Na Machu Picchu za 68 dolárov!

V lete som vycestovala po druhýkrát do Panamy s jasnou túžbou objaviť & spoznať miesta, ktorým som sa úspešne vyhla minulý rok. Spoločnosť mi tentokrát robili dvaja Slováci. Urobili sme si mini road trip na požičanom aute po panamských zdevastovaných cestách. Bola to jazda plná adrenalínu - hlbokých dier, neoznačených chodcov, hustého dažďa, hmly & kde-tu nejaká zver. Po skoro dvoch mesiacoch strávených v Paname (kde som pôsobila ako dobrovoľník), som dostala chuť vycestovať trocha južnejšie.

Na cestu som nebola vôbec logisticky pripravená, žiadne očkovanie, či vhodné oblečenie. Nakoniec som si požičala batoh, naplnila ho 14-timi kg & vyrazila po stopách prapradedka do Južnej Ameriky. Ešte pred cestou do Centrálnej Ameriky som sa po dlhom zvažovaní & konzultovaní s lekármi rozhodla, že vycestujem bez akéhokoľvek očkovania. Dôvody boli iné, než dokazovať si akési hrdinstvo. Spoločnosť mi preto neustále robil Dettol, vlastný príbor & 24-hodinová pomocná ruka od Toho Najvyššieho - vrelo odporúčam.

Machu Picchu

Zvažovala som rôzne destinácie - Argentína, Paraguay, Uruguay, či Colombia. Nakoniec rozhodla cenovo prijateľná last-minute letenka do Peru. Môj trip bol časovo obmedzený spiatočnou letenkou. Napriek tomu som na všetko mala niečo vyše 5-tich týždňov, ktoré som si úmerne rozdelila na Peru & Bolíviu (9. august - 11. september). Vedela som len jedno - priletím do Cusca, strávim tam 2 noci v book-nutom party hosteli & snáď navštívim aj Machu Picchu ("Eiffelovku Peru"). Už pri pristávaní som mala pocit, že sa blížim do nejakej mesačnej krajiny plnej prachu, alpák & morských prasiatok.

1. CUSCO --> MACHU PICCHU

V Cuscu som strávila prvých 5 dní môjho pobytu. Po dvoch mesiacoch v Paname (kde bola práve low season), bolo príjemné vidieť na jednej kope hŕbu svetlých hláv nemeckých, holandských & iných turistov. Cítila som sa na moment ako niekde v Európe. Na druhej strane, som si pri panamskej vlhkosti odvykla od chladu, ktorý ma nemilo prekvapil práve v Cuscu. Hneď v prvej sekunde po prílete som si kúpila čiapku, rukavice & sveter z alpaky. Mala som jasné predsavzatie, že sa vyhnem všetkým organizovaným tripom cez cestovku (s výnimkou Machu Picchu). Kedže som bola ubytovaná na hosteli (6-lôžková ženská izba), nebolo ťažké nájsť si parťáka na spoznávanie mesta. Pred výjazdom do ulíc je kvôli nadmorskej výške 3.399 m.n.m. vhodné vypiť aspoň šálku mate de coca. Nie je to však nutnosť, ja som celý proces aklimatizácie zvládla s vypitím možno len 4-och čajov. Najhoršie to bolo so suchými popraskanými perami, ktoré sa nehojili ani napriek pitnému režimu. Pri väčších ťažkostiach s nadmorskou výškou je možné zbehnúť do lekárne, ktorých je tam fakt veľmi veľa & kúpiť si liek - SOROJCHI PILLS

Machu Picchu

Hneď na druhý deň po príchode & po ľahkom zmapovaní mesta som začala hon na najlacnejší spôsob prepravy na jeden zo 7-mich divov sveta --> Machu Picchu. Priznám sa, že som bola veľmi skeptická, vzhľadom na to, že som cestovala sama & cítila som sa spomedzi všetkých backpackerov najmladšia (21 rokov). Očakávala som preto jasný podraz zo strany cestovky. Nechcela som minúť 200$ za komfortný trip & kapacita na 4-dňovú Salkantay výpravu pralesom s cieľom Machu Picchu už bola v predstihu plne obsadená. Snažila som sa preto objektívne porovnať & zjednať všetky dostupné ceny. Nakoniec som zakotvila pri malej zašitej cestovke MACHUPICCHU CONEXTION TRAVEL, ktorá ponúkala 2-dňový trip na Machu len za 68$! To bola bezkonkurenčne tá najvýhodnejšia cena, ktorá zahŕňala:

