu do Hydroeléctricy (7 hodín šialenej cesty), ubytovanie v hoteli a stravu. Zdá sa nám to ako solídna cena a nechceme zabiť ďalšie 2 hodiny obiehaním iných agentúr. Machu Picchu absolvujeme v piatok podľa plánu. 
Na zajtra, t.j. štvrtok si zajednávame výlet do Sacrad de Valley. Ide o okruh po inkských pamiatkach ako sú Moray, Urubamba, Chinchero, Pisac, Ollantaytambo a podobne. Pociťujeme dôsledky výšky a únavu a do postele ideme bez večere už o ôsmej večer. Nevadí, zajtra nás zajtra čaká fakt dlhý deň.

Štvrtok - Sacrad de Valley

Na okruh okolo Sacred de Valley existujú 2 alternatívy. Buď vyrážate ráno o 7:00 a vraciate sa večer o 19:00 alebo sa dá ísť kratšia trasa, kde sa vynecháva Moray a soľné terasy. Tá začína o 9:00. My, ako správni turisti, chceme vidieť všetko a preto vstávame o 5:50. Raňajky nás čakajú o 6:20. Zoznamujeme sa s 2 mladými Rumunmi. Celkom príjemný pár a veru, že nám aj pomohli v našej nemohúcnosti so španielčinou. Prekvapuje nás, že Rumuni rozumejú zhruba zo 70% práve tomuto jazyku. A neskôr od samotných Španielov zisťujeme, že viac rozumejú Rumunom ako Talianom. Čo je pre nás veľké prekvapenie. Nuž mali by sme viac spoznávať aj kultúru v Európe :)
 
V autobuse nás čaká príjemný sprievodca. Zo začiatku sa snaží robiť výklad v španielčine aj angličtine. Po hodine akosi zabúda na angličtinu a my absolvujeme rýchlokurz španielčiny. Postupne navštevujeme tieto destinácie:
1. MORAY – agrikultúrny labák, ktorý vyzerá ako lievik. Akurát na dne nie je otvor, ale malé políčko. Celý objekt pozostáva z terás, kde pestovali rôzne plodiny a zisťovali, v akej výške sa darí, akej plodine. V najnižšej časti je najteplejšie. Prepracovaný je aj systém zavlažovania. Sprievodca vraví, že Moray postavili Inkovia. Bedeker National Geographic od Renatky hovorí, že bol postavený skôr. Bohvie kde je pravda...
2. SALINAS – solné kaskády Majke veľmi učarovali. Ja som mal pocit, že už som podobnú vec videl, len si neviem spomenúť kde. Možno mi tento pocit umocňovala návšteva krátera na Kapverdských ostrovoch. Systém funguje v princípe jednoducho. Do polička odtečie slaná voda, soľ sa vyzbiera a následne ju doslova zoškriabu.
3. OLLANTAYTAMBO – očarujúce miesto. Ešte predtým však dostihli nášho sprievodcu organizačné problémy - z tohto mesta totiž chodia niektorí turisti na poobedný vlak na Machu Picchu. Neporozumeli sme, prečo si týmto spôsobom robia rozvrh taký „nabitý“. Takto to ale ponúkajú aj samotné agentúry. A tak sa stalo, že sprievodca nevedel nikdy načas dostať do autobusu kolumbijskú rodinu, na ktorú sme vždy čakali v priemere 20 minút. Následne sme prišli neskoro do Ollantaytamba a 2 Francúzky takmer nestihli vlak do Aquas Callientes. Pri tých cenách za výlet na Machu Picchu sa ani nečudujem, že boli vytočené do vývrtky. Takmer prišli o zhruba 400 dolárov. Anyways späť k Ollantaytambu. Uchýlil sa sem posledný král Manco Inca Yupanqui, pred španielskymi consequadores. Mesto ale vybudoval Pachacuti. Stretli sme tu aj skupinku 3 Čechov, tak sme si „trošku popovídali“.
4. PISAC – bol pre nás podobný ako Ollantaytambo. Taktiež leží vo vysokom kopci, taktiež sú tu terasovité políčka a taktiež sa jedná o vstupnú bránu do Sagrado Valle pozdĺž rieky Urumamba. Pisac je väčší a robia sa tu dokonca niekoľko hodinové treky po okolí. Niektoré trasy sú však uzavreté, lebo tu vraj padajúce skaly usmrtili malé dieťa.
Zopár poznatkov k tomuto dlhému dňu:
1. Aj keď sa ponáhľaš, zober si foťák. Inak hrozí, že budeš celý deň fotiť mobilom.
2. V Južnej Amerike veľa uvidíš, ale aj veľa času stráviš v buse, lebo je všetko ďaleko.
3. Znovu sa potvrdilo, že bez znalosti španielčiny prídeš o veľa.
4. Aj keď ťa sprievodca naháňa, ty, nemec, holanďan a iný európan prídu načas. Neplatí to však o juhoameričanoch. 5. Tento typ výletu by som už neopakoval a skôr odporúčame, ak ste aklimatizovaní, urobiť si po tejto trase výlet na bicykloch.
 
Deň sme zakončili večerou v talianskej reštaurácii. Nehaňte nás - miestne jedlá sa predsa nedajú jesť stále. Náš obľúbený avokádový šalát nesmel chýbať. Avokádo je naša TOP zelenina a tešili sme sa špeciálne na ňu. V Lidli majú avokáda totiž na sebe napísané, že krajinou pôvodu je práve Peru.

Výdavky

Od tohto blogu spíšem vždy na konci aj výdavky za dané dni na 1 osobu. Ostal som vám teda dlžný Limu (2 dni):
 
Doprava (taxi z letiska, UBER po meste a na letisko): 25,- Eur
Vstup do Múzea Larco: 10,- Eur
Obedy: 22,- Eur
Nákup (raňajky, pivo, ovocie): 7,- Eur  
Cusco Letenky Lima-Cusco: 100,- Eur
Hostel na 4 noci: cca 45,- Eur
Obedy+večere:  cca 15,- Eur
Vstupenka na výlety po okolí Cusca (platné na 10 dní a na 16 atrakcií, vrátane Valle Sagrado): 35,- Eur
Výlet na Valle Sagrado (doprava, sprievodca, strava) – 24,- Eur
Nákup (pivo, vody): 4,- Eur
Pohľadnice (11ks) + známky:  20,- Eur  
 
Prvý blog a prílet do Peru a do Limy si môžete prečítať priamo tu: (http://ronec.blog.sme.sk/c/427727/prelette-s-nami-do-peru-ado-limy.html)
Môžete nás sledovať aj na facebooku na stránke “Ostošesto naprieč svetom” (https://www.facebook.com/ostosestonapriecsvetom/?ref=bookmarks)
Komentáre Disqus