Laponsko - stanovačka za polárnym kruhom

Polnočné slnko, stáda sobov, Santa Claus, či ametysty ako dlaň rovno pod nohami. Tak trochu netradičná a rozhodne nezabudnuteľná je letná dovolenka v Laponsku.

Laponsko nadchne každého, kto neholduje vylihovaniu na pláži, ale túži po netradičnom a zároveň finančne dostupnom letnom dobrodružstve. Stačí zbaliť stan, spacáky, repelent, trochu teplejšie oblečenie a poďho za polárny kruh do Fínska! Ak sa v aute nájde aj miesto pre nafukovací čln a udicu, zážitok bude ešte silneší. Najmä pre deti, na výlet budú zaručene spomínať ešte dlhé roky. Nevýjde pritom drahšie ako dvojtýždňová rodinná dovolenka v Chorvátsku. Cesta za polárnym dňom však nie je pre bábovky. Autom treba totiž prekonať 3000 kilometrov tam a toľko isto aj naspäť. Samozrejme sa dá ísť aj lietadlom do Rovaniemi, čo je hlavné mesto fínskeho Laponska ležiace priamo na polárnom kruhu - nejde však o lacný špás. A ani autovlak z Helsínk nie je zadarmo. Z tohto pohľadu je najlepšie auto. Okrem iného aj preto, lebo vďaka nemu človek spozná svojskú krásu Litvy, Lotyšska aj Estónska.

Prežiť Poľsko a bude dobre

Dobrodružstvo, nie však to pravé orechové, začína hneď po prechode cez poľské hranice. Cesty v katastrofálnom stave, sama diera, rozkopávky, obchádzky. Šofér si nevydýchne ani keď dorazí k ceste pre motorové vozidlá, podobnej dialnici. Keďže je na nej povolené jazdiť rýchlosťou 110 km/h, šokom sú semafory a prechody pre chodcov cez štyri pruhy na každom kroku. Druhým šokom je chýbajúce značenie ciest. Najmä pri prejazde Varšavou. Tej je lepšie vyhnúť sa. Ak sa chcete dopracovať až do Fínska a nie stráviť dva týždne len na poľských cestách, oplatí sa pred cestou investovať do podrobnej a novej mapy tejto krajiny. Inak to nie je až také zlé. Oddýchnuť sa dá kdekoľvek, toalety sú na benzínkach a v motorestoch na celkom slušnej úrovni. Plnú nádrž natankujete za rovnaké peniaze ako na Slovensku, zaplatiť sa väčšinou dá aj bežnou slovenskou bankomatovou kartou. Cesta Slovensko - Fínsko sa dá zvládnuť za 24 hodín jazdy bez prestávky. Lepšie je však neuhnať sa hneď od začiatku, ale prespať na konci Poľska - neďaleko hraníc s Litvou. Hľadaním kempu sa neoplatí zdržiavať, na prespatie stačí zísť z hlavnej cesty pár metrov do lesa a rozložiť stan. Dobré je mať so sebou čistú vodu na umytie. Využiť sa však dajú aj ukážkové toalety Kauflandu v hraničnom meste Suwalki. Nik sa na vás nebude pozerať začudovane, ani pohoršene.

