Cesta do Ruska je naozaj zážitok, na ktorý sa nezabúda. Mýty o divokom východe, ktoré u nás panujú sa nám podarilo s prehľadom vyvrátiť.
Do Ruska sa treba navracať znova a znova, pretože 3 týždne sú na túto obrovskú zem iba kvapkou v mori... Hodiny v Handlovej odbili piatu hodinu poobednú a my sa vydávame na cestu. Peniaze by mali stačiť na tri týždne. Budú? Prečo by nestačili?! Nasledujúce tri týždne nám dajú odpovede na väčšinu otázok, týkajúcich sa nášho vzťahu k Rusku. Odchod z Handlovej je naplánovaný na 29. júl 2002 - 17.25 CET, príchod do Moskvy 31.júla - 07.05 miestneho času. Sediac vo vlaku a vypisujúc colnú deklaráciu nám zamŕza úsmev na perách. Angličtina? Azbuka! V kupé bez vetrania sa v malom priestore tlačíme traja. Ja, teda Rado.
Môj brat Maťo a jeden ujo, o ktorom neviem čo si mám myslieť ani po dvoch dňoch spoločného cestovania. Do Moskvy prichádzame presne na minútu. Neuveriteľné. Lúčime sa s ujom a pomáhame mu s taškami, ktorých má snáď milión a ešte jeden kufor. Meníme s ním doláre za ruble, aby sme si mohli kúpiť lístok na metro do hostela a naše cesty sa rozchádzajú. Trasa zo Slovenska do Moskvy (Handlová, Žilina, Katowice, Brest, Minsk, Moskva). Väčšinu cesty sme prestáli v uličke, sledujúc fádnu scenériu opakujúcich sa brezových hájov a údolí. Večer idem spať a ráno vstávam sledujúc to isté. Zaujímavé... Tak a sme v Moskve, čo teraz? Prvá úloha, je nájsť hostel.
Rusi sú Rusi
Ešte by som bol zabudol... Takto to vyzeralo v Breste (Poľsko-Bieloruské hranice). Keďže Rusi sú Rusi, tak ako je všetkým známe tam vlaky premávajú na širokorozchodných koľajách a práve Brest je miesto, kde sa Vám podarí toto drobné východné divadielko zhliadnuť. Vlak sa zdvihne do výšky nejakými hydraulickými mechanizmami a Vy si môžete vybrať, či to budete sledovať z bezpečia kupé, alebo sa rozhodnete vybehnúť do miestneho depa, ktoré dva krát prívetivo rozhodne nevyzerá...
Vôbec, Brest bol prvým miestom nášho kontaktu s azbukou. Pri vlak pribiehajú bábušky, aby predali svoje podomácky dopestované plody turistom smerujúcim do Moskvy. A vlastne som nevidel skoro nikoho, kto by bol niečo kúpil. Do nášho vozňa si miestny turistický moskovský výlet zadovážil asi 30 "moroženoe" a výmenu podvozkov si kráti ich konzumáciou. Tzv. "prezúvači" vyzerajú dosť znudene a po väčšine spia na lavičkách, čakajúc na ďalšiu výmenu. Deň za dňom, rok za rokom... hm. Odchádzame ďalej... V Breste máme ešte zhruba hodinu čas a tak sme sa vybrali pozrieť toto bieloruské "mestečko". Neuvedomujúc si časového posunu prichádzame na stanicu 5 minút pred odchodom vlaku. Jedným očkom zhliadnuc reálny čas skáčeme na koľajnice v snahe chytiť vlak, ktorý už odchádza. Podarilo sa. Prvé ruské prekvapenie bolo na mieste. Zdržať sa tak v meste o 10 minút dlhšie... :-) Útechou a cennou trofejou nám bola fotka miestneho chrámu, ktorá sa nám mohla žiaľ stať osudnou. Odteraz si na tie časové posuny musíme dávať pozor. Ešte bude jeden, ale ten dúfam úspešne prespíme v našom kupé s našim ujom...
