Krvavý rituálny súboj Donga

Tento rituálny súboj - Donga prežívajú muži z kmeňa Surmov v Etiópii extréme vážne a pripravujú sa na neho týždne dopredu.

  • Mladí Surmovia berú tieto zápasy ako možnosť predviesť sa pred potencionálnymi manželkami a získať prestíž vo svojej dedine. Historicky sa týmto spôsobom, teda kontrolovaným násilím, vybavovali spory medzi dedinami alebo jednotlivcami.

Dnes spolu bojujú vždy muži z niekoľkých dedín a počet zápasníkov sa pohybuje v priemere medzi 30 až 50 z každej dediny. Všetci účastníci dostanú možnosť bojovať aspoň s jedným súperom zo strany protivníkov. Pri súboji je vždy prítomný rozhodca, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel boja, ktoré sú jednoduché: jeden druhého nesmie zabiť a víťazí ten, kto vydrží stáť dlhšie na nohách.

Bojuje so asi dva metre dlhými tyčami Donga a vlastný zápas sa volá - saginey. Systém zápasu sa zdá trochu neprehľadný. Zápasníci sa stretávajú vo veľkom kruhu tvorenom divákmi a bojuje spolu zaroveň až päť dvojíc.

Súboje často končia krvavým zranením

Výnimočne aj smrťou protivníka. V takom prípade je Donga prerušená a rodina zabitého dostane náhradu vo forme dobytka.

  • Donga sa organizuje v období po dažďoch, teda niekedy od júna až do októbra a zúčastňuje sa na nej až niekoľko sto ľudí, vrátane žien a detí - tie samozrejme súbojom len prizerajú.

Na vopred vybrané miesto sa schádzajú skupiny bojovníkov, nesúce farebné prápory svojich dedín, vykrikujú, spievajú a zdvíhajú nad hlavy kališnikovy a dongy. Keď vyjdete z buše na čistinu, kde sa Donga organizuje a uvidíte niekoľko sto polonahých a nahých Surmov je to úžasný, drsne surový pohľad, ktorý vo vás okamžite vyvolá silnú emocionálnu reakciu.

Muži bojujú vždy úplní nahí a len niektorí majú chrániče na lakťoch, kolenách a hlave. Tieto mriežkované chrániče sú zhotovené z rastlinných vlákien omotaných a pospájaných bavlnou. Zranenia hlavy, ktoré sú dosť časté, sa jednoducho buď nechávajú bez ošetrenia, pomažú sa bahnom alebo sa hlava stiahne pruhom lyka a muž bojuje ďalej.

Staré jazvy sú cennou dekoráciou a tichými svedkami tejto, pre nás brutálny zábavy. Počas obradu sa niektorí výdatne posilňujú domorodým pivom, vyrobeným z skvaseného ciroku či kukurice. Oslavujú spevom a tancom v rytme výstrelov z kalašnikovov vždy, keď žena zo susednej dediny prinesie nové pivo.