Ama Dablam, jedna z najkrajších hôr

Michal Farkaš - 3.10.2011

Hora Ama Dablam v Nepále je známa ako jedna z najimpresívnejších hôr na svete, nie pre svoju výšku, ale kvoli svojej kráse, estetike a čistej expozícii.

Pohľad na okolie bol taký fantastický, že som bol priam opojený. Tengboche, vo výške 3700m, je bezpochyby jedným z najkrajších miest na svete. Kláštorné budovy stoja na vŕšku na konci dlhej ostrohy, spadajúcej kolmo na rieku Imja. Kláštor, obkolesený domami pozoruhodnej stavby a stredovekého vzhľadu, tvorí jedinečnú rozhľadňu, odkiaľ možno pozorovať najkrajšiu horskú scenériu akú som kedy videl, či to už bolo v Himalájach alebo inde. Na pozadí tmavých borovíc, lišajníkmi pokrytých briez a zakrpatených rododendronov, ktoré sú v tejto výške kríkmi, strmia k nebu zôkol-vôkol obrovské ľadové štíty. Everestský masív tvorí uzáver doliny, hradba Nuptse, čnejúca do výšky 7600m, spadá do vrcholového hrebeňa až po ľadovce na úpätí kolmým 2000m zrázom.

Čo ako strhujúci je tento pohľad, zrak ešte väčšmi upútava obrovský zub, štít, týčiaci sa napravo, oveľa hrozivejšie a bližšie vysunutý k údoliu. Tento vrch, Ama Dablam, má 6800m a zdá sa neprístupný: predstihuje aj najveľkolepejšie pohľady na Matterhorn a možno ho smele prirovnať k Mustagh Tower v ďalekom Karakorame.

Na juhovýchode, priamo nad ostrohou, kde stojí kláštor, veží sa dvojica ľadových štítov s veľmi jemným vrúbkovaním; niektoré ľadové hroty sú ostré sťa ihly a proti belasému nebu zdajú sa skoro priezračné. To sú Kangtega a Thamserku, ďalšie dva končiare temer 7000m vysoké. Na severozápade, pri prameništi Dudh Kosi, čnie dokonale symetrický vrch sťa šíp, zatiaľ čo na juhozápade tiahne sa v dĺžke niekoľkých kilometrov skalná a ľadová bariéra Kvangde, vyše 6000m vysoká.

Stáli sme očarení nádherným obrazom na alpínskej lúčine, kde sa pokojne pásli jaky. Toto bolo ideálne miesto pre prvý základný tábor. Život bol krásny!

John Hunt - The Ascent of Everest

Ama Dablam je známa ako jedna z najimpresívnejších hôr na svete, nie pre svoju výšku, ale kvoli svojej kráse, estetike a čistej expozícii. Väčšina skupín skúša výstup juho-západným (SW) hrebeňom, expedičným štýlom, pomocou fixných lán a vynášania zásob, pomalou aklimatizáciou. Hora naberá na svojej popularite. Je bežné, že aj veteráni z Everestu majú problémy s jej technickou obtiažnosťou. Na jej výstup je obvykle potrebných 4-5 týždňov.

Prvé výstupy

Prvý výstup na vrchol sa podaril 13. marca 1961 štvorici horolezcov z Nového Zélandu (Mike Gill, Wally Romanes), USA (Barry Bishop) a UK (Mike Ward) cez juho-západný hrebeň. Prvý a zatiaľ jediný známy výstup severo-západným hrebeňom cez pred-vrchol 6181m uskutočnili angličania Jules Cartwright a Rich Cross alpským štýlom za 11 dní v novembri 2001.

Nehody a záchranné akcie

V noci z 13-teho na 14-teho novembra 2006 sa ulomil obrovský serak z previsnutého ľadovca, ktorý doslova vymietol z campu 3 niekoľko stanov. Zahynuli traja európania a traja šerpovia. Táto tragédia sa odohrala priamo na tejto preslávenej a fotogenickej stene Nepálskych Himalájí. V roku 1979 sa ocitol v núdzovej situácii v nekonvenčnej západnej stene Peter Hillary. Reinhold Messner, ktorý sa vtedy nachádzal na južnej strane hory (nie na klasickej juho-západnej trase), urobil obchádzku aby mohol zachrániť Hillaryho.

Moje dojmy

Je to naozaj jedno z najkrajších miest aké som kedy videl. Úplne iný svet, priam vytrhnutý z reality, čistota, sloboda, prenádherné. Kto vie, čo človeka ťahá tak intenzívne vrátiť sa na toto prekrásne miesto. A aké by to bolo vystúpiť do campu 1 a potom na hrebeň, k tej zaujímavej veži kde je camp 2, a možno aj na ľadovec do campu 3 nad ktorým visí obrovský dablam, a kto vie... možno aj na vrchol. Raz sa sem určite vrátim!

viac na www.zilincan.sk

Komentáre Disqus