Rumunsko, jeden z najmladších členov Európskej únie, stále zostáva pre mnohých naďalej veľkou neznámou. Predsudky voči nemu ale nie sú namieste.
A ak aj v minulých desaťročiach táto balkánska krajina v niečom za ostatnými štátmi zaostávala, tak v poslednej dobe ide rýchlo dopredu a svoj handicap veľmi rýchlo dobieha. Rumunsko nie je geograficky ani národnostne jednotný štát. Veď okrem 18 miliónov Rumunov tu žije asi 2 milióny Rómov, cca 1,6 milónov Maďarov, niekoľko tisíc Nemcov, a tiež Slováci, Srbi, Ukrajinci. Geograficky, historicky aj administratívne sa delí na niekoľko osobitných celkov: Valašsko (západné Valašsko - Oltenia a východné Valašsko - Muntenia), Dunajská delta resp. Dobrudža (Dobrogea), Moldavsko (Moldavia), Bukovina (Bucovina), Maramureš (Maramures), Krišana (Crisana), Banát (Banat) a Sedmohradsko (Transylvania) (mapa č.1).
Celú centrálnu a severozápadnú časť Rumunska zaberá svojrázny historický región Transylvánia ktorý je u nás známy skôr pod názvom Sedmohradsko. Niekedy sa týmto názvom označuje celá západná časť krajiny, teda historické Sedmohradsko + Maramureš, Krišana a Banát. Rozkladá sa na vnútornej strane Karpát a má rozlohu 57 000 km2, rozloha Transylvánie v širšom slova zmysle je 101 000 km2. Transylvánia v preklade znamená „krajina za lesmi“, názov Sedmohradsko je zase odvodený od siedmich stredovekých hradov. Je známe, že k všeobecnej propagácii tohto regiónu nesporne prispel najmä známy román Brama Stockera - Dracula, ktorý práve sem umiestnil dej svojho románu. Ako predloha pre hlavnú postavu mu poslúžil princ Vlad Tepes ktorý žil v 15. storočí a bol všeobecne známy svojou krutosťou.
Historický prehľad
 |
| chata Podragu /2136 m./- najvyššie položená chata v Rumunsku |
V antike obývali túto oblasť Dákovia a bola centrom Dáckeho kráľovstva. V roku 106 n.l. bolo územie podrobené rímskym cisárom Trajánom a včlenené do Rímskej ríše ako provincia Dacia. Po rozpade Rímskej ríše a ústupe Rimanov sa tu vystriedali mnohé kmene a etniká, napr. Góti, Húni, Gepidi, Avari, Bulhari, Slovania (v období sťahovania národov prešla tadiaľto výrazná vlna slovanskej migrácie).
Na prelome 9. a 10. storočia zabrali túto oblasť starí Maďari. V priebehu 12. a 13. storočia sa v krajine usadili nemeckí Sasi ktorí majú významný podiel na kultúrnom rozvoji regiónu. Nemeckí osadníci tu založili mnoho miest a vytvorili osobitú kultúru. Sedmohradsko sa neskôr postupne vyprofilovalo ako samostatné kniežatstvo v rámci Uhorského kráľovstva a dlhé stáročia tvorilo jeho dôležitú súčasť. V 16. a 17. storočí bolo toto územie dôležitým nárazníkovým pásmom medzi Osmanskou ríšou a Habsburgovským impériom. V roku 1920 sa Transylvánia stala definitívne súčasťou Rumunska. Víťazné mocnosti mu ju vtedy „priklepli“ na základe Trianonskej dohody po I. svetovej vojne ktorú Rakúsko-Uhorsko prehralo. Dnes je Transylvánia azda najznámejším rumunským regiónom so svojráznou osobitou kultúrou v ktorej sa navzájom prelínajú rumunské, nemecké a maďarské vplyvy.
