Suchozemskú hranicu má Južná Kórea len s komunistickou Severnou Kóreou, pričom obe krajiny oddeľuje demilitarizovaná zóna, mínové polia a vojenské zátarasy.
Takmer každý návštevník Kórejskej republiky je prvýkrát konfrontovaný s realitou tejto krajiny na letisku Inčchon. Jedinú alternatívu by mohlo predstavovať iné letisko alebo príchod loďou. Už letisko Inčchon dáva neznalým situácie jasne najavo, že realita bude lepšia ako nejasné očakávania. Nové terminály s kapacitou sto miliónov pasažierov ročne, čistota, najmodernejšia technika – tak vyzerá brána do Kórey. Smelo sa môže porovnávať s najmodernejšími letiskami na svete. Ak niekto ešte nechápe, rozsvieti sa mu na modernej diaľnici do hlavného mesta krajiny Soul – Kórea je rozvinutá, dávno nie rozvojová krajina.
Ekonomický zázrak
Kórejská republika je krajina rozlohou len dvakrát väčšia ako Slovensko. Na tomto území sa však doslova tlačí takmer päťdesiat miliónov obyvateľov. Kórea je preto jednou z najľudnatejších krajín sveta. Obyvateľstvo juhu aj komunistického severu pritom tvoria takmer výlučne Kórejčania – homogénne etnikum hovoriace jednotným jazykom. Cudzinci sú v krajine vzácnosťou, žijú ich tu menej ako dve percentá z celkového počtu obyvateľov. Okrem cudzincov v Kórei nenájdete ani prírodné zdroje. Jedinou výnimkou je voda.
Prudké rieky majú veľký potenciál na rozvoj vodných elektrární. Krajina sa nemôže spoliehať ani na vhodné pôdne podmienky. V hornatom teréne sa dá obrábať len skromná pätina územia. Kórejská republika je od zvyšku sveta izolovaná KĽDR, s ktorou je de iure stále vo vojnovom stave. Aj preto stavila na rozvoj námornej a leteckej dopravy. Krajina sa snaží vyťažiť zo zdanlivo nevýhodnej pozície medzi tromi silnými mocnosťami – Čínou, Japonskom a Ruskom. V roku 1988 organizovala letné olympijské hry a v roku 2002 spolu s Japonskom hostila úspešné majstrovstvá sveta vo futbale. Rovnako ako Japonsko je krajinou vychádzajúceho slnka, Kórea má prívlastok krajina ranného pokoja.
Táto romantická metafora však minimálne pre južnú časť Kórejského polostrova dávno neplatí. Južnej Kórei lepšie sedí iný prívlastok – ázijský tiger. Z chudobnej, vojnou zničenej krajiny pestujúcej ryžu sa totiž za necelé štyri desaťročia vyšvihla medzi priemyselne vyspelé ekonomiky. Ranný pokoj dávno vystriedal dynamický rozvoj. Južná Kórea je dvanástou najväčšou ekonomikou na svete. HDP na obyvateľa presahuje desaťtisíc dolárov. Kórejská spotrebná elektronika, ale aj autá sa čoraz viac presadzujú aj v Európe a USA. Značky ako Samsung, Daewoo, LG, Hyundai či Kia už rozhodne nie sú neznáme. Najväčšia automobilka Hyundai uvažuje o umiestnení prvého európskeho závodu na Slovensku, pri Žiline.
Soul je dynamická metropola
V mestskej aglomerácii žije desať miliónov obyvateľov. Mesto neleží priamo pri mori a jeho srdce pretína rieka Han. Nápor más ľudí sa snaží zvládnuť metro, nápor automobilov dvanásťprúdové diaľnice obkľučujúce mesto, ako aj dvadsiatka mostov cez rieku. Neúspešne. Soul je známy tým, že tu neexistuje konkrétna dopravná špička – ulice sú preplnené permanentne. Keďže auto vlastní každý tretí obyvateľ krajiny, ulice hlavného mesta brázdi 2,7 milióna áut. Mesto sa nachádza len 50 kilometrov od hranice s nestabilným severom. Počas bratovražednej vojny v rokoch 1950 – 1953 bolo v podstate zrovnané so zemou. Preto dnes zaujme najmä svojou modernou tvárou.
