Jeruzalem

Jozef Terem - 24.12.2014

Jeruzalem má odpradávna výnimočnú pozíciu. Možno povedať, že ide z historického hľadiska o zrejme najobdivovanejšie mesto sveta. Centrum civilizácie, o ktoré sa viedli dlhé a krvavé vojny, pričom je toto mesto symbolom viery pre milióny ľudí po celom svete...

Za dlhé stáročia sa na území Jeruzalema vystriedalo množstvo národov a dnes toto mesto pripomína kotol etník, kultúr a náboženstiev. To z neho robí absolútne výnimočné a neopakovateľné miesto, kam smerujú zástupy pútnikov zo všetkých kontinentov.

Mesto na pahorkoch

Príchod do Izraela bol napriek miernej obave z prísnej colnej kontroly na hranici bez problémov. Pristáli sme na modernom letisku Ben Gurion neďaleko Tel Avivu a pritom len asi 30 – 40 kilometrov od Jeruzalema. Obe mestá sú totiž, ako sa ľudovo povie, čoby kameňom dohodil. Nasadli sme do taxíka a vyrazili do mesta, kam je to približne pol hodinu. Hneď ako sme prekročili jeho hranice, na prvý pohľad ma upútala členitosť. V podstate som vôbec nevedel, čo mám očakávať. Pri prezeraní fotiek z Jeruzalema alebo sledovaní dokumentárnych filmov, si človek len ťažko urobí predstavu o mnohotvárnosti tohoto miesta. Historické pamiatky sa tu striedajú s modernými ulicami. A už vôbec som neuvažoval nad tým, v akom prírodnom prostredí je Jeruzalem zasadený. A tak som s dosť veľkým prekvapením skonštatoval, že mesto sa nachádza na mnohých pahorkoch a sú v ňom riadne výškové rozdiely. Cesta raz pomerne prudko stúpala a raz klesala. Podľa slov domácich je priemerná výška mesta okolo 800 metrov nad morom, čo som skutočne nečakal.

Multikultúrne centrum

Jeruzalem na mňa zapôsobil veľmi multietnickým a multikultúrnym dojmom. Koniec koncov, zrejme ako na všetkých ostatných návštevníkov. Už na prvý pohľad mi udrelo do očí na uliciach množstvo ortodoxných Židov, popri nich tu však bolo vidieť aj množstvo Arabov. Židovské štvrte sa tu pritom neustále striedajú so štvrťami arabskými, či kresťanskými a pre turistu tak vzniká z tohto pohľadu neprehľadná zmes. Ak by ma na to neupozornila sprievodkyňa, tak si to vôbec nevšimnem. Ako cudzinec nemáte v rýchlosti šancu postrehnúť, kedy vchádzate do židovskej alebo arabskej štvrte. Snáď len podľa vlajok, oblečenia, nápisov a upravenejších, či lepšie povedané európskejšie pôsobiacich priečelí domov v židovských štvrtiach. To však musíte byť veľmi pozorní. No skutočne postrehnúť nepísané hranice, kde ktoré náboženstvo alebo komunita žije, je pre bežného návštevníka veľmi  zložité. Ak sa chcete na túto zmes náboženstiev ale aj architektúry pozrieť z výšky a mať pritom ako na dlani zrejme všetky najvýznamnejšie pamiatky, najlepší výhľad na panorámu mesta je z Olivovej hory, ktorá sa nachádza vo východnej časti mesta. Priamo pod horou západným smerom sa nachádza obrovský židovský cintorín, ktorý je vôbec najväčším na svete. Zasvätený sprievodca vám pri pohľade z Olivovej hory dokáže názorne vysvetliť, kde sa ktorá štvrť a pamiatka nachádza. Pohľad z Olivovej hory je zrejme jedným z najtypickejších na celé mesto a fotka z tohto miesta sa nachádza hádam v každej publikácii. Krásne miesto!

Staré centrum Jeruzalema

Len ťažko možno Jeruzalem charakterizovať jednou vetou, alebo vystihnúť jeho podstatu v jednom cestopise. Na strane druhej je veľmi ťažké napísať o ňom aj niečo nové, nakoľko bolo o tomto mieste nakrútených množstvo filmov, napísaných stovky kníh a tisíce článkov. Je to zjednodušene mesto protikladov, križovatka civilizácii a domov troch svetových náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islámu. Staré štvrte plné histórie a melanchólie sa tu pri prechádzkach postupne krok za krokom menia na moderné predmestia. Bok po boku tu vzájomne žijú horliví veriaci všetkých náboženstiev, spoločne s liberálmi užívajúcimi si pozemský život.

Jeruzalem, Mur narekov

Centrom a srdcom Jeruzalemu, ktoré nesmie minúť žiaden turista, je však Staré mesto. Pozoruhodná a úchvatná časť, ktorá je skutočným historickým diamantom. Nachádza sa na rozlohe približne jedného kilometra štvorcového a je obkolesená mestskými hradbami. Hustá spleť úzkych uličiek je rozdelená do štyroch štvrtí: kresťanskej, židovskej, arabskej a arménskej. Vstúpiť do tohto historického skanzenu možno cez sedem brán v hradbách, pričom tou najvýznamnejšou je Jaffská brána, ktorá je zároveň aj turisticky najfrekventovanejším priechodom do Starého mesta. Hoci je súčasný vzhľad Starého mesta poznačený najmä osmanským, čiže tureckým vplyvom, mnohé pamiatky sú oveľa staršie. Tromi najvýznamnejšími pamätihodnosťami unikátneho svetového významu sú Západný múr – nazývaný aj ako Múr nárekov, Chrámová hora a bazilika Svätého hrobu, či Chrám Božieho hrobu.

