Rusko nemôžeme rozumom pochopiť - môžeme ho iba milovať. Pravý ruský klasik. Táto ohromná krajina je natoľko rozmanitá, že v nej nájdeme snáď všetky možné protiklady. Geografické, klimatické, sociálne, kultúrne aj historické.
Ako most spája Áziu s Európou - dva úplne rozdielne svety, ktoré síce ležia vedľa seba ako muž a žena, ale rovnako tak sa im nedarí jeden druhého pochopiť. Natoľko sú rozdielne ich pohľady na svet, natoľko je iný spôsob ich chápania. A Rusko leží niekde medzi nimi.
Krajina zmietaná medzi gréckou zbožnosťou a mongolskou krutosťou od pradávna kolonizuje samú seba a ohromné ľudoprázdne priestory, kam nedosiahla ani cárska moc ani sem nevstúpila noha mnícha či biskupa. Priestory, ktoré sú plné divokých duchov a síl, ktoré v civilizovanej Európe medzi asfaltom a betónom už nemajú svoje miesto. Pohanské sily sú v Rusku stále všadeprítomné, nájdete ich u posvätných prameňov rovnako ako v príbytkoch liečiteľov, šamanov alebo náboženských siekt. Sú zdrojom neuveriteľnej sily, ale aj utrpenia, pre nás Európanov sú ale tiež prísľubom možných návratov k zdrojom, ktoré už boli zabudnuté.
V slávnom filme Andreja Tarkovského je úžasne silná a o Rusku vypovedajúca scéna. Malý chlapec, ktorý zdedil po otcovi nielen umenie odlievania zvona, ale predovšetkým odvahu, uprostred blata a drevených chalúp utopených v blate zhotoví s pomocníkmi formu a odleje nádherný a obrovský zvon, nad ktorým žasnú aj veľvyslanci z Európy. Sila ruského ducha napriek primitívnym podmienkam a nástrahám prírody vytvorila ohromné dielo, z ktorého sa tají dych. Chalupy s hlinenou podlahou zarastené žihľavou sú hneď za hradbou pravoslávneho kláštora so zlatými kopulami. Ako jing a jang je všetko v Rusku silne prestúpené protikladmi, ktoré často na prvý pohľad nie sú viditeľné. Keď sa túlate Ruskom, je to ako plavba vo vysokých vlnách: pohybujete sa medzi nadšením a zúfalstvom, medzi duchovným osvietením pri návšteve kláštora a šokom z biedy a zúfalstva alkoholikov žijúcich u kláštorných hradieb.
Čokoľvek si o Rusku dnes napíšete do svojho denníka už zajtra neplatí, Rusko do siete slov a pojmov nepolapíte. Ak ho chcete aspoň trošku pochopiť, musíte si ho zamilovať a s otvoreným srdcom sa túlať ruskou tajgou od dediny k dedine, od jedného obrazu Andreja Rubleva k inému obrazu Theofana Reka. Takéto túlanie však v sebe skrýva jedno nebezpečenstvo: môže zmeniť váš život. Nakazíte sa ruským hľadaním boha a ruskou vášňou k životu, prestanete robiť veci iba na polovicu tak, ako sme v Čechách zvyknutí. Prestanete byť Švejkom a stanete sa Vysockým. Budete chcieť, ako on, žiť naplno a zahynúť uprostred strmého letu. Budete chcieť odliať nádherný zvon aj keď máte len hlinenú podlahu a v ruke miesto hoblíka len sekeru. Možno.