Niečo však zostalo aj pre milovníkov histórie. V meste stále stoja cisárske paláce dynastie Džoseon, ktorá sa k moci dostala v 14. storočí. Paláce, z väčšej časti prístupné verejnosti, sú zasadené do 32 hektárov zelene, záhrad a altánkov. Všetko je od okolitého sveta oddelené nepreniknuteľne vysokými obvodovými múrmi, podobne ako Zakázané mesto v čínskom Pekingu. Raz darmo, spoločné korene sa nezaprú. Dnešnému Soulu však dominujú mrakodrapy. Tie sú koncentrované na ostrove v strede rieky, kde sa nachádzajú kancelárske budovy – miestna verzia newyorského Manhattanu. Cez týždeň sa výlučne pracuje. V nedeľu sa však obrovský park na nábreží rieky zaplní množstvom oddychujúcich domácich. K pikniku neodmysliteľne patrí nejaký šport a osvieženie v bazéne. V zime kúpanie nahrádza korčuľovanie.
Honosná Miletička
Soul je známy svojím nočným životom. Nejde však o pochybné radovánky ako napríklad v Thajsku, ale o nákupy. Soul je nákupným rajom. Obchodné domy v štvrti Itaewon sú otvorené do štvrtej ráno, pričom ešte dve hodiny predtým sú plné nakupujúcich Kórejčanov. Tovaru je v tejto štvrti kopa – kvality pomenej. Slovákovi sa zdá, akoby sa do supermoderných desaťpodlažných obchodných domov presťahovali trhovníci z bratislavskej Miletičky. Väčšina tovaru nie je značková.
Ceny však lákajú. Takmer každý zahraničný návštevník preto domov cestuje s nepravými teniskami Nike, hodinkami Rolex, kabelkou od Armaniho alebo voňavkou od Gucciho. Miestnou špecialitou sú kožáky. Vzhľadom na blízkosť Vladivostoku sú tu častými zákazníkmi ruskí námorníci a podnikatelia, o čom svedčia nápisy v ruštine a ponuka veľkoobchodných zliav. Na nočných nákupoch často stretnete aj mladé páry. Shopping sa tu považuje za dobrý tip na rande. Peknou štvrťou Soulu je okolie hory Namsan.
Tento kopec bol v stredoveku hranicou mesta a miestom vojenského opevnenia. To však už dávno vystriedala televízna veža. S výškou 483 metrov ju domáci označujú za tretiu najvyššiu stavbu svojho druhu na svete. Jej majestátnosť zvyšuje práve umiestnenie na kopci. Veža ponúka na výber dve reštaurácie, predajňu suvenírov a najmä bezkonkurenčne najlepší výhľad na mesto. Bezprostredné okolie je plné parkov a zelene. Zároveň patrí medzi najluxusnejšie rezidenčné štvrte v meste. Domy miestnej smotánky sa tu striedajú s rezidenciami veľvyslancov najbohatších krajín sveta.
Iná Kórea
Kórea je od päťdesiatych rokov minulého storočia rozdelená na Kórejskú republiku (juh) a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR). Umelé rozdelenie kórejského národa je produktom studenej vojny, rovnako ako to bolo v prípade Nemecka. Na rozdiel od Nemecka však obe časti krajiny majú za sebou reálnu vojnu a ich znovuzjednotenie je naďalej v nedohľadne. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že kým režim bývalého východného Nemecka držal na nohách dnes už neexistujúci Sovietsky zväz, v Severnej Kórei mieša karty okrem domácich komunistov najmä Čína. Hoci Severná Kórea štartovala do samostatnej éry v rovnakom (ak nie lepšom) stave ako juh polostrova, dnes je jej ekonomická úroveň viac ako desaťnásobne nižšia. Jediným priemyslom krajiny je ťažké strojárstvo, výrazne orientované na vojenskú techniku.
Armáda má v krajine s 22 miliónmi obyvateľov milión príslušníkov. V časoch socializmu KĽDR exportovala svoje nekvalitné strojárske výrobky, zbrane a oceľ do iných socialistických krajín. Sovietsky zväz držal režim nad vodou dodávkami lacnej ropy a zemného plynu. Táto schéma neprežila rozpad ZSSR. Ekonomická úroveň v krajine sa od začiatku 90. rokov minulého storočia trvalo zhoršuje. Problémy naplno obnažili roky 1995 – 1996, keď v Severnej Kórei zúril hladomor. V dôsledku nedostatku potravy zomreli státisíce ľudí. Krajina je pod čoraz väčším tlakom USA, ktoré sa domnievajú, že KĽDR zneužíva svoj jadrový program na vojenské účely. viac na www.etrend.sk