Na Lombok sme vyrazili z balijského prístaviska v Padang Bai rýchlou loďou, ktorú poháňali štyri motory o sile každý šesťsto koní. Keď pod vodou zabrala neskutočná sila, hodilo ma na palube dozadu.
Pravdepodobne najznámejšími indonézskými ostrovmi sú Bali a Lombok. Ten známejší a určite navštevovanejší z nich – Bali je možno trochu často prepieraný v ponuke cestovných kancelárii a tak ho možno niektorí, podľa mňa neprávom, považujú za čisto komerčnú záležitosť. Hoci vnútrozemie ostrova si zachovalo množstvo tradičných zvykov, chrámov, prírodných krás... Poďme sa však venovať ostrovu Lombok, považovanému za akoby menšieho bratčeka východne ležiaceho Bali. Hoci má Lombok na šírku asi iba 70 kilometrov a žije tu 2,5 milióna ľudí je oveľa kľudnejší, komornejší, no tiež s dramatickou prírodnou scenériou. Na rozdieľ od Bali, kde je väčšina obyvateľov hinduistov a napríklad v strediskách ako Kuta vládne neutíchajúca zábava a spoločenský ruch, Lombok je v drvivej väčšine moslimský, čiže nudnejší. Veľa zábavy si tu teda neužijete. To nám udrelo do očí na prvý pohľad.
Sviatok Ramadán
Hneď po príchode nás privítali mierne prepadnuté tváre domorodcov. Totiž, na Lomboku ako aj v celom moslimskom svete práve prebiehal moslimský sviatok – ramadán. To znamená, že celý mesiac by veriaci od východu do západu slnka nemali nič jesť, piť, fajčiť... Až mi zatrnulo, no našťastie sa nič z toho netýka turistov. A na ostrove si to dobre uvedomujú. Takže stánky s jedlom a reštaurácie sú bežne otvorené. Vyžaduje sa však nepísana ohľaduplnosť zo strany iných náboženstiev. Určite sa nehodí prepchávať pred zrakmi vyhladnutých moslimov. Okrem týchto, povedzme pre niekoho negatív, sú podľa môjho názoru na Lomboku more a pláže krajšie ako na Bali, čo určite vyhovuje milovníkom potápania a šnorchlovania.
Šesťsto konských síl
Na Lombok sme vyrazili z balijského prístaviska v Padang Bai rýchlou loďou, ktorú poháňali štyri motory o sile každý šesťsto koní. Keď pod vodou zabrala neskutočná sila, hodilo ma na palube dozadu. Už po niekoľkých minutách som zistil, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Najmä nie pre tých s labilnejším žalúdkom. Loď skákala na vlnách v šialenej rýchlosti, čo vyvolávalo riadne otrasy. Spoločne s asi desiatkou ďalších cestujúcich som trávil plavbu na streche lode. A tak som ako v priamom prenose pod sebou videl postupne sa vykláňajúce hlavy slabších jedincov, ako vyprázdňujú žalúdok.
Kto vládal, ten sa kochal. Cestou sme míňali dramatické prírodné panorámy, v diaľke sa pyšne týčila obrovská silueta balijského vulkánu Gunung Agung a po približne hodine a pol plavby sme dorazili na Lombok. Žiaden veľký prístav, len niekoľko krokov po drevenej doske a skok do piesku. Palmy, drevená búda s potravinami a zopár miestnych… Nič iné na nás nečakalo. Najbližšia väčšia dedina Pemenang, kde sme mali v pláne požičať skútre ležala o zopár kilometrov a tak nás domáci za mierny poplatok zviezli. Na mieste sme zjednali moped v prepočte asi za 2,5 Eura na deň a vyrazili do asi dvadsať kilometrov vzdialeného Senggigi.
Hoci prvé kilometre boli cvičné, čoskoro bolo o vzrušenie postarané. V celej Indonézii sa jazdí na opačnej strane ako u nás, čo samo o sebe pôsobí dosť rušivo. Keď prišli prvé kopce, prudké zákruty na úzkej ceste a čoraz hustnúca premávka, nastal čas na opatrnosť. Musím ale povedať, že už tento krátky úsek cesty ponúkal nádherné výhľady. Vozovka sa postupne v serpentínach dvíhala do výšky, pod nami bola nekonečná zeleň, v pozadí siluety vulkánov a more. Cestou pomedzi osady sme míňali davy moslimov. Trpezlivo čakali pred miestnymi vývarovňami na západ slnka, pripravení sa konečne pustiť do vytúženého jedla. Na odpočívadlách popri ceste sa zase preháňali húfy malých opíc. Atrakcia, za ktorú by ste inde na svete platili nemalé peniaze je tu úplne bežnou súčasťou miestneho koloritu…
Výstup na Gunung Rinjani
Čo je však určite najväčším prírodným ťahákom Lomboku je sopka Gunung Rinjani /3726 metrov/. Je obľúbeným miestom trekkerov a turistov. Počas pekných dní možno z jej vrcholku dovidieť až na Bali. Len sa tam treba dostať… Pričom na samotný vrchol vyšliape len pomerné malé percento turistov. Väčšina sa uspokojí s menej namáhavým výstupom na okraj kráteru. Celkovo, výstup trvá dva až tri dni, podľa toho kam sa až chcete dostať a odkiaľ vyrazíte. Cesta je možná aj bez sprievodcu, zato služby nosičov mnohí ocenia. Je totiž veľmi dôležité myslieť na dostatočné zásoby jedla, vody a teplého oblečenie. No a samozrejme, veľmi citlivo sa odporúča sledovať premenlivé počasie a myslieť na fakt, že sopka nie je vyhasnutá, no iba spí….
Ticket to the Moon na ostrove Gili
Pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť po namáhavom výstupe ale aj tých, ktorí sa na takýto náročný trip vôbec nehrnú sú určite dobrým tipom ostrovčeky Gili, na západnej strane Lomboku. Najlepšie sa sem možno dostať loďou z prístaviska v Bangsal, ktoré je vzdialené len niekoľko kilometrov od prístaviska v Teluk Nara, kam mieria lode z Bali. Tie sa však väčšinou zastavia aj na samotnom Gili. Tri ostrovčeky Gili – Trawangan, Meno a Air sú stelesnením romantiky. Sú maličké, dlhé len niekoľko kilometrov, nejazdia tu žiadné autá iba povozy ťahané somárikmi. Pobrežie nelemujú hotelové komplexy, iba drevené chatky.
Navyše sú tu nádherné pláže, pestrá komunita prevažne mladých ľudí z celého sveta a pomerne rušný nočný život. Na každej druhej krčme vysí podivný nápis: „Ticket to the Moon“. Čo v praxi znamená? Miestny kolorit preslávili halucinogenné hríbiky, ktoré hojne rastú na neďalekom Lomboku. Keďže samotný Lombok je trochu starosvetský a treba rešpektovať prevažne moslimskú vieru, ostrovčeky Gili sú akoby autonomnou oblasťou s vlastným koloritom. A tak na Gili prešibaní barmani turistom veľmi ochotne namiešajú koktail, zaručujúc pestrú fantáziu… Ak však chcete tráviť čas mimo ľudí, stačí si prenajať jeden zo samostatných chatiek a tráviť ničím nerušené dni v objatí slnka a vody.