Moskva
Čo napísať? Obrovské mesto. Na uliciach zhon, všade obrovské reklamy na ktorých sa dá celkom dobre pobaviť. Zaujímavou bola pre nás prvá cesta moskovským "metropolitenom", ktorý má nádherne stanice... Sme hladný a smädný a tak sa poberáme na hostel skúsiť sa ubytovať. Po uliciach behajú tlupy psov akoby nič. Miestni si ich nevšímajú a tak sa pokúšame podobne tváriť i my. Darí sa.... Psy sa starajú o svoje... Sme ubytovaní v jednom hostelíku zhruba 3 stanice metrom od centra. Na izbe sme zatiaľ sami, ale počas nášho pobytu sa v ňom pár ľudí vystriedalo... nejaký filipínci, poliaci a už ani neviem kto. Ale 10 USD za noc je 10 USD za noc. :-)
V celej Moskve je akýsi divný opar, ktorý sme zakategorizovali ako smog a neskôr sme sa dozvedeli, že horeli okolité lesy a rašeliniská a opar je dôsledok... aspoň nám vzniklo pár zaujímavých fotografií (neskôr)... Stojíme takmer v centre Moskvy a zaujal nás bilboard, na ktorom vyobrazený Majakovskij navádza k plateniu daní... To sme nemohli nevyfotografovať. Ale keďže už je dosť hodín poberáme sa "metropolitenom" späť do hostela, aby sme sa vyspali a načerpali nové sily do ďalších dní. Moskovský "metropoliten" je kapitola sama o sebe, ktorá mi utkvela v pamäti týmto: Každý eskalátor má svoju bábušku, ktorá celý deň pozerá do nekonečných schodov a z času na čas upozorní "pasažerov", aby cestovali po pravej strane, nesadali si na schody a držali sa zábradlia.
Každá bábuška má uniformu, na ktorej má i nejaké to hodnostné, ktoré sa zrejme udeľuje podľa počtu desaťročí presedených pred schodmi. A vôbec. Mal som dojem, že každý v Moskve s výnimkou turistov, má nejakú hodnosť. Od smetiarov až po vojnových veteránov, ktorí samozrejme nevyjdu do ulíc ináč - než v uniforme. Eskalátory v moskovskom metre sa mi zdali byť nekonečné. Ak som správne stopoval, tak jedna cesta hore mi trvala 1.30 min., a preto nie je žiadnou výnimkou vidieť domácich sediac na schodoch čítajúc knihu. Ďalej by som spomenul miestnych metropolitných predavačov, ktorý od rána do večera ponúkajú svoj tovar na predaj jeden mladý muž celý deň stojac na tom istom mieste, celý týždeň stojac na tom istom mieste predával mucholapky. Teraz ma napadlo, že zo súcitu som si mohol jednu kúpiť. Vyznať sa a pohodlne cestovať v moskovskom metropolitene tiež nie je malina, ale po 3-4 dňoch sme si nevedeli vynachváliť ruských inžinierov, ktorí metro, stanice a samotný dopravný systém tvorili. Podrobnosti v informáciách.
Kremeľ
Pobrali sme sa teda pozrieť Kremeľ, zatiaľ len letmo zvonku... Po pár minútach zisťujeme, že pánov policajtov je v Moskve viac než dosť a my čakáme, ktorí nás prvý vyzve predložiť pasy a registráciu z hostela netrvalo to dlho a policajt po skontrolovaní našich dokladov slušne, ale sklamane odchádza... V Moskve vrelo odporúčame zabezpečiť si registráciu...
Ak budete bývať v ho(s)teli, tak ten by Vám ju mal zdarma vystaviť, v prípade že bývate u priateľov a pod. je nutné sa registrovať na polícii, ale túto variantu odskúšanú nemáme... Kremeľ je úžasný, fascinujúci, veľký. Cítiť všetku históriu sálajúcu z jeho múrov a keď si človek uvedomí všetko to, čo sa pri ňom a v ňom udialo, musí cítiť obrovskú pokoru pred jeho dejinami... Turistov veľa nestretávame a ak hej, tak organizovaných v centre mesta. Zrejme majú zdržiavať sa samotní mimo centra. Neviem prečo. Sú to predovšetkým Japonci s najnovšými mašinami z foto-priemyslu. Stojíme na Červenom námestí a sme radi, že sme konečne tu. Chrám Vasilija Blaženého z časti v rekonštrukcii, ale i tak je to dielo výnimočné... Na fotke vľavo vidieť GUM -obchodný dom. Luxusný obchodný dom. Vyzeráme, kde by bolo možné nájsť internet, aby sme dali doma vedieť čo je s nami, pretože by sa to už aj patrilo.