  1. transport combi (minibus) priamo z hostela až do Hidroeléctrica & späť do Plaza de Armas (hlavné námestie Cusca)
  2. ubytko na jednu noc v Hostal SOLNaciente s večerou & malým snackom + obedom na druhý deň
  3. lístok (65 soles pre študentov) & sprievodcu na Machu Picchu

Pre mňa najväčším divom bola samotná cesta do Hidroeléctrica cez gigantické pohoria dosahujúce výšku až 4.300 m.n.n.. Machu je oproti nim so svojou nadmorskou výškou 2.430 m.n.m. len zrnkom, no bezpochyby čarovným. Preprava trvala asi 6 hodín. Po výstupe z minibusu sme sa vydali dlhou cestou po koľajniciach, obklopení džungľou až do Machupicchu Pueblo (Aguas Calientes). Celá prechádzka (rýchlou chôdzou) z Aguas Calientes trvala menej než 2 hodiny (čelovka je však na nezaplatenie!). Do mesta sme sa tak dostali tesne pred zotmením. Druhou možnosťou bol pohodlný vlak z Hidroeléctrica priamo do mesta, čo mi však prišlo zbytočne drahé (29$) & "gringo". Dohodnutý hostel (Hostal SOLNaciente) bol v porovnaní s inými miestami, kde som už nocovala, príjemný. Schopné wi-fi, studená sprcha, & poklad - samostatné WC. Jediným neistým momentom bol fakt, že mi sprievodca nedal zavčasu lístok na Machu. Povedal, že mi ho podhodí v noci pod dvere mojej izby. Šla som spať s malou dušičkou, rátajúc s možnosťou, že sa tak nestane. Nestalo sa. Zmarilo mi to síce plán vyjsť o 4.00 ráno pešo hore na Machu aj so skupinkou nemeckých turistov, na druhej strane to posilnilo moje jazykové schopnosti. Prinútilo ma to zobudiť skoro ráno peruánsku rodinku z Arequipy.

Machu Picchu

Ochotne mi pomohli nájsť sprievodcu. Nakoniec som do poslednej chvíľky čakala na svoj lístok, ktorý sa mi podarilo získať asi až po dvoch hodinách. Potom som sa spokojne pridala k ostatným turistom, usadila sa v buse za 12$ one-way ticket & vyviezla až hore. Sprievodca mal celkom obstojný level angličtiny. Nad samotným Machu som príliš nehíkala. Dôvodom bolo množstvo turistov & fakt, že Machu som videla už asi miliónkrát na rôznych kalendároch hocikde, i na toaletách. Transcendentálny moment nenastal, možno preto som z toho mala rovnaké dojmy ako z Eiffelovky. Cítila som sa miestami ako pri kulisách z filmu Kniha džunglí alebo Jurský park. Potešila ma však možnosť opečiatkovať si pas jedinečnou pečiatkou s logom Machu Picchu. Po exkurzii nás znova čakala 2-hod. cesta koľajnicami až do Hidroeléctrica. Samotné autobusy & sprievodcovia neboli vôbec zorganizovaní. Stalo sa, že niektorí z našej skupiny nakoniec cestovali s úplne inou agentúrou. Do Cusca sme sa vrátili asi o 11-tej večer. Na tú neosvetlenú cestu tmou & kopcami nikdy nezabudnem. Pocit podobný ako sedieť na kolotoči so zavretými očami. Očakávala som pád.

1. CUSCO: (odporúčaný počet dní - týždeň)

Samotné Cusco je preplnené turistami (McDonald's, KFC, Starbucks), čo sa podpísalo aj na prístupe & výrazoch miestnych. Boli nami otrávení, & po rozhovore s jednou z mnohých žien predávajúcich šperky som sa dozvedela, že najmenej rady majú práve nemeckých & holandských turistov. Hneď po príchode do Cusca som si myslela, že sa tam chystá DÚHOVÝ PRIDE, kedže všade viseli & viali farebné vlajky. V skutočnosti išlo o vlajku Cusca, ktorá sa od tej dúhovej až tak nelíši.

Zjednávať ceny nebolo úplne nemožné, ale ani jednoduché. Určite odporúčam nakupovať v sprievode niekoho, kto pôsobí latino dojmom alebo prinajmenšom ovláda španielčinu na schopnej úrovni. Pre porovnanie: bunda z alpaky pre Paraguajca - 20 soles, pre mňa - 35 soles.

