Island vstáva z popola

Radovan Žuffa - 3.12.2008

Napriek letnému mesiacu je iba sedem stupňov nad nulou a hustá hmla nad zálivom. Jedenásť hodín, pondelok ráno. Ideálny čas na rannú kávu na ulici.

Záliv je od najsevernejšieho hlavného mesta sveta Reykjavíku vzdialený zhruba štvrťhodinu. „Cez štvorprúdovku, okolo prasiatka a pri kaderníctve vpravo,“ popisuje cestu jedna z početných turistiek. Záchytné body si tu každý cudzí pomenúva po svojom. Ulice či názvy kaviarní si totiž nemá šancu zapamätať. Vždy je to len „niečo na…“. V Reykjavíku je to však prinajmenšom bezpredmetné. „Stratiť sa tu nestratíte,“ upokojuje Paul, prevádzkovateľ hotela Pavi. „Ešte stále je to len dedina.“

Polárny Paríž

Hlavný bulvár je na začiatku týždňa o jedenástej ráno poloprázdny. Premávajú sa po ňom len udivení turisti. Hlavou im vŕta spoločná myšlienka: nie je náhodou sviatok? Majú pravdu. Bol, včera. Nedeľa je pre Islanďanov našou horúcou sobotňajšou nocou. V pondelok, keď pevninská Európa má už polovicu pracovného dňa za sebou, vzdialený ostrov sa len preberá z opice. „Je to tu zvykom, pred ktorým neutečiete. Islanďania sú prosto drsní,“ so štipkou varovania naznačuje Michal. Vyštudovaný inžinier, ktorý odišiel zo Slovenska za lepším životom na ostrov. „Vlastne som sa musel dať nahovoriť,“ priznáva s úsmevom. Málokto severskú metropolu prirovnával francúzskemu Parížu.

Reykjavík je podobne ako francúzska perla najmä o ľuďoch a atmosfére. Úzke uličky mesta sú pred druhou zaplnené len spolovice. Mesto teraz patrí mladým manažérkam. Ich netradičné čierne odevy od Zary či Louisa Vuittona, moderný look a neskrývané sebavedomie. To je obraz dnešných Reykjavíčaniek. Úspešných, bohatých. Chcú žiť kozmopolitne, preto zabrúsia do najbližšej kaviarne. Islanďanov pritom odlišujú od cudzincov. Domáci sú jedinými, ktorí dokážu vychutnávať kávu v deväťstupňovej zime. Útulné bary a espresá tu lemujú ulice s pravidelnosťou ako v meste na Seine. Marketing určujúci trendy funguje aj pod polárnym kruhom. Možno aj preto Reykjavík vyfúkol tento rok Parížu titul Európskeho mesta kultúry.

Prasknutá bublina

islandvstanezpopola03Veľké slnečné okuliare a rumpľovské čižmičky, ktoré vládnu móde žien veľkomesta, však skrývajú život na dlh. Islanďania akoby pozabudli, za čo luxusu vďačia. Ojedinelý severský ostrov sa dodnes vyšvihol napočudovanie príliš vysoko – na ôsmy najbohatší štát sveta. Michal svoj lepší život našiel, prinajmenšom donedávna. Keď mu ešte silná islandská koruna zabezpečila v prerátaní na slovenské koruny 130-tisícový mesačný zárobok. Vôľa bývať vo vlastnom a môcť sa spoľahnúť na štát bola jednotná pre celú krajinu.

Dnes sa však mení len Reykjavík, tvrdia domáci. Z tristotisícového Islandu takmer 120-tisíc ľudí žije práve tu. Novým trendom mesta, ktoré predchádzali ostrovnej kríze, nasvedčujú prvé výškové budovy od zálivu Faxaflói Bay.„Budú ich desiatky a ani to nemusí byť konečný počet,“ tvrdí Reykjavíčan Jorn Markusson. V chladnom vetre a len v tričku si pokojne číta noviny s výhľadom na more. V porovnaní s pôvodnou architektúrou malých farebných domčekov pôsobia sklené novostavby znervózňujúco.

V súčasnosti sú odstrašujúcim príkladom finančnej krízy, ktorá dostala Island na kolená. „Len v okolí hlavného mesta je teraz niekoľko tisíc voľných alebo rozostavaných bytov,“ poznamenáva J. Markusson.Počkať tak bude musieť aj budova národnej opery. Poľskí robotníci, ktorí sem prišli za „nechutne“ veľkými zárobkami, totiž začínajú baliť kufre. „Dnes mám o polovicu menej ako na začiatku leta, dávam si ešte polroka,“ potvrdzuje Michal. Islandská bublina praskla a sedemstokorunová talianska pizza, ktorú tu inak pripravujú Arabi, by tak mala byť pre cudzincov s eurom minulosťou. Nedávny prieskum dokonca ukázal, že až tretina Islanďanov pomýšľa na vysťahovanie do cudziny.

Island bez kapitána Igló

Pri bankomate najväčšej banky ostrova Kaupthing na rohu námestia zakladateľa komunity Ingólfura Arnarsona stojí rad ľudí. Vyberajú peniaze, nakupujú, idú do reštaurácie, jazdia v drahých autách. Snažia sa nestratiť životný štandard, vlastenectvo a hrdosť. Odlúčenosť od zvyšku Európy vrýva do ich sebavedomia hlboké ryhy. Teraz ale potrebujú pomoc zvonku. Ešte pred niekoľkými mesiacmi nebola výmena islandskej koruny za eurá žiaden problém. Dnes to bez letenky nejde. Ostrovu dochádzajú valuty na zaplatenie dováženého tovaru, čo je takmer 90 percent trhu. Aj preto sú lietadlá na medzinárodnom letisku v Keflavíku preplnené.