Tak takto nejak to tam vyzeralo nejakú tu chvíľu po našom príchode. Nevedeli sme, že to horeli rašeliniská blízko mosky a ten údajný "smog" bol údajne dym práve z nich. No neviem, čo si máme o tom myslieť a preto radšej pokračujeme v našom prvotnom zoznamovaní sa s mestom, ulicami, taxíkmi, zvyklosťami a pod. Vídavam niečo, načo som u nás nie moc zvyknutý a to: Odstavenie auta v strede šesťprúdovej cesty a hľadanie chyby v motore... Ostatní vodiči bez náznaku nejakého prekvapenia na poslednú chvíľu obchádzajú auto a pokračujú v ceste... Pokazené auto taktiež po chvíli opúšťa križovatku. No nič. Zrejme si budeme na to musieť zvyknúť. A keďže začíname byť aj trochu hladný, tak obzeráme obchody s najprijateľnejšími cenami a s najprijateľnejším tovarom... Hľadáme náš tradičný slovenský chlieb, ale toto márne trápenie končíme po asi tucte obchodov, v ktorých sme sa domnievali, že by sme ho mohli nájsť.
Preto kupujeme tzv. "ruský chleb", ktorý stojí približne 8 rublov a pochutnávame si na ňom. Zistil som, že sa dá jesť aj samotný, pretože chutí ako naša vianočka a tak ho konzumujem ako vianočku... Moskovský život nás ohromuje svojou dynamickosťou chaotickosťou, ale v zmysle "organizovaného chaosu" - to je ten správny výraz pre to, čo vidíme... Stále sme na Červenom námestí a nejaký deduško v 30 stupňovej horúčave prezlečený za nejakého dvorného klauna, nám ponúka lístky na večerné divadelné predstavenie... So slušnosťou odmietame a smerujeme do centra...
Chlebnyj kvas
Takisto budova po ľavej strane je obklopená lešeniami a podobnými záležitosťami, ale nevedno prečo lebo nikoho tam aj tak nevidíme pracovať Keďže nás smäd prinútil kúpiť si niečo na pitie, tak sme sa rozhodli pre záležitosť "chlebnyij kvas", ktorého cena sa v porovnaní so západnými nápojmi očividne líši... Za 1,5 litrovú fľašu platíme približne 13 rublov a keďže nám to stále nejde do hlavy, tak po okoštovaní tohto zázraku už áno.
Prvé dva tri dúšky stáli za dvíhanie žalúdka, ale napokon sme fľašu dopili s veľkou chuťou a treba povedať, že chlebnyj kvas splnil svoj cieľ. Zachránil nám životy... Na pravo je fotka pamätníka pri astronomickom múzeu, ktorého veľkosť bola jednoducho fascinujúca. Mňa tam nevidno, ale taká drobná bodka dole, to som ja toto je vstupná brána do priestorov "Výstavy úspechov národného hospodárstva", podľa ktorej sa volá aj príslušná stanica metra. Tuším to bolo VDnKCH, alebo tak nejak...
V pozadí je povestné ruské koleso, ktoré som si aj vyskúšal za smiešnych 350 rubľov a k tomu mi ešte aj zobrali fotoaparát a tak panoramatické snímky na celú výstavu vám určite ponúknuť nemôžem... Aj ma to chvíľu štvalo, ale miestne atrakcie ma dostatočne upokojili. Toto je tiež fotka z výstavy... Všade vôkol sú rozostavané chodiace grilovacie búdky, ktoré lákajú cudzincov za nekresťanské peniaze najesť sa. My zatiaľ oddolávame, pretože len letmý pohľad do priestorov cenníka nám nedovoľuje robiť nič iné... Ale toto je asi prvé miesto, kde stretávame organizované skupinky cudzincov - predovšetkým samozrejme Japoncov a Nemcov. Výstava sa rozprestiera na obrovskej ploche, na ktorej sú postavené rôzne budovy prevažne v slohu komunistickom. Vnútri budov sa ale nachádzajú luxusné obchody s najnovšými novinkami z oblasti IT a HI TECH.