Machu Picchu

San Pedro Mercado je komerčný gigantický market. Sáčky plné koky, ovocné šťavy, lacné jedlá (obedové menu za 4 soles), bundy (dovezené z Číny) z alpaky & vysušené zvieratká. Tety lákajúce slovami "niña, mamita, señorita, gringa". Bacha! Nevinne vyzerajúce babičky na trhu vám bez problémov vydajú falošné soles. Tento market mi pripadal až príliš komerčne. Vydala som sa preto do okrajových uličiek. Tam som objavila skutočný market pre Cuscovčanov. Žiadny turisti s foťákmi, ceny ako pre miestnych, primeraný smrad & zakrvavené visiace kusy mäsa (aj to preverí, či máte dostatočne silný žalúdok). Všetko pod jednou strechou - kaderníctvo, drogéria, klobúky & výrazne lacnejšia coca. Vonku na uličke pred marketom sedeli po celý deň ženy predávajúce ovocie, zeleninu & obed za 2 soles (guacamole + zemiaky).

Myslím, že práve ženy sú akousi dominantou celého Peru. Muži sa úplne minuli mojej pozornosti. Možno kvôli ich nízkemu zrastu. Pohybovali sa ako takí nenápadní dementori. Ženy sú vďaka svojim farebným odevom, vráskam & vrkočom jednoducho nepriehľadnuteľné. Rešpektovala som to, že sa nechcú fotiť zdarma. Nemala som však drobné nazvyš. Raz som si kúpila vrecko reďkvičiek od pani Alejandry, dala jej jedno panamské Balboa & urobila si s ňou selfie. Potešilo ju to & pozvala ma na nákup znova v nedeľu. Gro mojich fotiek sú práve ženy odfotené zozadu. Nakoľko ich pohľady by zastrašili aj Putina, vzdala som sa pokusov fotiť ich čelne. Celkom často oliali turistov vodou, hodili po nich nejaké ovocie alebo si s nepríjemným výrazom odriekali niečo v jazyku Quechua. Kto by sa nezľakol?! Cusco hodnotím v rámci všetkých miest, ktoré som v Peru & Bolívii navštívila v ako raj, čo sa týka dostupnosti & kvality ovocia / zeleniny (gigantické avokádo za 0,20 centov). Naobedovať sa tam dalo fakt lacno & rýchlo. Na uliciach sa nevyhnete señoritám ponúkajúcim masáže, piercingy, dokonca aj drogy. Zo začiatku som vždy milo odvetila "No, muchas gracias!", po týždni sa to zmenilo len na rázne "No!". Za fotku s lamou & "tetami" v kroji zaplatíte asi 1 sol.

Machu Picchu

Cusco je zároveň aj akousi oázou na múzeá. Navštívila som Museo de la Coca, privátne múzeum za smiešny poplatok pre študentov - 5 soles. V úvode mi sprievodkyňa predstavila históriu spojenú so žuvaním cocy, jej účinky & dala cukrík na ochutnávku. Potom nasledovala individuálna prehliadka. Veľmi humorným & hravým spôsobom prezentovaný súčasný & minulý svet de coca (Freud, Escobar...). Ďalšie múzeum, ktoré by som odporúčala je ChocoMuseo, kde môžete ochutnať kúsky čokolády v kombinácii so soľou, cocou, mangom atď. + likéry & vyskúšať rôzne kozmetické produkty. Medzi highlight Cusca by som zaradila aj návštevu miestnej študovne & knižnice, kde splynie s davom aj ten najväčší "gringo". Mesto samotné je nevyčerpateľné čo sa týka množstva uličiek na objavovanie (moja obľúbená Barrio de Santa Ana) & možností, kde sa dá len tak sadnúť & vychutnať si mate de coca, príjemnú hudbu & čarovné panoramatické výhľady.

Cristo Blanco je jednou z voľne dostupných atrakcií. Stačí si to tam vyšľapať cez štvrť San Blas (je charakteristická modrými okenicami) až k bielej soche Krista, ktorá panuje nad celým Cuscom. Časovo to nie je vôbec náročné, asi 20 minút pešo z centra. Keďže som ešte nebola dobre aklimatizovaná na nadmorskú výšku, trvalo mi to asi 30 minút (s dychtivými prestávkami). Na ceste hore vás možno prekvapia pouliční psy, ktorými je preplnené celé mesto. Netreba sa ich však báť. Cristo Blanco ponúka úžasný panoramatický výhľad na celé mestečko. O pár metrov ďalej je archeologická pamiatka - Saqsayhuman.

