Panama: Krajina, na ktorú 2 mesiace nestačia!

Prežila som takmer 3 mesiace (koniec mája - august 2015) v Centrálnej Amerike a moje zhrnutie znie: 3 mesiace nestačia! V tom čase som mala 20 rokov a bola to moja prvá skutočná sólo cesta za oceán, do krajiny, o ktorej som nevedela takmer nič, nemala som teda ani žiadne očakávania, či predsudky.

Po prílete ma na letisku PTY čakala vopred dojednaná nemecko-panamská dvojica s tabuľkou, na ktorej stálo : Ms. Majoros! Vedela som, že vycúvať sa už nedá! :) Prichýlili ma v ich útulnom domčeku v časti Las Cubles - pokojnom susedstve; uvarili chutnú večeru (mňamku Ceviche) a dali mi pár cestovateľských typov. 

Panama City

Malé prekvapenie: do Panamy sa predávajú ojazdené americké školské autobusy, ktoré slúžia na mestskú a medzimestskú dopravu.
Hneď na druhý deň ráno som sa vydala znova na cestu, a to na opačný koniec krajiny - Boquete, Chiriquí. Cesta autobusom po rozbúraných cestách Panamy bola dlhá (PTY - David = 444 km = 9 hod.) a plná adrenalínu. Do poslednej sekundy som presne nevedela, kde mám vystúpiť. V autobuse nevedel po anglicky nikto a moja španielčina bola v tom čase veľmi chabá. Ľudia ma napriek tomu prekvapili. Aj napriek jazykovej bariére boli nápomocní, pôsobili pokorne a necítila som sa v ich prítomnosti nijako ohrozená. Všetko dopadlo dobre a ráno som sa zobudila do ohromujúceho sveta ako z filmu Jurassic Park --> BOQUETE.

Boquete

Boquete, Chiroquí

Boquete leží vo výške cca 1200 m n. m. Počasie je oproti ostatným častiam krajiny príjemne - jarné (raz je to na rifle a mikinu, inokedy na šaty či plavky). Je to hornaté, kopcovité, džungľovité mestečko vzdialené asi 60 km od hraníc s Costa Ricou. V čase od apríla do decembra je tam "rainy season". Pripravte sa na vlhkosť! Neskutočnú vlhkosť. Z kuchyne od mojich úžasných domácich som mala výhľad rovno na aktívnu sopku Volcán Barú. Trvalo mi, kým som si zvykla na tu divokú nature. Vysoké stromy ako z Jurassic Parku, kvety ako z botanickej záhrady, ľudia a hudba, akých som zažila len v telenovelách a vôňa kávy! Áno, Boquete je mestečko, kde to rozvoniava kávou. Môžete sa tam zoznámiť a vstúpiť do skutočného sveta kávy (k dispozícii sú rôzne návštevy fariem a možnosť nahliadnuť na proces prípravy, praženia atď.). Na uliciach tam stretnete množstvo európanov, či američanov. Mnohí z nich si Boquete zvolili za miesto pre život - je to pomerne kľudné mesto vhodné na oddych pre rodiny, či seniorov. Ak však máte chuť na tanec a drinky, nájdete tu pár miest! Cez týždeň je väčšina podnikov zatvorená už o 21:00 hodine. Taxíky sú ľahko dolapiteľné a lacné, problematické je to až po 24:00 hodine. "Native" obyvateľov hodnotím ako relatívne priateľských, dobre naladených a neškodných ľudí. Spoznáte ich hneď podľa farebného odevu a nízkemu vzrastu. 

Boquete, Columbia

Oznam pre fotografov: za fotenie si pýtajú peniaze, takže buď riskujte alebo si pripravte nejaké "spare" $! Malé deti sú naučené kričať "Money, money!".
 