Niekde sa ale nachádzajú aj nejaké tie bazáry a antikvariáty a celkovo to na mňa pôsobí svojou veľkosťou trošku ťažkopádne... Nemôžeme ale uprieť, že niektoré historické skvosty sú naozaj nádherné... Napríklad táto fontána, ktorá tvorila tzv. nosnú časť celej výstavy bola skutočne úžasná a to píšem bez akejkoľvek irónie... Preto sme si ju zrejme aj odfotografovali! Posúvame sa ale ďalej k jadru tu je ešte trošku detailnejší pohľad na fontánu, na ktorej bol tuším niečo viac než tucet schôch a každá bola v nejakej špecifickej polohe. Lúče slnka sa odrážajú od zlatých sôch a oslepujú nás svojou krásou... Celú túto idylku kazí už len plastiková fľaša, ktorá doplávala priamo k nám a preto nám zarmútením neostáva nič iné, než sa nechať strhnúť davom, vyzuť sa a vykúpať si nohy v tejto peknej fontáne. Ale musím povedať, že to už po tých 15 km aj padlo celkom vhod. Okolo sa to hemží turistami, ale vidím aj kopu domácich, ktorí si sem zrejme vyrážajú na víkendové rodinné výlety.
Obúvame sa a ideme tak sme sa zastavili pri ďalšej fontáne, v pozadí ktorej je vidieť budovu, budovu nádhernú pred ktorou je obrovská socha V.I. Lenina, ale to nás neprekvapuje vôbec... Počasie nám praje a preto sme opäť smädní. V tejto časti výstavy sa pohybuje omnoho menej ľudí a myslíme si, že to bude tým, že sa im tak ďaleko asi nechce chodiť. Ale možno to malo naopak úplne inú príčinu, ktorú my ťažko pochopíme... a preto ideme ďalej A sme v priestoroch, ktoré nás zaujali asi najviac. A práve tu sa nenachádza takmer ani človiečik. Zrejme sú už toho domáci nasýtení. Vidíme raketu v životnej veľkosti aj s odpaľovaciou rampou!!! To nám jednoducho vyrazilo dych. Aspoň sa nám teda zdá, že je to životná veľkosť. Ale možno ani nie, pretože sme raketu na vlastné oči nikdy nevideli... Neviem. Nech si každý spraví vlastný názor či to je životná veľkosť, alebo nie je a tu je tá raketa ešte raz v detailnejšom zábere, v ktorom sme sa sústredili najmä na raketový motor, ktorý sa nám nezdal byť skonštruovaný podľa noriem pre vesmírny výskum a vývoj...
Ale nakoniec sme sa predsa len zhodli, že je to raketa určite v životnej veľkosti a že zrejme by na Výstave úspechov národného hospodárstva nedali raketu, ktorá by nemala veľkosť skutočnej rakety. Bola to naozaj dilema, ktorú sme o chvíľu raz a navždy zakončili vetou: "Životná veľkosť!" Ešte chvíľu sme sa kochali touto ozrutou a potom sme sa pobrali poobzerať ešte ďalšie skvosty tejto výstavy, ktoré by stáli za diskusiu a fotku a toto je zrejme posledná fotka z výstavy. Sú to lietadlá, zrejme v životnej veľkosti, ktoré sú tu odparkované pre potešenie cudzincov a.... iný dôvod ma už nenapadá. Tuším to boli dva Tupolevy, ale túto informáciu neviem zaručene, tak ju treba brať s rezervou. Ale určite to boli dve ruské lietadlá. Ale asi skôr sovietske...
