Nevšedný Island

David Varga - 8.1.2012

Minulý rok som strávil 3 mesiace na úžasnom ostrove Island, ktorého nádhera mi veľakrát vyrazila dych a na ktorý sa budem do konca života rád vracať.

Na ďalších riadkoch sa pokúsim napísať pár zaujímavých faktov a príbehov ,ktoré som sa tu za ten čas dozvedel a ktoré sa týkajú fungovania krajiny alebo s Islandom úzko súvisia a nie každý o nich vie.

V prvom rade by som rád vyvrátil mýtus, že Island je najdrahšia krajina na svete a že sa tam obyčajný cestovateľ nemá šancu dostať, mne to tak určite nepríde a keď človek chce, tak tu prežije za podobné peniaze ako kdekoľvek inde v západnej Európe (myslím ako turista). Na druhú stranu je treba povedať, že za to môže čiastočne aj kríza, ktorá Island zasiahla veľmi citeľne a kurz islandskej koruny je v posledných pár rokoch veľmi priaznivý oproti euru alebo českej korune. Každopádne potraviny stoja väčšinou podobne alebo o 10-20 % viac ako u nás, niektoré veci sú tu dokonca lacnejšie. Naopak mäso, syry a alkohol (ktorý tu smie predávať len štátom vlastnená sieť predajní Vínbúdin podobne ako v ďalších severských krajinách) sú tu v porovnaní s ČR alebo SR veľmi drahé.

Oblečenie a spotrebný tovar mi podľa letákov a návštevy pár obchodov prídu už o niečo drahšie, cca o 30-50 %. Musím ale povedať, že napríklad pivo alebo tvrdý alkohol v krčme či klube tu sú o malinko lacnejšie ako napríklad vo Francúzsku, kde som strávil tiež istý čas v minulosti. No a najdrahším sektorom sú tu služby. Cestovanie autobusom, požičanie auta, holič, ..., všetko tu je aj viac ako dvojnásobne drahšie ako doma. Čo sa týka bývania, konkrétne čiastky neviem, ale pre miestnych drahé rozhodne nie je, údajne takmer každý Islanďan býva vo svojom (alebo má hypotéku), prenájmy tu takmer neexistujú a ak, tak len pre cudzincov.

S tým sú však spojené aj platové podmienky, ktoré sú oproti našej krajine vysoko nadpriemerné. Napríklad brigádníci stredoškoláci v garáži majú 10 eur na hodinu. Ešte doplním, že cena banzínu a nafty je tu momentálne rovnaká ako u nás.

Ďalším špecifikom Islandu je jeho obrovská výhoda v spôsobe získavania energie a tepla. Vďaka neustálej vulkanickej aktivite  sa tu nachádza niekoľko geotermálnych elektrárni, ktoré teplo z magmatických komôr premenia na elektrickú energiu a to, čo ostane, ešte použijú na ohriate vody. Ceny energií sú tu teda v porovnaní so zvyškom Európy veľmi nízke. Navyše takmer až polovica ceny elektriny ide nie na jej výrobu, ale na výstavbu elektrického vedenia, ktoré je každoročne ničené zemetraseniami, erupciami a povodňami.

Reykjavík


Aj napriek tomu sa Islanďania snažia energie šetriť a recyklovať, mestská doprava v Reykjavíku jazdí napríklad výlučne na vodík. Ešte pred dvomi rokmi tu vraj jazdili iba elektrické trolejbusy, vtedajší starosta si ale na znak ekologického zmýšľania kúpil hybridné auto s elektromotorom, po mesiaci ho však musel vrátiť, pretože mu v takomto aute nefungovalo vykurovanie interiéru a on preležal takmer celý mesiac v posteli chorý. Na dopravu na elektriku tak zanevrel a nechal všetky vozy mestskej hromadnej dopravy vymeniť. :-)



V súvislosti s nedávnym nešťastím v Nórsku spomeniem aj policajnú situáciu na Islande. Policajti tu takisto nesmú nosiť zbrane, na to má právo iba pár členov elitného komanda. Island navyše nemá a ani nikdy nemal žiadnu armádu ani ozbrojené zložky. Je to veľmi mierumilovná krajina a dúfam, že to tak aj ostane. To podtrhuje aj fakt, že na celom Islande je len 147 miest vo väzniciach, ktoré sú momentálne všetky obsadené a prípadný delikvent tu musí čakať priemerne 8 mesiacov, aby si mohol vo väznici odsedieť svoj trest. Polovicu väzňov údajne tvoria prisťahovalci z Litvy.

