Rímský akvadukt Pont du Gard vo Francúzsku

Ľuboš Vodička - 13.5.2016
Posledné výskumy rímskeho akvaduktu na francúzskom území, známeho ako Pont du Gard, hovoria, že bol postavený v  priebehu 15 až 20 rokov. Stavať 20 rokov tak impozantný most nie je nič neobvyklé, napriek tomu sa však môže natískať otázka: „Čo pri výstavbe zdržovalo inokedy tak produktívnych Rimanov?“

Môžeme si vybrať z  nasledujúcich odpovedí:

 a) nájazdy Asterixa a  Obelixa cvičiacich si pästné súboje na úbohých rímskych legionároch,
 b) Panoramixova neochota poskytnúť staviteľom čarovný elixír (a to aj napriek tomu, že Kleopatriným robotníkom sa dovolil z  neho napiť),
 c) skutočne náročná stavba, ktorej kvalitu dokladá takmer neporušená existencia do dnešného dňa.
 
Vtipy bokom. Je jasné, že najbližšie k pravde je odpoveď c - tá stavba je naozaj úžasná! 

Zničenie

V  17. storočí si ju sami Francúzi takmer zničili vďaka nábožensky motivovaným vojnám medzi monarchistami a  hugenotmi (francúzskymi protestantmi). Henri duc de Rohan (1579-1638), vodca vzbúrených francúzskych hugenotov, Pont du Gard neváhal v  roku 1620 využiť na naplnenie svojich vojensko-strategických cieľov. Nielenže most urýchlil presun jeho vojakov, ale kvôli  delostrelectvu nechal zrezať dve tretiny pôvodnej šírky pilierov. Akú medvediu službu vykonal pre zachovanie tohto starobylého diela, nie je nutné popisovať. 

Rekonštrukcia

Vďaka tomu, že francúzski panovníci vždy inklinovali k veľkoleposti Rímskej ríše a  radi sa stotožňovali s  autoritami rímskych cisárov, prišlo relatívne rýchlo k  výraznej náprave. Miestne úrady už na začiatku 18. storočia vykonali nevyhnutné zásahy na jeho záchranu. A  o  100 rokov neskôr zapojil Napoleon III. do obnovy finančné zdroje francúzskeho štátneho rozpočtu. V  priebehu troch rokov, 1855 – 1858, sa vykonalo pre obnovu, zabezpečenie a revitalizáciu mosta také množstvo prác, že odolal aj trom veľkým povodniam v  rokoch 1958, 1998 a  2002. Že nešlo len tak o  nejaké zanedbateľné zdvihnutie hladiny rieky Gardon, hovorí skutočnosť, že v  roku 1958 bola zaliata celá spodná časť mosta.
Pont du Gard

História stavby

To všetko je však novodobá história mosta, nie je úplne jasné, kedy bol skutočne postavený a  ako dlho stavba trvala. Nálezy rímskych mincí z  jeho okolia dokladajú, že stavba prebehla okolo polovice 1. storočia po Kristovi. V  turistických sprievodcoch býva obyčajne napísané, že na stavbu bola potrebná „celá armáda otrokov“. Toto neurčité vyjadrenie počtu môže viesť až k  fantastickým odhadom. 
Ak rozumieme armádou súhrn všetkých ozbrojených zložiek štátu, mali by sme tipovať, že šlo o  desiatky tisíc staviteľov (slovenská armáda má k  dispozícii cca 16 tisíc vojakov). Na stavbe Pont du Gard sa podieľalo asi 800 až 1000 robotníkov a  remeselníkov. Osobitne treba zdôrazniť, že vo veľkej miere šlo o  profesionálov, skúsených remeselníkov a  v  menšom množstve o „nekvalifikovanú otrockú stavebnú silu“. 
 
