Mongolsko

Mária Martiniaková - 6.1.2010
Mongolsko

Tradičná mongolská jurta, chov koní, tradičné oblečenie... Aj v súčasnosti dýcha Mongolsko tradíciou. Ale je to naozaj iba lákadlo pre turistov? Odpoveď je NIE!

Do malého mesta Murun (provincia Khuvsgul, sever Mongolska) som sa dostala ako GLEN dobrovoľník na prácu v miestnom Turistickom informačnom centre. Spolu s Katrin (Nemecko) a Zsófi (Maďarsko) sme po dvoch prípravných seminároch ešte v Európe skočili priamo do mongolskej atmosféry. Medzikultúrny šok nám pomáhali zmierniť miestni študenti snahou dozvedieť sa o nás čo najviac.

Jazero Huvsgul

Počas 14 týždňov som tak mala možnosť cestovať, pracovať a zažiť miestny život s mojou novou „rodinou“. Sarangerel (v preklade Mesačný svit) alebo skrátene Saraa a jej otec ma prijali ako kamarátku a dcéru. S ňou som komunikovala v angličtine, s otcom v ruštine. No najviac som mala rada spoločné trojjazyčné večere: mongolčina – ruština – angličtina. Keď zlyhala moja ruština a Sárina angličtina, nastúpila slovenčina a veľa úsmevných chvíľ.

 huvsgul
 REGIÓN HUVSGUL NA SEVERE MONGOLSKA

Tak ako všade, tak aj v Mongolsku je veľa turistických lákadiel a jedným z najväčších je jazero Huvsgul na severe krajiny. Miestni ľudia mu hovoria „Matka“. Táto dvojička Bajkalského jazera so svojimi 136 kilometrami tvorí až 70% zásob pitnej vody pre celé Mongolsko. Provincia Huvsgul ho však propaguje najmä Tsaatan ľuďmi, ktorí kedysi ušli od ruských hraníc do mongolskej tajgy. Stále žijú chovom sobov, bývaním v „teepee“ (čosi ako indiánsky stan) a praktizovaním šamanizmu. „Čím ďalej viac turistov chce vidieť Tsaatan ľudí.

Zaujíma ich šamanský rituál a život v tajge, ďaleko od civilizácie. Dosiahnuť ich osady trvá niekoľko dní jazdou na koni,“ hovorí kamarát Baagi, ktorý sa živí ako turistický sprievodca najmä na severe Mongolska. “Ja sa snažím naraz brať hore do tajgy maximálne 2-3 ľuďí. Nenaruší to tak výrazne chod rodiny a peniaze idú priamo im, nie cestovnej agentúre,“ dopĺňa Baagi. Žiaľ pravda je, že nie všetci pristupujú k tejto menšine tak opatrne a postupne sa stáva ozajstnou turistickou atrakciou.

Nie je to však jediné, čo vás na tejto krajine môže zaujať. Okrem krištálovo čistých jazier plných rýb môžete nájsť množstvo národných parkov, púšť Gobi, či posledné Džingischánovo kráľovstvo. Turistický potenciál krajiny je veľký.  Môžete sa otáčať 360 stupňov a stále nič. Žiadny zásah človeka. V Mongolsku cítite slobodu. Často nájdete veľmi veľa miest s otvorenou krajinou a najmä cesta je tam, kde práve chcete ísť. Mongolský šofér sa netrápi tým, že o pár metrov ďalej je ďalších päť iných, podobných ciest. Nepoužívajú dopravné značenie, mapy, či kompas. Jednoducho vedia, kadiaľ ísť. Keď som sa ich pýtala, ako vedia nájsť cestu, odpoveď znela „Žijem tu celý život. Jednoducho to viem.“ Myslím, že mnohí z nás by sa bez miestneho sprievodcu v Mongolsku veľmi ľahko stratili.