Obyvateľstvo a význámne mestá
Podľa sčítania ľudu z roku 2002 žije v Transylvánii 7,2 miliónov obyvateľov. Väčšinovým národom sú Rumuni ktorí tvoria 75% obyvateľstva. Keďže bol však tento kraj dlhé obdobie strážcom východnej hranice Uhorska, za účelom ochrany hraníc sem bolo postupne presídlených mnoho Maďarov (ochrancovia hraníc maďarského pôvodu sa nazývali Sékeli) a dodnes tu ešte tvorí maďarské obyvateľstvo približne pätinu populácie. Vzájomné spolužitie medzi Rumunmi a Maďarmi v Transylvánii nikdy nebolo ideálne a národnostné rozpory dodnes nie sú celkom zažehnané.
Donedávna mali v tejto oblasti významný podiel aj Nemci, presnejšie nemeckí Sasi, avšak po revolúcii začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa takmer všetci tamojší Nemci (viac ako 200 000 ľudí) vysťahovali do Nemecka a dnes ich tu žije len niekoľko tisíc, prevažne starších ľudí. Sasi žili v Transylvánii nepretržite približne 800 rokov, teraz však ich vplyv v krajine už moc necítiť. O niekoľko storočí neskôr ako Nemci sa do tejto časti vtedajšieho Uhorska presídlilo aj niekoľko tisíc Slovákov, z ktorých mnohí si dodnes udržali svoju materinskú reč a kultúru. V súčasnosti sa počet Slovákov odhaduje na 20 000, príslušníci slovenskej menšiny žijú roztrúsení v izolovaných horských dedinkách. Netreba zabudnúť na početnú rómsku menšinu a niekoľko tisíc Ukrajincov a Srbov.
 |
| Sighisoara - rodný dom Vlada Tepesa |
Hlavným mestom Transylvánie je Kluž (Cluj-Napoca, Koloszvár, Klausenburg). Má 320 000 obyvateľov, je to mladé a dynamické mesto, sídlo šiestich univerzít, ekonomické a kultúrne centrum regiónu. Pochádza odtiaľto známa „Koložvárska kapusta“. Targu Mures (Marosvásárhely) je sídlom župy Mures. V tomto priemyselnom meste žije 150 000 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny bolo anektované fašistickým Maďarskom, v rokoch 1952-1968 bolo hlavným mestom maďarskej autonómnej oblasti, krátko po revolúcii v marci 1990 tu došlo k násilnostiam medzi Rumunmi a Maďarmi.
Sighisoara (Schässburg, Segesvár) je rodisko Vlada Tepesa alias Draculu. V tomto malebnom historickom saskom meste v srdci Rumunska s 32 000 obyvateľmi sa zachovalo množstvo pamiatok a stavieb mestského opevnenia. Centrum Sighisoary bolo zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem iného sa v ňom zachovalo 9 z pôvodných 14 obranných veží, výstavbu každej veže sponzoroval iný stredoveký cech. Nachádza sa tu jediný orloj v Rumunsku na veži zo 14. storočia. Pozoruhodný je aj gotický kostol na kopci s mohutnými opornými piliermi a bohatými freskami.