Ak plánujete navštíviť toto malebné miesto, pripravte sa na záplavu milých úsmevov a pozdravov od ľudí! Nájdete tam množstvo obchodov s čerstvým ovocím a zeleninou (za nízke ceny), supermarkety, obchody so suvenírmi, second-handy (made in USA), agentúry so sprievodcami (účtujú si veľa!!!), reštaurácie, fast-foody, pekárne, kostoly, knižnicu a v prípade núdze aj niekoľko lekárni. Tou najlepšou miestnou špecialitou boli rozhodne patacones, platanitos loco a yuca frita. O yuce som si na prvý pohľad myslela, že je to kus dreva. Prekvapivým zistením bolo pre mňa najobľúbenejšie jedlo Panamčanov - a to kurča s ryžou (toda dia!). Z pív odporúčam - Balboa. Pre labužníkov - mini piváreň s domácim pivom. S výberom peňazí z bankomatu som nemala žiaden problém. K dispozícii sú tu cca 3 bankomaty. Pre cudzincov je tam obrovská škála aktivít na vyplnenie voľného času (zip-line, hodiny jógy, jazda na koňoch, spoznávanie prírody a vodopádov, rôzne výlety, masáže, kurzy španielčiny atď.) Ak chcete pričuchnúť k skutočnej latino atmosfére, odporúčam vyhnúť sa miestam, ktoré nesú "odtlačok" Ameriky, a radšej vyskúšať typické reštaurácie, trhy, obchody, sprievodcov atď. Každý utorok prichádza množstvo lokálnych výrobcov ponúkať svoje produkty na tzv. "Tuesday Market". Nájdete tam "milión" hand-made produktov - šperky, pečivo, jogurty, kávy, medové produkty a kadejaké vynálezy. Hladom tam trpieť určite nebudete, už aj pri obyčajne prechádzke natrafíte na niečo visiace na stromoch - lahodná guava, pomaranče, paradajky, ktoré chutia ako slivky a kadejaké čudá:

Všade prítomné visiace elektrické káble.

                                                                      
Do popredia by som dala aj návštevu cintorína. Je to obrovský kontrast voči všetkým cintorínom, ktoré som už videla. Cítila som sa tam ako na veľtrhu s kachličkami, či ako pri návšteve Baumaxu.               

                                                                                       Boquete

 
V Boquete som strávila dokopy niečo cez 2 mesiace, a vrelo odporúčam!!! Dostane sa až pod kozu a latino hudbu už z hlavy nedostanete - je všade (v taxíkoch, autobusoch, obchodoch a na uliciach). Za zaujímavosť považujem fakt, že tam nie sú žiadne poštové adresy (ale to mi asi nikto neuverí:-)).

Santiago, Veraguas - Torio

Moja ďalšie kroky viedli smerom späť na PTY, do Santiaga. Cesta autobusom a prestupy s množstvom batožiny - to bola znova tragikomédia. Batožinu vám vždy označia papierikom, druhý papierik s identifikačným číslom putuje k pasažierovi. Tento "papierik" slúži na prebratie batožiny pri výstupe. 
Mojim cieľom bola pláž Torio. Zo Santiaga som to zobrala minibusom za asi 4$. Preprava v Paname je pomerne lacná. Cesta trvala cca 3 hodiny. V oblasti akou je Veraguas - Torio rátajte s vypadávaním mobilného signálu. Po príchode na miesto som znova potrebovala čas na vstrebanie všetkých krásnych pohľadov a dojmov. Nestáva sa každý deň, že máte možnosť bývať v obrovskom dome s bazénom, 2 min. od prázdnej pláže (pri malom ostrove Punta Duarte), kde nechodí nik, len kraby a raky majú "preteky". Cítila som sa ako Tom Hanks z filmu stroskotanec, a to doslova!

Veraguas, Panama

 

Veraguas, Panama

 
Objavovala som, prechádzala sa a čapala nohy vo vode. Takéto miesto pohne s kritickým myslením každého človeka a posunie ho k rôznym objavom a "vynálezom".  Bol to môj prvý kontakt s kokosmi. Rada: dávajte si na ne pozor! V Costa Rice údajne zomiera viac ľudí na "útok" kokosu než na nehody či choroby dohromady. Spomenula by som aj počasie, ktoré mi robilo problém - dotieravá vlhkosť! Zaspávala som až v neskorých ranných hodinách s non-stop zapnutou klímou. Narušil sa mi tu spánkový režim. Strávila som 2 týždne ako dobrovoľník za ubytko a stravu v obrovskom dome na mieste, kde okrem domácej nebol nik. A prečo tam nebol nik? Lebo v dôsledku "low season" tam práve neboli žiadni hostia, takže mojou úlohou bolo umývanie riadu po nás dvoch za obedom a večerou. Najbližšia dedina 30 min., najbližšie mesto 2 hod. a susedia asi 15 min., ale tí akoby tam ani neboli. Spoločnosť mi teda okrem pani domácej robili občas ropuchy na terase (veľké a hnusné :-)), 4 mačky, pes, hmyz a pobehujúce kraby. Takýto pobyt vás urobí odolnými voči kadejakému hmyzu. Pripravte sa na štípance - milión štípancov! Po necelých 2 týždňoch som si povedala dosť a namierila som si to späť k ľudskej spoločnosti. 

