Tri týždne cestovania po Rumunsku - 4.časť

Barbora Chromiaková - 22.6.2017

Nasledujúci deň sme sa vybrali pokoriť pohorie Munti Bucegi. Na jeho vrchol síce ide lanovka, od mestečka Bușteni ale veď predsa nie sme bčka, a tak sme si pohľad na kamennú sfingu pekne odšlapali peši. Samozrejme sme ju ani nevideli, lebo sme sa povadili a každý sme sa rozbehli inou cestou po vrchole. Cesta na hor bola dosť ďaleká a ja som bola výstupom tak vyčerpaná, že jedine čo ma zaujímalo bolo dať si niekde polievku. Pri vrchnej stanici lanovky je  horská chata, kde dostanete najesť a vedia Vás aj ubytovať. Cca za 20€.

Príroda v okolí turistického chodníka, ktorý vedie popod lanovku bola skutočne nádherná. Cestou sme stretli niekoľko mnohopočetných stád kamzíkov. Okrem kamzíkov však môžete poľahky stretnúť aj medveďa, lebo práve tu ich žije asi najväčšie množstvo v kraji. Na túto skutočnosť upozorňujú aj oznamy na stromoch. Aj my sme stretli. Okrem iného sa nám podarilo nechtiac vyplašiť kamzíka, ktorý bol pri chodníku za kríkom a zbadal nás na poslednú chvíľu. My sme ho zbadali už keď na nás zapískal. A to poriadne a zblízka a nahlas. Veru do infarktu som nemala veľmi ďaleko.

Predchádzajúca časť: Tri týždne cestovanie po Rumunsku - 3.časť

Lanovka premáva len do 16:00 aj to približne každú hodinu. Neskôr som sa dočítala, že pravdepodobne na vrchu je jaskyňa, ale my sme o nej nevedeli. Vstup je do nej od kostola. Miestny Vám určite ochotne poradia, zoberte si so sebou baterky.

rumunsko

Vulcanii Noroioşi

Nasledujúcou zastávkou na našej trase bol prírodný úkaz  Vulcanii Noroioşi. Toto je miesto o rozlohe približne centra Bratislavy, na ktorom pre slabú geomagnetickú aktivitu nevyviera zo zeme láva, ale bahno. Všade je cítiť síra, ale nebojte neotrávite sa z nej. Bahno vytvára úžasne útvary pripomínajúce pohoria a kaňony. Akurát, že tieto hory sú vysoké  maximálne dva metre. Vulkány sú údajne toxické pre pokožku a preto sa v nich nedá kúpať. Akonáhle do nejakého strčíte ruku, okamžite Vás prítomný správca upozorní, aby ste to nerobili. Slušne. Mňa nestihol a tak som mala ruku až po rameno celý deň od bahna. Neodpadla mi, akurát smrdela sírou, kým som ju neumyla. Bahno na moje prekvapenie (vôbec neviem prečo som to tak čakala) nebolo teplé. Malo mojím kvalifikovaným odhadom tak 20 stupňov. Na tomto mieste dokážete stráviť fotografovaním bublajúceho bahna kľudne aj celý deň. Zoberte si so sebou vodu, desiatu a prikrývku hlavy. Tieň by ste tu hľadali márne. Vulcanii Noriosi  Vám určite doporučujem nevynechať. Bola by to veľká chyba.

rumunsko

Prespali sme sa v miestom penzióne, kde nám domáca pani naliala ich domáce víno. Jedno z najlepších, aké som kedy pila.

Nasledujúci deň sme vyrazili na DELTU Dunaja. Keby niekto náhodou nevedel, tak to je miesto, kde sa vlieva Dunaj do mora. Celková rozloha tejto neuveriteľnej prírodnej rezervácie je 4152 km2 podľa wikipedie. Toto územie tvorí nespočetné miesto vodných kanálov, akýchsi samostatných riek. Cez leto tu žije 60% celosvetovej populácie pelikánov. Keďže pelikány sú však vtáky sťahovavé, druhý septembrový týždeň sme tam nevideli ani jediného. Podobne to bolo aj s ostatnými druhmi a my sme na plavbe loďou po Delte Dunaja mali riziko, že nás nejaký vtáčik okaká takmer minimálne.

Flóra bola ešte bohatá a tak sa bolo na čo pozerať

Posledným mestom na pevnine Je mestečko Tulcea. Moderné mesto v ktorom nájdete všetko čo potrebujete. Tu si môžete prenajať výletnú loďku, rýchly čln, kajak, alebo proste hocijaké plavidlo. Osobne odporúčam priplatiť si za rýchly motorový čln. Dostanete sa do miest kde sa veľká výletná loď nedostane ani náhodou. Na území žijú aj divoké kone ale dostať sa k nim je pomerne náročné, keďže ide o prísne chránenú prírodnú rezerváciu. Rozhodne sa tu však budete mať na čo pozerať. Tisíce druhov fauny a flóry vás dozaista zabavia aj na niekoľko dní. My sme delte venovali dva dni. Ale aj to len preto, lebo sme tam prišli takpovediac po sezóne, kedy už kvety boli odkvitnuté a vtáctvo na ceste do teplých krajín. .