Krajina je, našťastie, preslávená od Bostonu až po Japonsko. Pred štyridsiatkami pri Stredozemnom mori sem počas leta utekajú najmä Španieli. Sedemdesiatročné páriky dúfajú zažiť skvosty prírody na vlastné oči. Ich dôchodky sú pre ešte donedávna pridrahý Island ako stvorené. Európska exotika je im stále bližšia než výlet do Peru či Ánd a mrazené baranie hlavy, inak silná káva aj pre miestne žalúdky, sú namiesto rybích tyčiniek kapitána Iglóa, na aké sú v supermarketoch zvyknutí, dostatočným zážitkom.

islandvstanezpopola04Ľad a oheň odnepamäti

Ostrov totiž žije podľa vlastných pravidiel. Kým dvadsať kilometrov od Reykjavíku cestári zamykajú infraštruktúru na zimu a v Bratislave už počet zimných havárií prevyšuje sto, cesty Reykjavíku ostávajú suché. Plagát na ulici informuje o prípravách na zimu už začiatkom júla. Metropola ostrova totiž dostane novú „vyhrievanú podlahu“. Do ciest zavedú rúrky s horúcou termálnou vodou.

Na tú je ostrov odkázaný. Nezabezpečuje mu zisk len v podobe luxusných kúpeľov Modrej Lagúny, ktorú svetové bedekre označujú ako „must see“, ale šetrí náklady v domácnostiach. „Páchne ako vajcovka, ale na to si zvyknete,“ tvrdí Michal. Na Islande náš inžinier kladie podlahy. Tu je to práca vysnívaná. „Začínam o jedenástej, cez deň sú asi tri hodinové pauzy a končím o piatej,“ dodáva úsmevne. Filozofia Islanďanov je práve o pohode. S menším záujmom o byty však podlahári budú musieť za biznisom pridať do kroku.

Moderní Robinsoni

Michal Islanďanov pripodobňuje stroskotancom. „S ostrovom sú spriaznení.“ Na Islande môže byť aj kladenie podláh rizikovým povolaním, ,,najmä keď vytryskne uprostred obývačky prameň s vriacou vodou, tak ako v meste Hveragerdi“. Miestni si totiž postavili mesto uprostred krátera. „Kým naokolo sú trojmetrové záveje snehu, v strede mesta chodíte po tráve. Taký je život na sopke,“ žartuje Michal.

Ostrov však poskytuje nesmierne energetické bohatstvo, ktoré umožňuje pestovať ovocie a zeleninu v skleníkoch či vyrábať nadbytok elektriny, ktorú Island predáva do zahraničia. Tú ostrov vyváža naakumulovanú v hliníkových ingotoch, ktoré preváža loďou do Európy a Ameriky. Najdôležitejším je rybársky priemysel, ktorý predstavuje štyri pätiny vývozu krajiny. Mnohí však tvrdia, že ostrov za bohatstvo vďačí spolupráci s USA a ich leteckou základňou spred päťdesiatych rokov alebo za úspory Dánska v islandských bankách. V dnešných kritických časoch však musí Island siahnuť po niečom výnosnejšom ako po rybách a elektrine.

Island (nie) je nuda

islandvstanezpopola05Väčšina z toho, čo človek na ostrove vidí, je neprirovnateľné k tomu, na čo je Európa zvyknutá. Zelené pastviny stodvadsať kilometrov od Reykjavíku striedajú vysoké zrázy štyroch islandských ľadovcov. Tie sú biznisom pre firmy prevádzkujúce extrémne športy majetnejším turistom.

Dve hodiny mrznutia na skútri, tri ďalšie šliapania po ľadovci, štyri horúce kávy a dvadsaťtisíc slovenských korún. Spiatočná cesta aj vrtuľníkom za ďalších desaťtisíc. Za sedem dní človek nestihne spočítať ani desatinu vodopádov či termálnych jazier a môže sa dostať prinajlepšom šesťsto kilometrov od Reykjavíku. Tam sa pri meste Vík (v islandčine to znamená mesto), kde cestou nestretnete človeka, strieda rovina s vulkanickými poľami a končí až pri uhľovo čiernych plážach. Ojedinelé je na Islande všetko, aj všade sa pasúce kone. Nižšie vzrastom a odolnejšie podmienkam sú špecifickým plemenom, ktoré sa vďaka izolovanosti ostrova dodnes neskrížilo.

Nepochopený

Hoci sa Island svetu nedávno pripomenul ako prototyp finančnej krízy, zostáva stále neznámym či nepochopeným. Pred niekoľkými mesiacmi z Grónska na ostrov na kryhe doplával ľadový medveď. Kým civilizovaný Reykjavík stihol zalarmovať ochrancov z Dánska, severania medveďa zastrelili. Príbeh hodný hollywoodskeho filmu pripomína tabuľa s fotografiou mŕtveho zvieracieho prisťahovalca v jednej z kaviarní: Bol som stratený, hladný a beznádejný. Na Island však nikdy nezabudnem...

Foto - Radovan Žuffa, Profimedia.cz, Bloomberg
viac na www.etrend.sk /uverejnené so súhlasom redakcie/

Komentáre Disqus