Čína

Jozef Terem - 31.7.2012

Dravá, dynamická, obrovská, komunistická, či krajina absolútne neobmedzených možností. Aj takto by som sa odvážil nazvať po mojej návšteve Čínu...

Úprimne povedané, Čína ma nikdy veľmi nelákala. Pre mňa bola z hľadiska cestovania vždy najväčším lákadlom či už Južná alebo Severná Amerika. A svoju úlohu tu samozrejme hral aj komunistický režim, ktorý dodnes v najľudnatejšej krajine sveta panuje.

Čínske pamätihodnosti

Ako som osobne zistil, bude panovať ešte zrejme dlho. Ale o tom až neskôr... Samozrejme, oblasť hornatého Tibetu, či región vnútorného Mongolská na severe Číny, kde dodnes žijú kočovníci je z prírodného aj cestovateľského hľadiska veľkým lákadlom. No predsa len, najvyššie pohorie sveta  je podľa môjho názoru najkrajšie v Nepále a rovinatá step má zase svoje originálne neopakovateľné čaro priamo v Mongolsku. A napriek tomu som sa do Číny vybral. Zavolal ma tam kamarát a navyše letenky boli skutočne lacné, za 450 Euro. Plán cesty pritom nebol ničím výnimočný, bol priam linajkový, ako cez kopirák všetkých cestovných kancelárii. Hoci my sme cez cestovku nešli. Šanghaj, Peking, mesto Guilin a nádherná kopcovitá krajina v okolí rieky Li, Hong Kong... A samozrejme pamiatky ako Veľký čínsky múr, terakotova armáda pri meste Xi'an, či kláštor Shaolin. Povedal som si, hoci nezažijem žiaden adrenalín, ani trekking v prírode, ide o pamätihodnosti svetového významu. Tie by som mal vidieť. Pristal som a asi po troch týždňoch sme vyrazili.

Šanghaj

Šanghaj som si predstavoval tradične, starobylo, plný čajovní a trhov.Pristáli sme v Šanghaji, ktorý je pre mňa asi slovným stelesnením Číny. Šanghaj som si predstavoval tradične, starobylo, plný čajovní a trhov. Za ten krátky čas som však pochopil, že v Číne napreduje pokrok priam rýchlosťou svetla. Číňania prestavujú miliónové mesta, budujú diaľnice, menia toky riek, pre návštevníkov majú k dispozícii luxusné hotely... V mojich očiach je celkom isté, že behom krátkej doby sa stane Čína svetovou veľmocou číslo jedna. Ak ňou však už nie sú aj dnes. Z cestovateľského hľadiska si však táto skutočnosť vybrala svoju daň. Tradičná Čína mizne. Presnejšie povedané, keďže som tu predtým nikdy nebol, tradičná Čína možno postupne mizla už s nástupom komunistov k moci. No v súčasnej dobe, keď dostala zelenú výstavba priam neuveriteľných rozmerov, keď sú Číňania schopní behom niekoľkých rokov zvaliť staré štvrte miest a vystavať super moderné ulice a výškové budovy, už tu nie je priestor na romantiku, či tradíciu.

A tak tomu bolo aj v Šanghaji. Dvadsaťmiliónové ohromujúce mesto, úchvatné svojou architektúrou, či už modernou s množstvom výškových budov alebo staršími budovami, ktoré tu postavili kedysi Európania na pobrežnej promenáde Bund. No klasický ruch starých čínskych uličiek sa už zachoval iba v zrekonštruovanej štvrti Yuyuan, čo je už iba zlomok pôvodného starého mesta. Napriek tomu však musím povedať, že Šanghaj je dych vyrážajúcim mestom, ktoré je priam neskutočným dôkazom čínskej dravosti a napredovania. Prakticky všetci sme to zhodnotili vetou: „Ak by takto vyzeral komunizmus aj u nás, tak chceme žiť v komunizme“.