Cez pobaltie jedným dychom

 lotyssko_plaz
 lotyšská pláž

Kým cesty severovýchodného Poľska lemujú húfy bocianov, v Litve a Lotyšsku sú to kravy. Polihujúce, prežúvajúce, vychudnuté na kosť. Spolu s početnými úbohými drevenými chatrčami a hospodárstvami sú znakom, že obyvatelia týchto pobaltských republík nepatria medzi boháčov. Skoro ráno a v podvečer možno vidieť domácich - počnúc starými ženami a mladými mužmi končiac - ako doja svoje živiteľky. Trochu vyššia je životná úroveň vo veľkých mestách, ako Kaunas alebo Riga. Znakom sú nákupné centrá podobné tým na Slovensku. Okrem ostrého kontrastu chudoby a konzumu udrú v Litve do očí náhodnému pozorovateľovi aj obrovské boľševníky rastúce pri ceste a na medziach. Nebezpečná trojmetrová rastlina, proti ktorej vyhlásili botanici na Slovensku i v Čechách vojnu, sa tu očividne teší veľkej obľube. Zastaviť sa na odpočívadle pri ceste (ktorá je inak oveľa lepšia ako v Poľsku) nie je práve kultúrny zážitok. Buď sú ,,toalety" všade naokolo alebo sú v zlom stave. Kde sa však rohodne oplatí zastaviť, je pobrežie Lotyšska od Rigy až po hranice s Estónskom. Krásna čistá piesková pláž, dlhá niekoľko kilometrov. Jedinou chybou, ktorú má tunajšie more, je teplota vody. V júli len 16°C... Preto pláž väčšinou zíva prázdnotou. Všetky tri pobaltské krajiny sú na rozdiel od Poľska malé. A keďže tiež patria do schengenského priestoru, človek si ani poriadne nevšimne hraničné prechody medzi nimi. Cesta od poľských hraníc do estónskeho Tallinu trvá zhruba jedenásť hodín. Náhliť sa neoplatí, policajti merajú rýchlosť všade tam, kde cesta zvádza na jej prekročenie. Aj o trištvrte na štyri ráno... Hoci sa muži zákona tvária neúprosne, cudzincovi pokutu vedia odpustiť. Spoliehať sa však na to nedá.

Trajektom do Fínska

Z Tallinu ostávajú do hlavného mesta Fínska len zhruba tri hodiny cesty. Tentoraz po mori, trajektom. Aby vás vzali aj s autom na palubu, netreba mať vopred kúpený lístok. Stačí prísť do prístavu najneskôr polhodinu pred odplavom, lístok sa dá kúpiť priamo zo sedadla šoféra a zaplatiť možno opäť aj slovenskou debetnou kartou. Dobré je vopred si zistiť na internete časy odchodov lodí z Tallinu, aby človek zbytočne v prístave nepodupkával. Lode však chodia pomerne často. V najhoršom sa čakanie dá využiť na prehliadku veľmi pekného historického centra Tallinu, ktoré je len na skok od prístavu. Prenocovanie v Helsinkách nie je najmenší problém. Priamo v meste - na ostrove Vuosaari - je kemp Rastila. Štvorčlenná rodina za stan zaplatí do 20 eúr. Služby vo všetkých fínskych kempoch sú na špičkovej úrovni. Okrem miesta pre stan ponúkajú aj lacné útulné chatky, kuchynku aj s mikrovlnkou, toalety, sprchy, saunu, ihriská. Kempovať v krajine tisícich jazier sa dá na každom kroku - od juhu až za polárny kruh. A všade je čo vidieť. V Helsinkách si môžu prísť na svoje najmä deti. Dobrou odmenou za obsedenie v aute je celý deň strávený v aquaparku Serena, ktorý je najväčší v celej Škandinávii. Pod strechou sú tu štyri veľké tobogány a mnohé ďalšie atrakcie, vírivky, bazén s umelými vlnami, sauny. Tobogány sú aj vonku, spolu s vodnou U - rampou, či dvoma kanálmi s divokou vodou. Alebo sa dá s deťmi navštívíť Morský svet pri lunaparku Linnanmäki. V obrovských akváriách plávajú žraloky, raje, medúzy, morské koníky. Leto na juhu Fínska býva relatívne teplé - okolo 20 až 25 stupňov. Keď sa podarí, rovnako teplo býva aj o tisíc kilometrov vyššie na sever v Laponsku za polárnym kruhom. Toho roku však počasie turistom v arktíde nepraje - veľa prší a vtedy teplota cez deň klesá iba na päť stupňov nad nulou. Napriek tomu sa na sever ísť oplatí. I keď cesta z Helsínk do Rovaniemi trvá dvanásť hodín. Dobre sa ide v noci, kedy sú cesty prázdne. Pozor si treba dať iba na losov, sobov a kosičov trávy. Traktory totiž upravujú okolie cesty aj o druhej v noci.