Akvadukt je vo veľkej časti postavený bez použitia malty a  svoriek. Celkový objem vápenca použitého na jeho stavbu, dosiahol číslo 50  400 ton a  niektoré bloky dosiahli hmotnosť 6 ton (aj v  tomto sa turistické publikácie mýlia, uvádzajú „iba“ 5-tonové bloky). Mäkký červenkastý hrubozrnný morský vápenec sem doviezli najmä z  lomu Estela vzdialeného 700 m od stavby. Horná rímsa mosta je vo výške 49 m nad riekou a  celková dĺžka dosiahla 274 m. V  spodnej časti zaberá šírku 9 m a  v  hornej sa zužuje na 3 m. Rozpätie jednotlivých oblúkov sa mierne líši, pretože každý oblúk zabezpečuje pružnosť eliminujúcu sadanie a  deformáciu mosta. Náročnosť stavby prispôsobenej prostrediu, v  ktorom sa nachádza, si vyžiadala ľudí so skutočným remeselníckym fortieľom.

Vodovod

Návštevníci obdivujú obyčajne impozantnú vonkajšiu krásu tohto mosta a  ani netušia, že povestná „čerešnička na torte“ sa skrýva v  jeho vnútri. Vodovod, teda cesta, ktorou voda tiekla, sa nachádza vo vnútri. Steny kamenného potrubia boli špeciálne ošetrované, podlahu tvoril betón a  spolu s  ním boli steny pokryté štukou obsahujúcou črepy z  keramiky a  špeciálne dlaždice. Ich povrch bol ošetrený olivovým olejom a  maltou, ktorú vytvorila zmes haseného vápna, bravčovej masti a  šťavy z  nezrelých fíg. Povrch bol hladký a  dobre odolával koróznym vplyvom vody. Všetko fungovalo k  absolútnej spokojnosti obyvateľov Nîmes (rímsky Nemausus). K  tým sa dostala voda 50 kilometrov dlhým vodovodom z  prameňa pri Uzès.
Pont du Gard

Akvadukt ako pamiatka UNESCO

V  roku 1985 most Pont du Gard zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a  prírodného dedičstva UNESCO. Ďalších 11 rokov musel areál a  samotná pamiatka čakať na realizáciu projektu Jean-Paul Viguiera. Vďaka nemu sa najmä nástupný priestor zmenil na príjemný boulevard.  Ak pod slovíčkom boulevard (bulvár) rozumieme širokú ulicu lemovanú obchodíkmi, kaviarňami, exteriérovým sedením a  zeleňou, tak okolie Pont du Grad tomuto obrazu dokonale zodpovedá.  Aj s  obrovským množstvo ľudí a  zmeskou jazykov, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani stavba Babylónskej veže. Pri pamiatkach tohto typu to nie je nič neobvyklé. 
Za počudovanie skôr stojí skutočnosť, že možno len pätina návštevníkov, ktorí sa rýchlym krokom presunú k  mostu, rýchlym krokom prejdú na jeho druhý koniec, rýchlym pohybom vytiahnu fotoaparát a  spravia si rýchlu fotografiu „ja a  Pont du Gard“, si pozrie aj múzeum. Keby len múzeum! V  podzemí „bulváru“ je okrem múzea aj kinosála a výstavný priestor s  dočasnými prehliadkami, ale takisto klimatizovaná a  pokojom naplnená sála, kde si návštevník môže odpočinúť. 

Múzeum akvaduktu

Múzeum dokumentujúce históriu akvaduktu Pont du Gard od jeho vzniku až do súčasnosti zodpovedá tomu, čo si predstavíte pod pojmom moderné múzeum. Nie je presýtené exponátmi, ale nechýbajú tu ani pôvodné nálezy, rovnako ako veľkorozmerné diorámy a  rekonštrukcie. V  miestach, kde by v  expozícii na seba rušivo narážalo to nové,  pôvodné a  obnovené, je stlmené svetlo, ktoré len v  bodoch osvecuje exponáty. Výsledný efekt je výborný. Návštevník sa pohybuje v  kulisách, ktoré sú skutočné, ale aj nie sú. 
 
Konečná výpovedná hodnota expozície, ktorá zaberá rozlohu asi troch veľkých telocviční, je vysoká. V  prvom rade je o  akvadukte, ale aj o  živote Rimanov v  oblasti starovekého Stredomoria. Ak navštívite Pont du Gard, nezabudnite, že to nie je len most, ale znamená aj všetko to, čo bolo vďaka nemu a  kvôli nemu v  okolí dobudované.
 
Komentáre Disqus