V centre mesta Plaza de Armas bolo vždy rušno. Spríjemnením dňa boli aj tance detí pred hlavnou katedrálou Cusco Cathedral. Mám pocit, že trénovali na nejaké vystúpenie do školy & dialo sa to asi každý deň. Čo sa týka stravovania, ako som už spomínala, najesť sa dá za fakt lacno. Investovať sa oplatí do mäsa z alpaky, quinoi & možno pečeného morského prasiatka - jednej z najväčších špecialít Peru. Z "fancy" reštaurácií stojí za návštevu vegánsky "The Green Point". Inca Cola!!! Na bežný nákup potravín odporúčam sieť Orion Supermercados. Za celý môj 8-mesačný pobyt v CA & JA som mala tráviace ťažkosti len jediný raz. Bolo to síce práve v Peru, ale trvalo to cca týždeň. Prešlo to bez nejakej diéty s užitím čierneho uhlia. Pripisujem to sandwichu s avokádom & červenými olivami z trhu (sandwich + avokádo + káva = 1 euro) & množstvu požutej cocy. Odvtedy cocu nemôžem ani cítiť. Pravá vlasť zemiakov - PERU! Nájdete tam vyše 3000 rôznych druhov, niektoré svojou farbou & tvrdosťou pripomínajú kamene. Pitná voda: strašili ma, že vodou z kohútika si nemám ani len čistiť zuby, nie to ju ešte piť. Po čase som však zlenivela & čistila si zuby normálnou tečúcou vodou. Ta-da, som tu!

Machu Picchu

Svetre (z údajnej alpaky za nízku cenu z trhu): rozhodne odporúčam investovať do skutočnej kvality - seriózne predajne. Cenovo sa to pohybuje 300 € & vyššie, no aspoň doma neobjavíte nespočetné množstvo defektov & nebudete musieť po nociach "štopkať". Nechýbajú tam obchody európskeho rázu s turistickým oblečením (napr. The North Face) & komplet turistickou výbavou.

Nočný život necítim potrebu hlbšie rozoberať, nakoľko sa samotný hostel postará o zábavu & "HAPPY HOUR". Pre veľké party animals srdečne odporúčam "WILD ROVER HOSTEL" (divoký tulák). Bezpečnosť je v Cuscu na relatívne vysokej úrovni, aj prechádzky po polnoci sú OK, no len v prítomnosti mužského bodyguarda. Je to ideálne mesto pre #viajosola backpackerky, pre ľudí, ktorí sa chcú jednoducho zašiť alebo zažiť opojenie Ayahuascou.

2. AREQUIPA (mesto holubov)- LA CUIDAD BLANCA: (odporúčaný počet dní - 3)

Arequipa, druhé najväčšie mesto Peru obklopené sopkou El Misti. Tá predstava veľkomesta ma trošku desila, no ja som tam šla prioritne kvôli návšteve Colca Canyon - druhý najhlbší kaňon na svete. Vybrala som si pohodlný nočný spoj z Cusca s jedlom & wi-fi cez Inca Suit za presne 60 soles. Cesta busom trvala vyše 12 hodín. Počasie tam bolo v porovnaní s Cuscom príjemne letné. Všetky okolnosti však nasvedčovali tomu, že sa do kaňonu nedostanem. Noc pred mojim príchodom tam bolo zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 10 obetí. Zemetrasenie sa opakovalo aj prvú noc môjho pobytu, čo som pocítila len ako jemné chvenie postele počas spánku. Nebolo jasné, či bude cesta ku kaňonu sprístupnená. Odpoveď nemali ani v cestovkách. Pokúšala som sa zapojiť do pomoci ľuďom v postihnutej oblasti ako dobrovoľník, ale kvôli slabej organizácii miestnej komunity to nebolo možné. Dala som si teda 2 dni oddychu, čakania, ochutnávania ceviche & žabieho drinku. Stihla som "Free Walking Tour" (vrelo odporúčam), vtipnú exkurziu za dobrovoľný tip po všetkých pamiatkach, návštevu marketu & múzea Museo Santuarios Andinos. Odporúčam návštevu kostola (názov si už nepamätám), kde sa nachádza replika "Poslednej večere" od Da Vinciho na peruánsky štýl. Uprostred stola je pečené morské prasiatko "quy" & kukurica. Celkom zvláštne mi tam prišli podobizne Ježiša v kostoloch - mal parochňu, umelé mihalnice & výraz skutočného trpiteľa. Vychýrenou delikatesou je syrová zmrzlina, ktorá svojim názvom metie mnoho turistov. V skutočnosti však chutí ako vanilková zmrzlina s kokosom.

Machu PIcchu

Santa Catalina Monastery - mi favorito!