Všade vôkol žiadna živá duša. Zrejme sa cudzincom nezdajú až také atraktívne a toto je zrejme posledná fotka z výstavy. Sú to lietadlá, zrejme v životnej veľkosti, ktoré sú tu odparkované pre potešenie cudzincov a.... iný dôvod ma už nenapadá. Tuším to boli dva Tupolevy, ale túto informáciu neviem zaručene, tak ju treba brať s rezervou. Ale určite to boli dve ruské lietadlá. Ale asi skôr sovietske... Všade vôkol žiadna živá duša. Zrejme sa cudzincom nezdajú až také atraktívne... pokračovanie TU. PRAKTICKÉ INFO:
Doprava
Základné informácie by som asi začal najskôr dopravou... Za dopravný prostriedok sme zvolili vlak, pretože ho považujeme z cestovateľského hľadiska za najracionálnejší spôsob dopravy do Ruska. Trasa bola naplánovaná severnou cestou (Bratislava - Žilina - Katowice - Brest - Minsk - Moskva). Čiže prejazd cez slovensko-poľské hranice, poľsko-bieloruské a bielorusko-ruské). Cena vlaku Bratislava - Moskva bola v júni 2002 - 2829,- Sk a nepredpokladám, že by sa to nejak výrazne zmenilo. Vlak lôžkový, žiaľ odzrkadľujúci stav slovenských železníc, čiže treba byť pripravený na tieto poruchy: nemožnosť otvoriť okno, klimatizácia nefungujúca s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, elektrina v kupé sa môže ale i nemusí pošťastiť + samozrejme môže nefungovať to, čo nám fungovalo tekže treba k tomuto výpočtu ešte doplniť všetko potrebné...
V kupé sú tri lôžka. Ja som spal na vrchnom a tam je treba byť pripravený na priestorové kapacity a zvýšené teplo. Ale vydržať sa to určite dá a vlak prišiel do Moskvy presne na minútu. V poriadku. Na prepravu Moskva-St.Petersburg sme využili taktiež vlak. Cena vlaku bola 862 rubľov, so službami ktoré s našimi železnicami nemožno ani len porovnávať. Čistota, fungujúce zariadenia, pohodlie + i niečo naviac (noviny, časopisy, darčekové potravinové balenie, minerálka). To sme naozaj nečakali. Tretia vlaková trasa, ktorá stojí za zmienku bola spiatočná cesta Petrohrad - Katowice. Lístok si treba kúpiť v Petrohrade pri Aničkinom moste (Nevský prospekt) na kanále Griboedovo. Je tam medzinárodná kasa, ktorá to vybavuje. Samozrejme, treba vziať so sebou pevné nervy. Cena lístku bola 1539 rubľov.
Kvalita vlaku taktiež omnoho prevyšujúca cestu zo Žiliny do Moskvy. Čistota, funkčnosť, klimatizácia. Posledným krokom domov bola trasa Katowice - Žilina. Cena lístku je 51 zlotých. Kvalita zodpovedajúca medzinárodnému vlaku Katowice - Budapešť. Ale hlavné je, že sme sa úspešne dostali i domov. Čiže keď v stručnosti zhrniem náklady na dopravu tak to činí: 2829 + 862.1,3 + 1539.1,3 + 51.11 čo je dohromady suma 6500 Sk. Samozrejme treba prirátať dopravu po Moskve i Petrohrade. Vlaky vyrážajúce do periférie Moskvy i Petrohradu sú takmer zadarmo. Cena v Moskve i Petrohrade je približne rovnaká: 10 jázd = 35 rubľov. Ak si dobre pamätám... :-) Suma sumárum doprava = 7000,- Sk i s chlebnyim kvasom na stanici.
Ubytovanie
Najvhodnejšiou cestou ubytovať s v Moskve resp. v Petrohrade je zabezpečiť si ho vopred. My sme volili cestu zabezpečenia cez internet prostredníctvom medzinárodnej platobnej karty. Ako získať túto kartu som popísal na vedľajšej stránke. Ceny hostelov sa pohybujú v letných mesiacoch v rozmedzí od 9 - 25 USD za noc. V Moskve sme zvolili hostel Sherstone s cenou ubytovania 14 USD/noc. To je cena pomerne prijateľná... Vyššia cena za noc je v prípade, že žiadate izbu osobitnú (1-2 osoby). Nám to bolo v podstate jedno, takže sme obývali izbu s poliakmi, američanmi, filipíncami, sýrčanmi a pod. V Petrohrade sme boli ubytovaní v hosteli International Hostel Holiday, čo je hostel s veľkou tradíciou, kvalitnými službami, skvelou polohou a výbornými službami (14 USD/noc + raňajky s novinami).
