Lyžovať na Stuhleck autobusom z Bratislavy

Je ráno. Kútikom oka skontrolujem stav počasia cez kúsok okna, ktorý ešte silou mocou odolával mrazivému počasiu a nepodľahol námraze. "Do šľaka aj s takouto zimou!", povedal som si. Čo sa dá robiť v takomto počasí? Každý rozumný človek radšej ostane doma, akoby mal riskovať omrzliny. Keby ste chceli byť vychcaní a ísť niekde autom, tak vás musím upozorniť, že kým oškrabete auto, tak môžte ísť zo svojho výletu naspäť. Počas toho ako som premýšľal nad globálnym otepľovaním a podobne, mi prišla správa, že či by som nešiel lyžovať na Stuhleck.

Jasné, išiel by som, ale ako? Autom? To určite, miniem viac benzínu jak za celý mesiac. "Nevrieskaj šak!", odpovedal mi na moje myšlienkové pochody kamarát, ktoré som si ani neuvedomil, že som povedal nahlas. "Môžme ísť busom ráno a večer sme zase naspäť, teda pokiaľ nemáš niečo lepšie na práci.", dodal ešte s úškrnom na tvári, akoby ma ten had dokonale poznal, skoro akoby sme spolu vyrastali a poznali sa už od škôlky.

Nástupište 9 a 3/4

Skôr ako som sa nazdal som už poslušne stál na autobusovej stanici Nivy aj s lyžami v rukách. Nevedeli sme, na ktorom nástupišti máme čakať a tak sme skúsili šťastie a hľadali sme legendárne nástupište 9 a trištvrte. Čo čert nechcel, také nástupište ževraj neexistuje. Sklamaní sme teda rozbeh proti stene zrušili.

Nakoniec sme sa však do autobusu dostali, po tom ako som sa rozlúčil so svojimi lyžami keď sa strácali pod hŕbou cudzích lyží, som vošiel do autobusu a bol som milo prekvapený takzvaným balíčkom s občerstvením s nápisom Slovak Lines. Keby ste náhodou hladovali tak ste boli práve zachránení, balíček obsahoval dva keksíky s objemom 1cm3 a aby vám nezabehlo tak ste to mohli zapiť 0,25l fľašou minerálky. Aby ste si mohli značiť koľko priberiete, tak ste k tomu dostali aj zápisníček s kalendárikom. Takáto malá pozornosť nás pravdaže veľmi potešila. Potešili aj milí a ochotní ľudia, ktorí s nami cestovali v autobuse.

Konečne na lyžiach

Po dvoch hodinách cesty autobus zaparkoval a ľudia sa začali hrnúť von ako pri výpredajoch Black Friday, tým pádom vám nezostávalo nič iné ako čakať kým všetci ľudia nevystúpia, ináč by vám hrozilo udupanie.

Po prvotnom trápení sa mi konečne podarilo obuť prvú lyžiarku. "Poď už né?", vykríkol na mňa môj kamarát Juraj. "Veď dočkaj na svahu kto koho bude poháňať!", odvetil som na jeho priateľský pozdrav. V ten istý čas malo rovnaký nápad asi 80% obyvateľstva Rakúska, lebo v rade na prvú lanovku sme čakali až pol hodinu.

Všetko to stálo za to, lebo ten výhľad na vrchu bol naozaj krásny, nestačilo mi to vidieť na vlastné oči a tak som si spravil na mobile krásnu panorámu. "Neondej sa už toľko!", prerušil moje kochanie Juraj a tak sme teda začali lyžovať. Bolo krásne slnečné počasie a tak to bola jedna krásna lyžovačka. Čo ale zmôže krásna lyžovačka s bufetom s výhľadom na svah, pravda? A tak sme sa teda zastavili na jedno vychladené a porozprávali sme sa o momentálnej kapitánskej situácií v politike. Po porovnaní ceny piva v Rakúsku a na Slovensku sme radšej pokračovali v lyžovaní.

Po nabratí odvahy na svahu sa už samozrejme skúšali všelijaké hlúposti, fintičky a otočky pred babami. Pohodlne si lyžujem, vychutnávam si krajinku, keď tu zrazu počujem náraz približne 80kg hmoty o svah. Keď sa otočím, tak vidím Jura ako bezvládne leží na svahu a nemôže sa postaviť. Samozrejme som mu pomohol vstať, ale až potom ako som si utrel slzu od toho ako som sa smial.

Obed po Rakúsky (Stuhlecky)

Na obed sme sa zastavili v reštaurácií skoro na úplnom vrchu. Na výber bolo široké spektrum jedál, z ktorých napokon u nás dvoch zvíťazil burger s hranolkami a párkom obaleným slaninkou. (Pri toľkom výkone sme potrebovali doplniť zdravé vitamíny a iné -iny.) S nájdením miesta to už bolo ťažšie, ale po niekoľkých pokusoch oslovovania sme našli pána, ktorý moc dobre nevedel po anglicky a tak mu nezostávalo nič iné len prikývnuť, čo sme pochopili ako "môžte". Po výbornom obede sme sa poslednýkrát zviezli dole a pomaly sme sa chystali naspäť do autobusu.

Ešte sa ma spýtal jeden pán niečo ako: "Wie bekomme ich heraus?", keďže ja po nemecky neviem, tak mi nezostávalo nič iné len "Chlapče ja ti nerozumím.". Po anglicky nevedel zase on, tak sme si kývli na pozdrav.

Na záver by som chcel poďakovať spoločnosti Slovak Lines za túto príležitosť a zároveň odporučiť takýto výlet aj vám. Čiže ak si máte chuť cez víkend zalyžovať a chcete niečo po ruke okrem Slovenska, tak Stuhleck určite odporúčam. Veľká výhoda takéhoto cestovania je aj v tom, že keď ste unavení po lyžovačke, tak sa vám asi zrovna nechce oškrabávať auto a s tuhými nohami šoférovať 2 hodiny do Bratislavy.

Podrobné informácie

Autobusy chodia každý víkend sobotu a nedeľu a aj cez sviatočné dni, čiže vašu lyžovačku si môžete naplánovať kedykoľvek.

Autobus odchádza z nástupišťa číslo 13 vždy o 7:00 (príchod na Stuhleck o 9:00), zo Stuhlecka je odchod o 16:30 (príchod na AS o 18:30).

Cestovný lístok (doprava + skipass alebo doprava bez skipassu) je platný 1 deň. Odporúčam, zakúpiť si lístky aspoň deň vopred.

Skipassy dostanete od vodiča autobusu pri nástupe do autobusu. Po skončení lyžovačky ich vrátite späť vodičovi (nie do pokladne). Slovak Lines za Skipassy zaplatila zálohu vo výške 2 Eur. Ak Skipass stratíte alebo odovzdáte omylom v pokladni, bude vodič od vás požadovať za neodovzdanie Skipassu finančnú náhradu vo výške 2 Eur.