Tento kláštor (o rozlohe > ako 20.000 metrov štvorcových) bol postavený v roku 1579. Charakteristické sú výrazné červené & modré steny. V súčasnosti tam žije cca 20 dominikánskych mníšok & zvyšok kláštora je sprístupnený verejnosti. Ideálne miesto pre milovníkov výrazných farieb & kaktusov. Nachádza sa tam aj obrovská záhrada vhodná na piknik. V roku 1960 bol tento kláštor dvakrát zasiahnutý zemetrasením. Základy kláštora utrpeli vážne škody, čo prinútilo mníšky vybudovať si nové ubytovanie hneď vedľa.

Majitelia hostelu Friendly AQP Hostel oslavovali počas môjho pobytu deň Pachamama. Madre de la Tierra - Matka Zem. Mala som tak možnosť pričuchnúť, ako to prebieha: kuracie labky na grile, celá rodina v kruhu stola, na ktorom boli rôzne sladkosti, hračky & mini maketa ich domu. Medzi všetkými kolovala fľaša ružového vína. Našou úlohou bolo sa samozrejme napiť & malé množstvo odpľuvnúť na zem - ako symbol obety pre Matku Zem, ktorá má údajne rada všetko sladké, obzvlášť dobré víno. Potom sme si všetci podávali vrecúško s cocou, ktorú sme mali požuť. Domáci otvorili 2 fľaše piva, mali sme sa napiť & trošku doliať do ohňa. Zvyšok rituálu som už nestihla, kedže ma čakal nočný spoj do Bolívie. Musím však podotknúť, že práve v Peru, Bolívii & Mexicu som cítila najsilnejší vplyv pôvodných rituálnych tradícií & čiernej mágie. To všetko sa celkom humorne miesilo v každodennom živote. Ľudia navonok pobožní, navštevujúci kostol, na druhej strane slúžiaci Pachamame, kupujúci si elixíry lásky či iné voodoo bábiky. Pokus kolonizátorov o evanjelizáciu zdá sa vyšiel mierne karikaturisticky.

Machu Picchu

COLCA CANYON: (odporúčaný počet dní - 3)

S kamošom z hostela sme sa rozhodli pre jednodňový trip. Klasický scenár: Vyzdvihnutie z hostela. 10 ľudí v minibuse. Nekonečná cesta. Zastávka na raňajky. Nekonečná cesta. Zastávka v dedine Maca. Nekonečná cesta. 2-hod. zastávka na fotenie CONDOROV. Fakt som nevedela, kto ten Condor je. Všetci ho ospevovali & pripravovali foťáky. Keď som zistila, že je to obyčajný kondor, dravec z čeľade supovcovitých, jeden z najväčších lietajúcich vtákov, bola som mierne sklamaná. Urobila som si pár snímkov & s úžasom som pozerala na ostatných nadšených turistov. Skláňam sa však predtým, že taký kondor si požije aj 70 rokov. Bodkou na záver výletu bola ďalšia zastávka v nejakej dedinke na drink z kaktusu. Priznávam sklamanie z tohto výletu & ak by som sa mala rozhodnúť teraz, vybrala by som si minimálne 3 dňový trek po Canynone. Na tento jednodňový trip ako pre seniorov som sa trepala so svojimi 5kg Salomonkami úplne zbytočne:). Cestou späť do Arequipy sme sa ešte zastavili na mieste, z ktorého bolo vidieť všetky 3 sopky - asi Coropuna, Solima & Sarasa.

Machu Picchu

Arequipa mi logicky pripadala menej bezpečná než Cusco, stále však bezpečnejšia ako La Paz (Bolívia). Ak by som mala zhodnotiť prívetivosť ľudí v Peru na stupnici od 1-10 (v porovnaní s Mexicom, Nicaraguou, Costa Ricou, Panamou, Colombiou, Bolíviou), dávam číslo 5.

Pôvodne som plánovala opustiť Arequipu smerom k jazeru Titicaca (peruánska časť PUNO). Nakoniec som však intuitívne dala prednosť Bolívii - La Paz cez hraničný prechod Desaguadero. Cesta autobusom bez kúrenia trvala možno 15 hodín. Vyrazila som nočným spojom, aby som bola pri hraniciach už v skorých ranných hodinách. Mala som z toho celkom veľké obavy. Našťastie som v buse plnom miestnych natrafila na rovnako "stratenú" dvojicu mladých Španielov. Bližšie o ceste do Bolívie v mojom ďalšom príspevku.

Link na ubytko:

Cuscohttp://milhousehostel.com/en/cusco-welcome.html                 http://www.dragonflyhostels.com/                 http://www.introhostels.com/                 - všetky hostely zabezpečujú prepravu na letisko či AS Arequipa = http://friendlyaqp.com/