El Pianista Trail

Vrátila som sa do Boquete. Tentokrát som mala viac času na zoznamovanie sa s divokou prírodou. Jedna domáca žena ma zobrala na El Pianista Trail, na miesto, kde sa takmer pred rokom stratili 2 holandské študentky. Nakoniec sa našli, teda len ich pozostatky (topánka s chodidlom a nejaká kosť). Celý hike sa tým pádom niesol trocha zvláštnou atmosférou. Napriek tomu, že som tam šla s niekým, kto oblasť dobre pozná, nevyhli sme sa občasným zaváhaniam a adrenalínu - prechádzanie cez rieky, skákanie, podliezanie ostnatého drôtu atď. Po asi 2 hod. menšej neistoty sme ako zázrakom stretli jedného native muža (pravé si brúsil machettu) a ten náš zaviedol na správnu cestu. Zvuk vtáčikov a všetko zelené!!!! ZELENÉ! Priznám sa, že som na rozdiel od mojej sprievodkyne nemala veľkú chuť a trpezlivosť zastavovať sa na každom kroku a načúvať spevu vtákov :-). S nastupujúcou hmlou sa na mňa miestami lepil strach, aby sme sa vrátili naspäť včas. 
Mala som možnosť len nahliadnuť ako vyzerá wild wild džungľa:

El pianista trail

 
Tento hike ostane navždy zarytý v mojej pamäti. Tu platí, že netreba riskovať a preceňovať sa, bez machetty ani na krok!!! Určite by som na takú trasu nevydala sama. Vždy je dobré nechať sa viesť local people.

Boca Chica, Boca Brava - Isla Coiba

Ďalšia kapitola. Asi 1 & 1/2hod. od mesta David (je to najteplejšie mesto v Paname plné obchodov a ľudí) sa nachádza skutočne malá dedinka Boca Chica, ku kt. vedie len jedna prístupná cesta. Nájdete tam len mini obchod a jednu reštauráciu. V prístave sú k dispozícii taxíky - loďky, člny. Cena prepravy z Boca Chica na ostrov Boca Brava je + -1,50$. (Domáci vás však môžu s cenami naťahovať!). Ubytovaná som bola u jednej Talianky, ktorá za príplatok ponúka varenú večeru či raňajky.

Boca Brava - Isla Coiba

Hneď pri vstupe na ostrov Boca Brava sa nachádza hotel s reštauráciou, kde nájdete free wi-fi!!! Na strope reštaurácie visia rôzne vlajky a medzi nimi aj naša - slovenská! 
 
Ak máte chuť vyskúšať noc v stane na pláži, Boca Brava je to správne miesto. Stany sú pohodlné, veľké, čisté a s elektrikou. Pripravte sa však na možnú prítomnosť jašteríc či pavúkov. Ráno vás zobudí vrešťanie opíc. Pláž je vzdialená len pár minút. 

Za 30$ som sa odviezla člnom až na ostrov Isla Coiba a Isla Gamez. Ak máte šťastie a dostatočne ochotného šoféra loďky, možno uvidíte delfíny či mamu veľrybu s baby veľrybou. Isla Coiba vyzerá na živo ako ktorýkoľvek ostrov z katalógov cestovky. Za návštevu to však stojí - aspoň som vyskúšala snorkling. 

Na Isle Gamez nás čakalo prekvapenie, keď jeden z cestujúcich našiel v piesku ľudský zub aj s koreňom. Bolo to zvláštne. Dali sme si kokos, okúpali sme sa a náš výlet bol na konci. 
 
HOT SPRINGS, CALDERA, BOQUETE (autom asi 40 minút z Boquete)
Čo môže byť lepšie ako čapanie sa v teplom počasí v hrejivej teplej vode? Odpoveď: ľadová sprcha neskôr! Rozhodne odporúčam!

Cerro Punta

Cerro Punta je najvyššie položenou, hmlou pohltenou dedinkou Panamy (cca 2000 m.n.m.). Rastie tu takmer 80% konzumovanej zeleniny v rámci celej krajiny.

Okrem návštevy Panamy som mala možnosť vycestovať aj do Južnej Ameriky - Colombie (It´s COLOMBIA, not COLUMBIA), ďalej severnejšie od Panamy - Nicaragua a Costa Rica. O tom však možno v mojom ďalšom príspevku.
 
link na ubytko v Panama City:
http://www.casanitapanama.com/ - koment: Garancia bezpečnosti a spoľahlivého vyzdvihnutia na letisku! Láskaví a nápomocní domáci.
link na ubytko v Boquete:
http://www.casalosnaranjos.com/ - koment: Skvelé ubytko v kľudnej štvrti, rodinná atmosféra, vždy čerstvé pestré mňam raňajky a káva z farmy hneď od domáceho! Do pozornosti dávam chutný banánový koláč od pani domácej. 
link na ubytko vo Veraguas, Torio: 
http://puntaduarte.com/ - koment: Pre milovníkov absolútnej samoty!