Kosovo

Jozef Terem - 30.11.2012

Zrejme jednou z najdiskutovanejších krajín v Európe je Kosovo. Schválne nechcem povedať najdiskutovanejší štát, pretože Slovensko zatiaľ samostatnosť Kosova neuznalo...

Kosovo zrejme nikdy nebude vychytenou turistickou destináciou. Nemá more a nemá zrovna ani najlepšiu povesť. Zvesti o kriminalite, drogách, mafii a vraždách kolujú do sveta a nikto sa hlbšie nezamýšla, čo je na nich pravdy. A úprimne povedané, nezamýšal som sa ani ja. Fakty o Kosove som bral tak, ako som počul v médiách. Napriek tomu, že v prípade iných krajín to tak nikdy nerobím a vždy sa spolieham na výpovede ľudí, ktorý v danej krajine aj skutočne boli. No v prípade Kosova som si akosi nevedel predstaviť jeho prívetivú tvár. No dnes už môžem povedať, ak chcete zaziť pravú balkánsku atmosféru, tradície, nádherné hory a zmiešanú kresťansko – moslimskú kultúru, tak je Kosovo jednou z mála možností.

Kosovo a Metohija

V roku 2008 vyhlásilo Kosovo nezávislosť od Srbska a vytvorilo tak Kosovskú republiku. Tento samostatný štátny útvar niektoré štáty sveta uznali, niktoré nie, pričom do druhej skupiny sa radí aj Slovensko. Len pripomeniem, že pred rokom 2008 bolo Kosovo súčasťou Srbska a tvorilo autonómnu oblasť pod názvom Autonómny kraj Kosovo a Metohija. Nebudeme však riešiť politickú situáciu, nakoľko sa ideme venovať cestovaniu a krásam Kosovo z pohľadu turistu. No nedá nespomenúť, že drvivú väčšiu obyvateľov tvoria etnickí Albánci a Srbov je tu už v súčastnosti len približne 10%. Najmä v 20. storočí aj vďaka priaznivému demografickému vývoju prudko stúpol počet etnických Albáncov a tento proces bol spečatený po občianskej vojne, kedy sa väčšina Srbov z tohto územia vysťahovala.

Dnes žije srbské obyvateľstvo najmä v okolí mestečka Kosovská Mitrovica. Nebolo tak tomu však vždy. V histórii tvorilo práve územie dnešného Kosova centrum starého Srbska, dokonca práve tu sa odohrala pamätná bitka na Kosovom poli medzi Srbmi a Turkami v roku 1389. Bitka na Kosovom poli je považovaná za národnú tragédiu Srbov, pričom bitka sa síce skončila nerozhodne, no oslabení Srbi už v budúcnosti nedokázali odolávať tureckej presile. Dnes na mieste bitky, ktoré je približne len päť kilometrov od hlavného mesta Priština, stojí pamätník - vysoká kamenná veža.

Dećanský kláštor a Pećka Patrijaršija

V Kosove sa nachádzajú aj dve pravdepodobne najvýznamnejšie sakrálne stavby srbskej histórie. Dećanský kláštor sa nachádza blízko mesta Peć a je známy aj pod menom Visoki Dećani. Je to najväčšia sakrálna stavba stredovekého Srbska, pričom kláštor založil ešte cár Štefan Uroš Dušan v roku 1327. Cár tu bol po smrti aj pochovaný a toto miesto sa stalo posvätným. Celý priestor kláštora mal podľa viery kresťanov aj muslimov liečivé účinky a snáď aj preto sa zachoval po stovky rokov neporušený až do súčasnosti. Niet sa zrejme prečo čudovať, že ide o významnú pamiatku chránenú UNESCO. A nielen UNESCO.

Keď sme sa snažili dostať do kláštora aj my, tak sme museli prekonať zátaras a prehliadku ozbrojených síl KFOR. Predsa len, ide o významný pamätník srbskej histórie na dnes už v drvivej väčšine moslimskom území. Okolie kláštora na mňa pôsobilo impozantou silou a pokojom. Kláštor stojí úplne bokom od ruchu mesta v lesoch začínajúceho kaňou Dećan a po stovky rokov tak bol prirodzene ukrytý pred svetom. V jeho pozadí sa rysovali vrcholky strmých hôr a zo starých múrov sálala priam nadpozemská sila. Nikdy som nepatril k milovníkom sakrálnych stavieb, no kláštor Visoki Dećani tvorí u mňa veľmi výraznú výnimku.

