Asi by som mohol začať tým otrepaným: “Zájdite si do Záhrebu na pár dní, je to pekné mesto. Fakt. Určite sa tam nebudete nudiť. Veď aha, čo som tam videl..” A už sa vyťahujú fotky a zážitky. Cinkne sa pivom, striedajú sa fotky, príbehy a prázdne krígle, hlasy mohutnejú, fotky sa rozmazávajú, zážitky prikrášľujú... Z tetky predávajúcej na trhu pomaranče sa stáva dlhonohá blondínka, ktorá na mňa žmurkala a podobne.
To by som mohol, ale neurobím. No, minimálne teda nie na pár dní. V ostatnom to tak spravím. Navrhujem vám ho ako prechod pri dlhšej ceste. Idete niekam k moru a cestou sa tam zastavíte. Na koláčik. Do parku. Na kultúru. V tomto smere je Záhreb veľmi príjemné mesto. Na chvíľku som sa tu ocitol po tom, ako ma v ňom vysadil kamarát cestou na služobnú cestu. Za tých pár hodín sa mi vcelku zapáčilo. Každý sprievodca vás nasmeruje do centra a odporučí mnohé parky, kultúrne budovy, námestia...také dajme tomu klasické pre európske metropoly. A napodiv mi to stačilo.
Kultúra
Priznám sa, že do kultúry nie vždy zabrdnem. Obrazy, tapisérie, sochy, divadlá, filharmónie a podobne sú určite podnetná vec. Ale nechám to radšej znalcom, ktorí vedia oceniť napríklad obraz Jacksona Pollocka - Číslo 5. No zaujalo ma množstvo takýchto inštitúcií, ktoré sa v centre nachádzali. Pri blúdení uličkami okolo námestia Josipa Jelačića, ktorým by som asi definoval hlavný bod v centre, ich nájdete na jednej ulici strašidelné množstvo. V centre asi viete pracovať iba ako kurátor umenia, alebo čašníčka. (bývať tam tipujem asi nikto nebýva… v byte by vám asi tiež otvorili múzeum). Mňa zo zvedavosti zaujali dve múzeá, okolo ktorých som prešiel. Technické múzeum Nikoly Teslu a múzeum zlomených vzťahov. To prvé, lebo ako neumelecký člen spoločnosti mám aspoň záľubu v technike a prírode a to aj v škaredom počasí. Napríklad pri búrke. Hej, aj s bleskami. A tie sú ako Teslova cievka. Úžasná vec, zažiť to naživo. Ak máte napríklad radi spútavanie energie z prírody a ako sa s tým ľudia do dnešných čias pasovali, zájdite si tam nakuknúť. Za 2,50 EUR (20 kún) to je na príjemný chvíľkový oddych.
Múzeum zlomených vzťahov na mňa urobil dojem iba názvom. Rozosmial ma už na ulici, že čo všetko sa už nevymyslí. Ale dnu… nuž, keď raz budem po 30-ke žiť sám s 3 mačkami a psom v byte, možno sa tam vrátim a bude sa mi to aj páčiť. Je to kolekcia zozbieraných upomienkových predmetov, ktoré dobrovoľným prispievateľom pripomínali ich staré vzťahy. Čakal som, že tam budú aj predmety a príbehy vzťahov osobností z histórie Chorvátska, či sveta... Niečo na štýl história s humorom. Bohužiaľ. Všetko anonymné.
Príroda
Aaaa pre tých prírodnejších je fajn, že botanickú záhradu majú na dva a pol hodu kameňom od hlavnej stanice! Zadarmenko! Aj s verejnou toaletou! Na stupnici čistoty je to 4 z 5 pre verejné WC, čo oceníte viac ako staničnú keramiku. Aj teraz na konci zimy bolo v záhrade príjemne. Coffee to go, knižku... Hoci aj na chvíľu, sedieť vonku sa už dá.
Keď už sa bavíme o káve, kaviarniach, či baroch, tých je v centre požehnane, ako u nás. A tiež s príjemnou cenou. Zostane vám aj na koláčik. Predtým som ale chcel nájsť reštauráciu s nejakým tradičnejším pokrmom, tak som objavil aj tržnicu a rybí trh Dolac. Tiež čarovné miesto, schované hneď za námestím Josipa Jelačića. Oproti klasickej tržnici ako u nás je rozdiel, že ovocie skladali na stoloch do pyramídky a rybí trh bol tiež o poznanie bohatší. Tam som sa na to nakoniec nemohol dlhšie pozerať a od hladu vbehol do prvej reštaurácie hneď na rohu a dal si borek. Cesto na štýl lístkového plnené mletým mäsom, prípadne syrom. Myslím, že pôvodom je to turecké jedlo. Ale odporúčam aj tak. Pôvodnej chuti na pleskavicu som učinil zadosť aj týmto šmakom.
.png)
Nuž a na záver: neviem, či to bola náhoda, ale na ľudí sme v ten deň mal buď štastie, alebo je to tam typické. Ale či už to boli predavačky na trhu, v stánku s domácimi výrobkami z ostrovných častí štátu, kaviarni, alebo aj ľudia na ulici, boli príjemní. S úsmevom ten čas plynul lepšie. Asi si ešte takto niekam odbehnem… Nechystáte sa niekam na služobku? Hocikam?