Chrám Božieho hrobu

Samozrejme, nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že v Jeruzaleme sa nachádza  miesto, kde bol podľa Biblie ukrižovaný Ježiš Kristus. Zároveň tu je aj pochovaný a tu aj vstal z mŕtvych. Dnes je na tomto mieste postavený Chrám Božieho hrobu - najvýznamnejšia pamiatka celého kresťanstva - ktorý je priam neskutočne navštevovaný pútnikmi z celého sveta. Samotný chrám pri pohľade zvonku na mňa vôbec nepôsobil honosným dojmom. Skôr nenápadne, ako dedinský kostol. Dalo by sa povedať, že čiastočne aj zanedbane. To majú za následok spory o jeho vlastníctvo medzi viacerými náboženskými skupinami. V chráme sú zastúpené hádam všetky kresťanské cirkvi, či už arménska pravoslávna, grécka pravoslávna, či rímskokatolícka cirkev. Svoje zastúpenie tu majú aj Kopti z Egypta alebo etiópski kresťania. Každá z náboženských skupín je pritom vlastníkom istej časti chrámu, pričom spoločná je len kaplnka Ježišovho hrobu a priestor naokolo. Vyhradené miesta sú dôkladne a žiarlivo strážené a medzi jednotlivými cirkvami tu prichádza k častým roztržkám. Nie je to tak dávno, čo sa medzi sebou pobili mnísi z gréckej ortodoxnej a arménskej ortodoxnej cirkvi. Video z tejto bitky preniklo do sveta a vzbudilo na jednej strane veľkú zábavu a na strane druhej veľké pohoršenie. Z dôvodu častých nezhôd a príležitostných bitiek medzi nimi kľúče od chrámu vlastní miestna moslimská rodina.

Jeruzalem, Olivova hora

Izrael nie je lacná krajina

Z pohľadu bežného turistu som musel skonštatovať, že Izrael je celkom drahá krajina. Ceny sú tu bežne niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku. Pre klasické porovnanie tu pivo v obchode vychádza aj štyri Eurá, čiže do Izraela sa skutočne na prejedanie a užívanie si nechodí. Samozrejme, aj tu sa dá stravovať za rozumné ceny na trhoch v stánkoch na ulici. Pričom jedlo je čerstvé, veľmi kvalitné a pritom cenovo prístupné. Napriek tomu paradoxne, ak sa chcete po meste pohybovať, oplatí sa vám využiť služby taxikárov. Ak ste skupinka aspoň štyroch ľudí a za taxík sa podelíte, oplatí sa to viac ako verejná doprava. Navyše budete na miestne rýchlejšie. Ako som už spomínal, Jeruzalem na mňa pôsobil veľmi tradičným a náboženským dojmom. Pri bežnej prehliadke mesta som nikde nevidel zábavné podniky, ani pivárne, či nočné kluby. Podľa slov domácich však zábava nechýba ani v Jeruzaleme. Len treba zavítať na správne miesto. Okolo pešej zóny je vraj množstvo pubov a reštaurácii, kde sa dá pomerne dobre zabaviť. Ja som však nemal možnosť tieto miesta navštíviť a môžem tak posudzovať len to, čo som videl a zažil na vlastnej koži. Pretrváva tak vo mne dojem, že mesto je náboženským a kultúrnym centrom a nie je tu centrum zábavy ani nočného života. Takéto centrum je v susednom Tel Avive, kde sa sústreďuje celý spoločenský život Izraela. Tlačia sa sem mladí ľudia, tu sa dejú všetky spoločenské podujatia v rámci showbiznisu. Ak by ste teda chceli spoznať Izrael zo stránky zábavy, spoločnosti a nočného života, tým správnym miesto je Tel Aviv.

Za zmienku však stoja izraelské reštaurácie a hlavne ich obsluha. Personál popri tom, že roznáša objednávky, aj tvorí zábavu. To znamená, že čašníci, barmani ale aj kuchári sú veľmi silné individuality, ktoré sa venujú hosťom absolútne naplno. Zabávajú ich, koketujú, robia prednášky o jedle, často aj rôzne kúzelnícke show - jednoducho, vzbudzujú dobrú náladu. Je to neporovnateľné s tým, čo je možné zažiť u nás. Je to pre našinca úplne netypické a prekvapivo príjemné. Niet sa preto čo čudovať, že lepšie reštaurácie sú rezervované často aj niekoľko dní dopredu. A ešte drobná rada na záver. Ak sa chystáte po Izraeli aj cestovať, oplatí sa túto krajinu navštíviť najlepšie na jar. To je obdobie po dažďoch, všetko je zelené a svieže. Jednoducho, najpríjemnejšie...

Komentáre Disqus