Tento hostel vrelo môžeme len odporučiť. Skvelá poloha v centre mesta s terasou, výhľadom na Nevu a Auroru na skok od Nevského prospektu a zastávky metra. Pri vyberaní hostela treba mať najmä na zreteli vzdialenosť hostela od zastávky metra. A "pražský" zvyk, že prejdem z jednej zastávky metra na druhú tu neodporúčame praktizovať. Predsa len je tu všetko väčšie, ešte väčšie, najväšie... Ešte varujeme pred hľadaním ubytovania na vlastnú päsť. Neodporúčame. Najmä v letných mesiacoch, kedy sú takmer všetky hostely, hotely a podobné zariadenia rezervované týždne dopredu. Ale dá sa ubytovať i u bábušiek za pár dolárov na noc, ale je to väčšie riziko..
Čo vziať so sebou?
Samozrejme je to príliš relatívne, ale nemali by zrejme chýbať tieto veci: pasy :-), sprievodky k vízam, platobná karta, walkman (vrelo odporúčame, pretože ruské rádiá sú skvelé), foťák (čo najlacnejší a v žiadnom prípade neodporúčam digitál, pretože foťák je zrejme najkradnutejšia vec), oblečenie nevzbudzujúce u domácich pocit, že ste príliš bohatý, prefotené pasy + sprievodky + obciansky (Minimálne dva krát, ale my sme mali pre istotu tri. V prípade ukradnutia pasu, alebo podobného dokumentu je to jediná cesta, ktorou sa dá urýchliť jeho opätovné vybavenie), mapy (Moskvy i Petrohradu - nám sa stopercentne osvedčili tie z vydavateľstva Freytag&Berndt), veľa domácej stravy (To je to, prostredníctvom čoho sa dá ušetriť. Strava z domácich zásob nám vydržala takmer celé tri týždne. V Moskve už potom stačilo kupovať len chlieb. Taktiež si treba vziať veľa sirupov.
Moskovskej vody sa báť netreba. Nie je síce dva krát chutná, ale za dva - tri dni sme si zvykli a cestou späť sme si ju takmer brali do bandasiek :-)), treba si vziať so sebou určite lieky (vitamíny - Centrum, niečo proti horúčkam, hnačke, atď. Nám sa to osvedčilo, lebo sme tým úspešne zažehnali jednu nastupujúcu horúčku. Netreba to určite zanedbať vzhľadom k tomu, že to môže znepríjemniť celý výlet). A samozrejme treba mať so sebou slovník, alebo nejaké prefotené frázy, ktoré sa dajú z času na čas vytiahnuť. Treba si vziať i nejaký študentský preukaz, alebo hocijakú kartu na ktorej je fotka a nie je to písané po anglicky. Na čitateľský preukaz obecnej knižnice, sa dá vybaviť zľava takmer na všetko... :-)
Čo so sebou nevziať?
Nebrať určite drahé veci (kamera, drahý foťák, zlaté retiazky, hodinky a pod.). S náznakom kradnutia som sa stretol len raz na obrovskom jarmoku pri Lužnikách, ale ináč som sa cítil absolútne bezpečne, možno viac než u nás doma. Nebrať veľa CDčiek, kníh a podobne pretože bieloruský colníci sa na tom vedia dorábať. Nebrať nože, bodné, sečné, strelné zbrane, ktoré sú taktiež predmetom bieloruského colníckeho záujmu. Dať si pozor na kvalitu pasu, pretože i odstávajúca strana alebo tzv. "rožok" môžu znamenať "pokutu", čo nie je nič iné len podmazanie colníka. Netreba so sebou voziť európskeho ducha, ktorý sa vo východných končinách neteší veľkej popularite a pokúsiť sa čo najskôr splynúť s davom.
Epilóg
Čo dodať na záver? Cesta do Ruska je naozaj zážitok, na ktorý sa nezabúda. Mýty o divokom východe, ktoré u nás panujú sa nám podarilo s prehľadom vyvrátiť. Do Ruska sa treba navracať znova a znova, pretože 3 týždne sú na túto obrovskú zem iba kvapkou v mori... viac super informácii na: www.russia.webzdarma.cz