Rovaniemi - Santa je biznismen

postarkyKomu sa nechce ťahať tisíc kilometrov v kuse, môže prespať v kempe v Kärsämäki, v Oulu alebo inom z devätnástich kempov, ktoré sú po ceste. Všetky sú poriadne označené, neprehliadnuteľné. Priamo v Rovaniemi sú hneď dva - Napapiirin Saarituvat je len štyri kilometre od polárneho kruhu a dediny, kde má Santa Claus hlavnú kanceláriu a vlastnú poštu. Atrakcia, tak trochu pripomínajúca Disneyland, nadchýna najmä turistov z Ázie. Ale aj pre deti zo Slovenska veriace na Ježiška je stretnutie so ,,živým" Santom zážitok. Aby presvedčil aj dospelých, že je ,,pravý", pozná základné informácie o Slovensku. ,,Á, vy máte taký rozvinutý automobilový priemysel! Je vás tam cez päť miliónov, rozišli ste sa s Čechmi, ktorých je desať miliónov," vysype zo seba bradatý dedko, ktorému Fíni hovoria Joulupukki. Porozprávať sa s ním a poprechádzať sa jeho chalupou môžete zadarmo, fotiť však nie. Ak chcete pamiatku, odfotia vás so Santom jeho elfovia - samozrejme za poplatok. ,,Maličkosť" - od 25 do 40 eúr... Blízke obchody hýria suvenírmi od výmyslu sveta - Santa skrátka vie, ako zarobiť na darčeky.

Soby, ametysty a slnko

 radarpocasiaukkoluosto
Jedinym znakom civilizacie v narodnom parku Pyha-luosto je meteorologicky radar na vrchu Ukko-luosto

Za skutočným polárnym dňom treba však cestovať ešte aspoň o 150 kilometrov ďalej na sver. Aspoň k mestečku Sodankylä. Tam už slnko naozaj cez noc vôbec nezapadá. Okolitá príroda je jednou z posledných panenských oblastí v Európe. Sobov je v Laponsku viac ako ľudí - kým obyvateľov je tam len okolo 187 tisíc, sobov ešte o tri tisícky viac. Kedykoľvek vbehnú autu do cesty. Loviť ryby môžete bez rybárskeho lístka, v riekach sa dá úspešne ryžovať zlato, stan tiež môže stáť kdekoľvek. Hoc aj priamo na lyžiarskej zjazdovke. V národnom parku Pyhä - Luosto nájdete pravé ametysty len päť centimetrov pod povrchom zeme. Zatiaľ najväčší polodrahokam, čo sa tam objavil, vážil cez osemdesiat kíl. Ako sa tam ametysty dostali, cudzincom vtipne vysvetľuje Francúz Pacsal Buinier. Ktorého Laponsko ohúrilo natoľko, že sa už domov nevrátil. V tejto čarovnej krajine na návštevníkov čaká okrem miliónov dotieravých komárov aj milión prekvapení. Napríklad bezbariérová latrína na opustenom odpočívadle pri ceste druhej triedy alebo čínska reštaurácia 150 kilometrov za polárnym kruhom. Jediné, čo tu turista nenájde, sú domorodí Laponci poobliekaní do pestrofarebných krojov. Už dávno sa totiž zaradili do bežnej spoločnosti. Rozpoznať ich od Fínov je ťažké, šikmé oči prezrádzajú len niektorých z nich. Diví ľudia v pestrom oblečení zostali už len v múzeách a v klamlivých bulletinoch niektorých cestovných kancelárií...

Čo stojí výlet do Laponska

- cena benzínu a nafty je všade po ceste rovnaká ako na Slovensku - vo Fínsku je nafta dokonca lacnejšia - za diaľnice sa nikde neplatí - trajekt Tallin - Helsinki výjde 4-člennú rodinu s autom na 80 až 110 eúr - za noc v stane v kempe zaplatí 17 až 20 eúr - za noc v skromnej chatke cca 40 eúr - v prírode sa stanuje zadarmo Fínsko - má rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, rozlohou je však šesť ráz väčšie - časový posun oproti Slovensku je jedna hodina dozadu - platí sa eurom, dohovoriť sa dá po anglicky - mesto Rovaniemi leží severnejšie ako Island - Laponsko je plné komárov, bez repelentu sa tam fungovať nedá - ochutnať treba fínsky chlieb - napríklad tmavý sekaleipä alebo mrkvový porkkanaleipä (výborný je aj ovsený chlieb kauranen) - maslo bez soli nezoženiete, aj na vianočku (pitko) si budete musieť natrieť slané - pozor na niektoré cukríky (salmiakki) - tiež bývajú namiesto v cukre obalené v soli autorka je redaktorkou Pravdy