 mongolsko2
 KÔŇ MÁ STÁLE DÔLEŽITÉ MIESTO V SRDCI MONGOLA

Najväčšiou devízou miestneho turizmu je tradícia. Cestovateľov láka predstava prežiť kus histórie na vlastnej koži. Jazda na koni, noc v tradičnej jurte, nápoj kumis či festival Naadam (11.7.-13.7.). Sú to však špeciality, ktoré neuvidíte len ako turistickú atrakciu, ale aj každodennú súčasť moderného Mongolska. Dokonca motív jurty sa prenáša aj do nových, murovaných stavieb. „Jurta umožňuje dobré prúdenie energie. Nemá žiadne rohy, kde by sa zhromažďovala zlá energia,“ hovorí kamarát s prezývkou Sancho. „Kedysi Mongol vzal svojho psa a šiel hľadať najvhodnejšie miesto. Tam, kde si pes ľahol, postavil jurtu, s dverami vždy na juh. Západná strana v jurte je stále určená na spánok, východná pre kuchyňu a sever pre modlitbu,“ dodáva. „Fakt je, že pravidlá dnes nie sú až tak prísne a turistom sa veľa toleruje. Dvere však stále ostávajú na juh a Mongol nikdy neprejde jurtou skrz. Znamenalo by to urážku rodiny.“

Mongolská kuchyňa

Špeciality v mongolskej kuchyni nenájdete. Mongolské jedlo je jednoduché a prispôsobené ťažkým podmienkam, v ktorých žijú. Mongoli sú však veľmi pohostinný národ a je priam neslušnosťou sa aspoň trocha neponúknuť. Mali by ste byť pripravení na to, že pokiaľ nie ste práve v Ulanbátare, väčšinou dostanete mäso bez korenia a soli. Mäso je pre mongolskú kuchyňu základná a skoro jediná zložka. Keď som prišla do Mongolska, mala som pocit, že tam za tri mesiace umrem hladom. Mäso skoro nejedávam a nič iné tam v prvej chvíli nenájdete. Ale za pár dní sa dá objaviť množstvo chutných jedál, ktoré prenikli z okolitých krajín ako napr. ruský boršč, kórejské sushi, alebo obyčajný jogurt, ktorý predávajú priamo na ulici. Za dva týždne som sa plne aklimatizovala a  mäso zrazu dostalo inú chuť. Každý deň som si vychutnávala slaný mongolský čaj a večere s mojou „novou“ mongolskou rodinou.

 jurta
 Tradičná jurta

V Mongolsku má stále silné postavenie rodina a rozhodujúce slovo má najstarší muž. Deti väčšinou bývajú s rodičmi, až kým si nezaložia novú rodinu. Dovtedy musia poslúchať rodičov. Tridsaťpäťročná Saraa prišla bez slova domov, keď jej otec zavolal do práce, kde je tak dlho. Keď však povedala dopredu, že bude dlhšie, otec to rešpektoval. Nebránil jej ísť večer von a i napriek tradičnému rozdeleniu úloh, veľmi často varil. Na druhú stranu nie je náhoda, keď uvidíte ženu, ktorá je úspešná v práci a pritom sa stará o deti a manžela.

Nám sa síce zdá, že nás delí veľká diaľka. Ale v podstate žijú tak ako my. Poznajú TV, využívajú počítače a internet, ženy chodia ku kaderníkovi a dokonca existuje aj mongolský rap. Niekdajší komunizmus im priniesol paneláky, lepšie postavenie žien, pravidelnú školskú dochádzku. Letá majú príjemné a zimy „trocha“ tuhšie. A keď tam prídete, po pár dňoch sa cítite ako doma. Okrem mongolského koňa môžete na cestu zvoliť aj iné dopravné prostriedky. Terénne autá a motorky sú bežným spôsobom ako zdolať veľké vzdialenosti. Pre mňa bol veľkým zážitkom miestny autobus. Využitý každý kúsok voľného miesta pre ľudí aj batožinu, hrboľaté cesty, či zastavenie na WC priamo v strede prírody.  Po pár hodinách ste súčasťou autobusu a cítite sa ako ozajstný Mongol.

Pretrvávajúca tradícia mi umožnila zažiť mongolskú atmosféru, spoznať množstvo ľudí a najmä seba. V jurte si uvedomíte ako málo vecí skutočne potrebujete pre každodenný život. Všetko okolo vás akosi prinúti prehodnotiť svoje vlastné hranice. Tie moje sa posunuli a viem, že sa tam ešte túžim vrátiť.

Poznámka autora:
Jurta je tradičné obydlie mnohých kočovných kmeňov centrálej Ázie a stredného Východu, má kruhový tvar a je vyrobené z čisto prírodných materiálov. Výhodou je, že si ho Mongoli postavia rýchlo a lacno tam, kde to práve kvôli dobytku, či počasiu potrebujú.

Komentáre Disqus