Hong Kong

Ak sme pri obrovských mestách, výškových budovách a niečom, čo možno prirovnať ku skutočne úchvatnému dojmu, tak to je Hong Kong.Ak sme pri obrovských mestách, výškových budovách a niečom, čo možno prirovnať ku skutočne úchvatnému dojmu, tak to je Hong Kong. Nikdy som sa netajil istou apatiou, či lepšie povedané nevraživosťou k veľkomestám. Snažím sa im vyhýbať. Berú mi energiu, unavuje komerčný spôsob života a finančné priority ich obyvateľov, stres aj chaos. No sú mestá, a nie je ich veľa, ktoré som si obľúbil. Hong Kong ma dostal na plnej čiare. Zmeska tradičnej čínskej energie a britskej koloniálnej multikultúry tu zanechala nezmazateľné stopy. Zrejme netreba nijako zvlášť pripomínať, že Hong Kong bol vrátený Číne v roku 1997, no naďalej je však osobitou administratívnou oblasťou, pričom tu platí pravidlo - jedna krajina, dva systémy. Atmosféru Hong Kongu len ťažko opísať, tu platí známe klišé, treba zažiť na vlastnej koži.

Ešte aj rušná premávka na cestách na mňa pôsobila ako zdroj energie. Neskutočné množstvo farebných neónových reklám, obchody svetových značiek, trhy s falošným tovarom, reštaurácie, či iba obyčajné vývarovne. Toto všetko tvorilo zmesku pulzujúcu obrovskou energiou. Čo mi však skutočne vyrazilo dych, to bola panoráma Hong Kongu z nábrežnej promenády polostrova Kowloon. Výškové budovy  zasahujúce na celý horizont, more, vysoké kopce a farebné svetlá...

Veľký Čínsky múr

Zrejme každému napadne pri Číne celkom pochopiteľne stavba Veľkého čínskeho múru. Zrejme každému napadne pri Číne celkom pochopiteľne stavba Veľkého čínskeho múru. Každý sa ma aj po príchode spýtal: „Bol si tam?“. Áno, bol. Veď akoby som si už mohol  nechať uniknúť niečo, o čom som sníval ešte v školskej lavici na hodinách histórie. Úchvatná stavba dlhá podľa rozličných údajov až 6700 kilometrov. Len, ako to už býva, niektoré veci je lepšie si uchovať vo svojej fantázii, či snoch. A tak je to aj v prípade Čínskeho muru. Navštívili sme ho asi 80 kilometrov od Pekingu pri pevnosti Badaling. Monumentálnosť stavby, ktorá sa ako had vinula v hornatom teréne  v ničom nezaostávala za mojimi očakávaniami. Bolo to úchvatné miesto a príklad ľudskej srdnatosti a staviteľského umu. Celkový dojem a mystiku tohto miesta mi však neodvratne kazili tie tisíce, lepšie povedané desaťtisíce čínskych turistov, ktorí sa tlačili okolo mňa. Dovolím si povedať, že takú tlačenicu ako na Čínskom múre som nezažil ešte nikde okrem sprievodov na 1. mája, ktorých som sa zúčastnil zo zvedavosti ešte ako malý chlapec. Je celkom isté, že sa sem organizujú poznávacie zájazdy z celej obrovskej krajiny. Číňania sú proste všade, sú priam nepochopiteľne hluční a 99% z nich nevie ani základné slová po anglicky. Ešte nikedy som v žiadnej krajine necítiľ tak veľký komunikačný problém a musím priznať, že tu by sa mi prekladateľ skutočne zišiel.

Čínsky múr som si tak dokonale nevychutnal a po asi hodine som stadiaľ utiekol. Možno, ak by som ho navštívil na úplne inom mieste, menej komerčnom, menej zachovanom, niekde uprostred hôr, kde by z múru boli zachované iba schátrané časti, zrejme by bol ten dojem oveľa silnejší. No odhliadnuc od týchto negatív neoddeliteľne spojených s komerčnou turistikou, ktorá ovláda Čínu, táto stavba si celkom určite zaslúži úctu a pozornosť, aká sa jej v knihách a celkovo histórii ľudstva venuje.

Komentáre Disqus