Od Tulcei do Constanty kde sa nachádza dovolenkové stredisko Mamaia sú zhruba dve hodinky cesty autom. Dorazili sme 15. septembra po tme a chceli sme sa ubytovať v niektorom z početného množstva hotelov.  Rad radom však boli pozatvárané. Chvíľu sme mali pocit, že sme v meste duchov. Nikde ani nohy. Po dlhšom pátraní sa nám podarilo nájsť otvorený hotel. Na recepcii nám povedali, že včera (nedeľa 14. septembra) ukončili sezónu. V stredu už nastupujú deti do škôl. Ubezpečili nás, že oni budú mať ešte deň či dva otvorené a tak sme išli pokojne spať. Ráno sme sa vybrali na pláž, ktorá má niečo okolo 10 km. Na celej pláži sme boli len my dvaja. Pár zatvorených stánkov s občerstvením, ale aj tie nám poobede úplne zmizli pred očami. Na pláži sa veľmi ležať nedalo, fúkal silný vietor a piesok, či skôr podrvené mušle fúkal neúprosne do očí. O to väčšia bola naša radosť z vĺn v ktorých sme sa vyšantili ako malé deti. Počasie bolo stále dostatočne teplé a tak sme si mora užili do sýtosti.

rumunsko

Večer sme sa prešli do Constanty, kde malo byť internetom tak ospevované kasíno. Veď aj bolo. Alebo skôr tam bola len ruina ktorá z neho ostala. Na prvý pohľad z diaľky nevyzeralo tak zle. Skúste si však pozrieť fotku z bližšia. V centre mesta to však ešte ako tak žilo. V reštaurácii sme si dali pizzu a išli po pláži späť. Pre zberačov mušlí je tento kúsok zeme hotový raj. Nájdete tu rôzne,  od výmyslu sveta.

Palác ľudu

Na druhý deň sme si už ani na promenáde pri pláži nekúpili čo i len pečivo. Našťastie v hotely fungovala reštaurácia a tak sme hladom neumreli. Strávili sme deň na ľudoprázdnej pláži. Večer prechádzka do mesta na večeru. Prespali sme poslednú noc v hotely a ráno zvolili smer Bukurešť. Naša prvá cesta viedla do paláca ľudu. Megalomanskú stavbu postavil neúprosný diktátor Nicolae Ceaușesco. Stavba začala v roku 1984. Budova je po americkom Pentagóne druhá najväčšia vládna budova na svete. Na jej výstavbu sa používal mramor výhradne z Rumunska a je ho tam veru požehnane. Ceaușesco chcel týmto krokom podporiť ekonomiku v krajine. To, že si na výstavbu požičal peniaze zo zahraničia a splátky dával v naturáliách v podobe takmer celej poľnohospodárskej produkcie, čo malo za následok hladomor v krajine, to ho až tak veľmi netrápilo. Tak či onak palác tam stojí do dnes a je lákadlom pre turistov z celého sveta. Za prehliadku zaplatíte pomerne nízke vstupné. Tri hodiny sa potom spolu so sprievodcom môžete prechádzať po budove, ktorej vnútro je takmer celé z mramoru. Na konci prehliadky zistíte, že ste prešli tri percentá komplexu. Dnes sú však viac ako dve tretiny budovy nepoužívané. A to aj napriek tomu, že tam sídli celý Rumunský parlament a múzeum moderného umenia.

Po meste Bukurešť sme sa už veľmi neprechádzali. Dali sme si len obedovečeru a malú asi hodinovú vyhliadkovú cestu autom. Usúdili sme, že Bukurešť je bežné moderné mesto a my máme radšej hory. Do konca výletu nám ostávalo navštíviť ešte spomínanú horskú cestu Transalpina. Na ktorú sme sa obaja nesmierne tešili. Za mestom sme sa napojili na diaľnicu a až do úplného vyčerpania sme sa viezli do Sebešu. Niekde pod transalpinou sme našli penzión. Keďže bolo už okolo jedenástej večer majiteľa penziónu sme zobudili. Napriek tomu nám ochotne poskytol svoju obývačku, lebo izby pre hostí mal už po sezóne upratané. Vstávali sme dosť skoro a vzhľadom k tomu, že včera sme sa kúpali v mori sme si obliekli krátky rukáv. Čo sa pomerne rýchlo ukázalo ako chyba, lebo na vrchole Transalpiny bolo -7°C. Výhľad bol však unikátny a naše teplé veci zbalené na spodu, takže sme to chvíľu vydržali a poprechádzali sa.

rumunsko

Síce bola cesta pomerne zrenovovaná miestami ste narazili na celkom nebezpečné úseky. Príklad nájdete vo fotogalérii. Nádherná príroda nás našťastie očarila natoľko, že sme išli autom len pomaly a preto sme si všetky nástrahy neupravenej cesty stihli všimnúť včas. Ak sa vyberiete do Rumunska jednoznačne Vám odporúčam tento kúsok cesty nevynechať. Myslite však na to, cesta je položená už aj mimo pásma kosodreviny a preto tam bude určite chladnejšie ako dole v meste. 

Týmto sa skončilo naše putovanie po Rumunsku a už nás čakala len cesta domov. Ale tých pár hodín v aute už bola malina. Celý tento výlet nás stál cca 500€ na osobu čiže dokopy okolo 1000€. Do tejto sumy rátam úplne všetko, stravu, benzín, výmenu kolesa, ubytovanie, vstupy do múzeí a pod... Našťastie sa nám nestal žiadny úraz a tak sme služby zdravotníctva využívať nemuseli. 

Komentáre Disqus