Toto budete o Islande počuť asi často, ale všetko sa tu dá zaplatiť kartou. Od benzínu na čerpacej stanici bez obsluhy uprostred divočiny o polnoci po hotdog v stánku na ulici. V jednom kempe v horách som dokonca platil kartou správkyni, ktorá ani nemala terminál, iba si moju kartu nejak okopírovala cez taký starodávny VISA prístroj na papier a povedala mi, že peniaze sa mi strhnú až tak o mesiac, keď sa dostane do mesta. :-) Fyzicky som sa k islandským korunám dostal až na konci štvordňového treku Laugavegur, kedy som mal obrovskú chuť na Colu z automatu, tak som tete na recepcii dal kartu, ona mi strhla odpovedajúcu čiastku a dala mi drobné na automat. To bol jeden z asi štyroch prípadov, kedy som mal a použil hotovosť.

Islanďania nepoužívajú priezviská (teda veľká väčšina z nich), dôležité sú krstné mená, podľa ktorých sú vraj radené aj telefónne zoznamy. Namiesto priezviska potom každý dostane ďalšie meno po otcovom krstnom mene, plus s príponou -son alebo -dóttir. Manželka ani po svadbe nepreberá meno po manželovi. Takáto tradícia s menami je mi veľmi sympatická.

Islanďania vedia veľmi dobre po anglicky, dohovoriť sa nie je problém vôbec nikde. Seriály a filmy v televízii alebo v kine nemajú dabované a tak aj malé deti naskočia na angličtinu veľmi rýchlo. Najviac ma prekvapil Snaer, najmladší, len osemročný syn môjho zamestnávateľa, ktorý mal vďaka Cartoon Networks takmer lepšiu angličtinu ako som mal ja po maturite. :-) Angličtina sa v miestnom jazyku udomácňuje podobne ako aj v našom, najvýraznejšie som si to všimol asi pri pozdrave na rozlúčku, kedy vám tu nikto nepovie inak ako Bye bye.

Čo sa týka samotnej islandštiny, z tej som bohužiaľ veľa nepochytil a ani som to nemal v pláne, je to pomerne zložitý jazyk a subjektívne sa mi nepáči ako znie. Prekvapila ma ale výslovnosť niektorých slov a dvojhlásiek, zaujímavá je napríklad výslovnosť dvojitého „ll“, vyslovuje sa ako „tl“. Všade vo svete vrátane našich krajín je trol proste TROL, akurát na Islande, na jednom z možným miest pôvodu tohto slova sa toto slovo vyslovuje „trotl“, čo naberá na vtipnosti najmä v súvislosti s českým jazykom a jedným jeho rovnako znejúcim výrazom. Taktiež napríklad „h“ na začiatku slova sa číta ako „g“, a je to pomerne často používané písmeno, takže veľa zaujímavých islandských miest, ktoré som si našiel ešte doma na internete, zneli napokon v islandštine úplne inak než ako mne v hlave.

Islandská príroda

No a asi najväčšou zaujímavosťou Islandu je samozrejme jeho príroda. Neustále variace sa horúce pramene, stovky najrôznejších vodopádov, sopky a ich lávové polia, ľadovce, polárna žiara, dúhové hory a mesačná krajina. A to všetko na ostrove v Atlantiku, len o niečo väčšom ako Slovensko. Pokiaľ byste sa na toto všetko radi pozreli, ale neplánujete v blízkej dobe cestu na toto nádherné miesto, rád by som Vás pozval aspoň na fotografickú výstavu Farby Islandu, ktorá sa uskutoční behom februára v žilinskej krajskej knižnici. V rámci jej otvorenia prebehne v piatok 3.2. 2012 o 17:00 aj prednáška a premietanie o Islande, kde sa o Islande budete môcť dozvedieť ďalšie podnetné a zaujímavé informácie. Všetci ste srdečne vítaní!

Komentáre Disqus