Belehrad? Jednoducho, Balkán...

Hlavné mesto Srbska Belehrad alebo Beograd bolo pre nás iba prestupným miestom na ceste do Čiernej Hory. Srbský autobusový prepravca nás sem doviezol o 4 hodiny skôr ako mal.

Od 3 hodiny rána sme sa potĺkali v okolí autobusovej a železničnej stanice. V žiadnom pohostinstve sa nám nepodarilo presvedčiť obsluhujúci personál, aby ako platidlo prijal euro.

beo-16Mjeňalnice, teda zmenárne otvárali až o 7.00. Posadili sme sa na chodník a pozorovali sme prebúdzajúci sa ruch mesta. Chvíľami sa okolo nás motali bezdomovci. Somrali peniaze a cigarety, prví ľudia kráčali do práce, doprava začala hustnúť... Rozhodli sme sa uvariť si na chodníku kávičku. V momente bola pri nás polícia. My sme ich veľmi nezaujali, ale nepáčil sa im náš varič. Chvíľu sme sa obávali, že nám ho zoberú v presvedčení, že ide o nebezpečnú bombu. Zdĺhavé vysvetľovanie a ponúknutá káva mužom zákona ukázali, že varič je mierumilovná a užitočná pomôcka. Konečne sa rozvidnelo a kompetentní otvorili Glavnu stanicu. V murovaných kvetináčoch tu nerastú žiadne kvety, ale túlavé psy. Spokojne spinkajú v týchto obitých nádobách.

Do neistoty  nás uviedol hnebeo-14ď prvý zamestnanec srbských železníc, s ktorým sme mali tú česť. Bol to mladý muž, sediaci v kancelárii s nápisom Informacije. Spýtali sme sa ho, či rýchlik z Beogradu do čiernohorského Baru stojí v stanici Mojkovac, Odpovedal, že on nevie ani kadiaľ ide koľajnica, lebo tam nikdy nebol. Nuž, užitočná informácia. Ešte lepšiu hlášku sme si vypočuli pri pokuse kúpiť si lístok. Vyšla z úst počernej pani pokladníčky. S typickým balkánskym kľudom vyhlásila: „Nie je možné platiť eurom, nie je možné platiť kartou, ba ani voda nám tu netečie!“  Neklamala, voda naozaj netiekla. Ten vlak predsa len ide do Mojkovaca. Od čiernohorskej hranice začína naozaj zaujímavý úsek trate. Vlak prechádza množstvom tunelov, popod hrebeň horstiev a ponad kaňony. Je celý zafajčený, plný odpadkov a zvyčajne mešká 3-6 hodín. Voz dolazi kada vidime. Uvidime, kedy vlak príde. Jednoducho, Balkán. Ľudia tu majú veľa vecí „na saláme“. Nerozumejú nám, členom namyslenej EU. Nevedia pochopiť, načo potrebujeme toľko informácií a prečo sa stále niekam ponáhľame.