Druhým významným miestom srbskej histórie na území dnešného Kosova je pravoslávny kláštorný komplex v meste Peć alebo aj Peja - Pećka Patrijaršija, ktorý patrí vôbec k najkrajším na Balkáne. Mesto Peć je najdôležitejším na území Západného Kosova a nachádza sa vo veľmi peknej scenérii dvojtisícoviek pohoria Prokletije. Počas roka 1999 bolo mesto skoro zničené Miloševičovými vojskami, no kláštor zostal nepoškodený a jeho krásu tak možno obdivovať dodnes. Ako inak, aj v tomto prípade sú pamiatky dôkladne chránené jednotkamo KFOR. Na kláštore Pećka Patrijaršija je zaujímavé, že ide o ženský kláštor a okrem iného vyniká aj krásou nástenných fresiek.

Prizren

Najkrajším mestom v Kosove je však celkom určite Prizren. Mne osobne sa mimoriadne páčilo. Zrejme nebudem jediný, komu Prizren pripomína mesto Mostar v Hercegovine. Cez Prizren preteká rieka Prizrenska Bistrica, nad ktoru je kamenný most a zároveň symbol mesta. Práve tento most dodáva Prizrenu podobnosť s Mostarom. No starý most v Mostare je v oveľa väčšej výške. Ďalšia výrazná dominanta je stará pevnosť Kaljaja, ktorá sa vypína na kopci nad mestom. Samozrejme, je tu aj niekoľko mešit, s ktorých najznámejšou je Sinan Paša z roku 1615. V okolí mosta a mešity sa nachádza množstvo starých uličiek plných reštarurácii, či kaviarní. Napriek tomu, že sme v moslimskom meste, všade je tu bez problémov dostať pivo, čo sme aj samozrejme využili.

Čo sa týka kosovských Albáncov, väčšina ľudí na Slovensku má veľmi skreslené predstavy. A tie nie sú zrovna nejlepšie. Zrejme každý pozná albánsku mafiu, ktorej chápadlá boli u nás ešte aj za komunizmu. Kosovo mnohí považujú za centrum obchodu s drogami v Európe a brloh kriminálnych živľov. No každa minca má dve strany. Albánska mafia je skutočne jedna z najvplyvnejších v Európe, no to neznamená, že všetci kosovskí Albánci sú kriminálnici. Práve naopak.

My sme sa počs našej cesty stretli s veľmi ustretovými a ochotnými ľuďmi. V reštaurácii, na trhu, v obchodoch sú Albánci tiež veľmi príjemní a usmievaví. V žiadnom prípade na mňa bežní ľudia na ulici nepôsoboli nebezpečným dojmom. Práve naopak, z obyvateľov Kosova som mal veľmi dobrý pocit a nadobudol som dojem, že títo ľudia si užívajú svoju ešte tak krátku nezávislosť a je tu vítaný každý turista. Akoby každému chceli dať najavo, že je vítaný.

Určite existujú aj iné názory a skúsenosti, no moja skúsenosť bola našťastie dobrá. Samozrejme netvrdím, že tu nie je vplyv mafie alebo skorumpovaná polícia, či politici, no to pocítite ako bežný cestovateľ len veľmi ťažko. Skôr by som upozornil, že v Kosove sa vo voľnej prírode nachádza ešte stále pomerne veľa nevybuchnutej vojenskej munície. Čize sa neodporúča túlanie vo voľnej prírode mimo vyznačených a vychodených chodníkov alebo na miesta, kam vám to neodporučia domáci.

No a druhou špecifickou hrozbou je možnosť etnického konfliktu. Vyhýbajte sa teda zhromaždeniam alebo momentom, kde by na seba mohli naraziť miestni Srbi s Albáncami a päsťami si vysvetlovať svoje názory. Do toho sa v žiadnom prípade netreba miešať a v žiadnom prípade ani netreba počas pobytu v Kosove preberať politku. Je jasne, že už na základe týchto dvoch hrozieb sa do Kosova vyberú zrejme len jednotlivci, no je to škoda. Ak chcete zažiť miesta nepoznačené globálnou turistikou a komerciou, Kosovo je ešte stále to správne miesto s tradičným dychom Balkánu...

Komentáre Disqus