Malajzia - agroturistika v pralese

Jana Karlubíková - 20.3.2008

Malajzia patrí k top desiatim krajinám, ktoré si dôchodcovia z celého sveta vyberajú za svoj druhý domov.

Program známy pod označením MM2H (Malaysia-My-Second-Home) vláda pôvodne odštartovala pred jedenástimi rokmi, aby získala „priame investície“ od zahraničných dôchodcov.

Na revanš za to, že svoje príjmy minú v Malajzii, sú oslobodení od platenia daní. Dosiaľ sa vláde týmto projektom podarilo prilákať desaťtisícku starších ľudí. Väčšina pochádza z Číny, Bangladéša a z Veľkej Británie. Prichádzajú najmä kvôli nízkym nákladom na živobytie, ktoré patrí k najnižším v celej Ázii. O tom, aby sa presťahovali do teplej krajiny s príjemnou klímou, ich presviedča aj fakt, že ide o moderný štát s vybudovanou infraštruktúrou a stabilným politickým systémom. Angličtina sa v Malajzii radí medzi šesť oficiálnych jazykov.

Multi-kulti

malajzia_3 Ide o pozostatok z čias britskej koloniálnej nadvlády. No v multietnickej a multináboženskej spoločnosti predstavuje angličtina komunikačnú výhodu, priam až nevyhnutnosť. Pôvodní obyvatelia – Malajci tvoria približne šesťdesiat percent populácie. Za nimi nasleduje ekonomicky najsilnejšia čínska komunita. K tomuto označeniu ich doviedla vlastná obchodná aktivita.

Trojicu hlavných národnostných skupín uzatvárajú Indovia, ktorých do krajiny priviedli Angličania, aby pracovali na kaučukových poliach. Okrem toho na ostrove Borneo, o ktorý sa Malajzia delí s Indonéziou a Brunejom, žijú pôvodné kmene. Tí rozprávajú vlastným dialektom. Penanovia sa živia lovom, a preto svoje príbytky prispôsobujú častému presúvaniu sa za zverou. Bidajovia sú známi svojimi umeleckými sklonmi. Najsilnejší kmeň na malajskom Borneu predstavujú Ibanovia.

Ryža v bambuse

Práve spolunažívanie mnohých národností a etnických skupín stojí za pestrou malajzijskou kuchyňou. Môže sa teda stať, že počas jedného dňa vás na raňajky zasýtia malajské rezance, na obed čínska vtáčia polievka a ako večeru vám na tanieri ponúknu jahňacie s indickou omáčkou a ryžou. Kmene v džungli sa môžu zasa spoľahnúť na ovocie, ktoré tu rastie. Ryžové políčka v dažďových lesoch sú ich ďalším zdrojom obživy. Nepoznajú soľ, jedlo si dochucujú koreninami. Špecialitou Ibanov je lepkavá ryža, ktorú servírujú tak, že ju natlačia do dutej bambusovej stonky. Tú potom rozsekajú na menšie kúsky. Bambusová stonka sa jednoducho ošúpe ako banán a na jej konzumáciu netreba taniere ani príbory.

Biznis či dobrodružstvo

malajzia_1 Pôvodné kmene okrem ryže v posledných rokoch živí aj turizmus. Mnohé osady v štáte Sarawak spolupracujú s cestovnými kanceláriami. Pre tých, ktorí chcú zažiť viac autentickosti, sa oplatí vycestovať hlbšie do vnútrozemia, pretože v osadách pri veľkých mestách ide skôr o biznis ako o dobrodružstvo. Za veľkou pohostinnosťou sa neraz skrýva skôr očakávanie, že turisti si za ňu riadne priplatia. A

predsa býva v Malajzii popri plážach, orangutaních rezerváciách, jaskyniach a výhodných nákupoch zlatým klincom dovolenky práve výlet do džungle. I keď sa čoraz viac domorodcov sťahuje z džungle do veľkomiest, stále ostáva niekoľko komunít, ktoré žijú tradičným spôsobom. Niektoré osady však ponuku cestovných agentúr striktne odmietli a ostali pred okolitým svetom uzavreté. V iných sa podarilo rozvinúť agroturistiku bez toho, že by miestnych naučila od turistov priamo pýtať peniaze.

Organizácia Borneo Adventure, ktorá sa pokladá za priekopníka trvalo udržateľného turizmu v Malajzii, na svojej internetovej stránke ponúka výlety do tradičných ibanských dlhých domov. Turistické trasy po džungli zostavuje od roku 1987. Rovnako sa podieľa na natáčaní dokumentárnych filmov. Študentov cestovného ruchu, ktorí plánujú svoju diplomovú prácu zamerať na agroturistiku, pozývajú na stáž. Ubytujú ich minimálne na pol roka v ibanskej rodine, aby bližšie spoznali život kmeňa.

Len na pozvanie

Vstup do osady je podmienený pozvaním. Najľahšia cesta, ako sa teda dostať do longhousu, vedie pre turistov cez sprievodcu. Mnohí sprievodcovia z Borneo Adventure totiž vyrastali v džungli. Poznajú preto miestne pomery, dokážu si poradiť s nástrahami džungle, a hlavne poznajú etiketu jednotlivých kmeňov a často aj ich dialekt. Hoci v celej Malajzii sa rozpráva po anglicky, džungľa je výnimka. V longhousoch stále žije staršia generácia, ktorej sa nedostalo toľko vzdelania, ako sa dostáva tej dnešnej. Longhouse nie je iba netradičná stavba, ale spôsob života.

Obrovským dreveniciam, aké možno vidieť najmä v oblasti Batang Ai, dominuje široká a dlhá chodba, ktorá slúži ako spoločenská miestnosť či akási obývačka. Tam zvyknú po večeri turistom ponúkať tuak. Ryžový alkoholický nápoj, ktorý sa svojou chuťou podobá slovenskému burčiaku. Po pohostení nasleduje ukážka bojových tancov. Začína sa od najstarších, samozrejme, nechýba tradičný kostým. Po potlesku sa už chystá ďalšia generácia. Z tváre mladej domorodkyne sa dá spočiatku vyčítať, že ide skôr o nevyhnutný program pre turistov, než o každodennú súčasť jej života. A možno sa len hanbí. Deti svoju úlohu berú prinajmenšom vážne. Tešia sa na časť zo sladkej odmeny, ktorú turisti priniesli so sebou ako dar. Podľa inštrukcií sprievodcu nie je dovolené, aby ich sami rozdávali deťom. Všetky prinesené dary preberá náčelník. Najmenší s nedočkavosťou posedávajú pri kôpkach cukríkov. No ničoho sa nedotknú. Aj v dvadsiatom prvom storočí platí v longhouse prísna hierarchia. Na druhej strane si rodiny navzájom pomáhajú a o všetko sa delia. Výnimku tvorí iba strava. Tú si musí každá rodina zadovážiť sama...

viac na www.etrend.sk

Komentáre Disqus