Brašov (Kronstadt, Brassó) je známe transylvánske mesto ukryté medzi karpatskými horami. Neďaleko sa nachádza najväčšie rumunské lyžiarske stredisko Poiana. Brašov má okolo 350 000 obyvateľov, je druhým najväčším mestom v Rumunsku a veľkým priemyselným a kultúrnym centrom. Má pekne zachované historické jadro, v tzv. Čiernom kostole, ktorý je najväčším gotickým kostolom v strednej a východnej Európe je uložený najstarší orientálny koberec na svete. Sibiu (Hermannstadt, Nagyszeben) na návštevníka pôsobí ako veľmi útulné mesto s početnými pamiatkami. Žije v ňom 160 000 obyvateľov. Bolo vyhlásené za hlavné mesto európskej kultúry roku 2007. Novozrekonštruované centrum je príjemným miestom na prechádzky či prehliadku dobovej architektúry keďže sa tu nachádza množstvo historických stavieb. Pozoruhodný je najmä monumentálny kostol sv. Márie či pravoslávna katedrála postavená podľa vzoru známej baziliky Hagia Sofia v Istanbule a je jej zmenšenou vernou kópiou. Kultúrne pamiatky
 |
| Brasov - historické centrum |
Už samotný názov Sedmohradsko naznačuje, že tento kraj je charakteristický množstvom hradov a zámkov. Medzi najviac navštevované a propagované pamiatky patrí mestečko Bran s rovnomenným hradom. Hrad Bran postavený koncom 14. storočia skrýva v sebe veľa točitých schodov a izieb, je pomerne zachovalý a plný dobového nábytku a obrazov. Pod hradným kopcom sa nachádza skanzen rumunskej dediny. Žiaľ vplyv komercie aj tu postupuje veľmi rýchlo a milión turistov ročne spravilo z okolia gýčovitý Draculaland (foto č.4) napriek tomu, že Vlad Tepes (Dracula) tento hrad nikdy neobýval. Pravý Draculov hrad je odtiaľ vzdialený niekoľko desiatok kilometrov, do dnešných dní však z neho zostala len zrúcanina. Pozornosť turistov cestujúcich z Brašova ku hradu Bran iste upúta aj hrad Rasnov ktorý sa týči na kopci hneď vedľa štátnej cesty. Na juhozápade Transylvánie v meste Hunedoara sa nachádza krásny zámok Hunedoara, rodisko rodu Huňadyovcov a pravdaže aj kráľa Mateja Korvína.
Pozornosť si tiež zaslúžia početné ortodoxné kláštory a kostoly. Ich interiér býva vyzdobený nástennými maľbami a ikonami. Pre turistov je voľne prístupný napr. dodnes obývaný kláštor Brancoveanu v mestečku Sambata (foto č.5). Na severe pri hraniciach s Ukrajinou a na východe v Bukovine a Moldavsku sa nachádza veľa vzácnych starých kostolíkov s farebne pomaľovanými vonkajšími i vnútornými stenami a pestrou interiérovou výzdobou. Osobitnou kapitolou sú saské opevnené mestečká. Tie kedysi slúžili ľuďom ako ochrana pred obliehaním Turkami. Jedno takéto opevnené mestečko Prejmer sa nachádza neďaleko Brašova. Okrem iného sa v ňom zachoval starý saský kostol postavený v ranogotickom štýle. Kostol obklopujú 12-metrov vysoké hradby v ktorých si miestni obyvatelia urobili pivnice a sklady. Je možné nazrieť aj do starej školy ukrytej v útrobách hradieb (foto č.6). V minulosti tu existovalo viacero opevnených mestečiek, do dnešných dní sa z nich ako tak zachoval iba Prejmer ktorý bol zreštaurovaný za pomoci finančných príspevkov z Nemecka a dnes patrí do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Transylvánska architektúra je typická početnými výklenkami v podkroví striech tzv. strešnými ok(n)ami (foto č.7). Transylvánske hory
 |
| mesto Sibiu |
Na východe tvoria prirodzenú hranicu regiónu hrebene Východných Karpát, na juhu sa ťahá reťazec pohorí Južných Karpát nazývaných Transylvánske Alpy. Najvyšším pohorím Transylvánskych Álp je Fagaraš (foto č.8) v ktorom sa nachádza aj najvyšší vrch Rumunska Moldoveanu (2 544 m.n.m.). Veľmi peknou časťou Južných Karpát je malé vápencové pohorie Piatra Craiului ktoré bolo vyhlásené za národný park. Nachádzajú sa tu endemické druhy rastlín a živočíchov, krasové útvary, veľké skalné bralá, strmé steny aj rokliny. Turisti a horolezci iste ocenia nádherné prírodné scenérie či možnosti skalolezectva. V západnej časti krajiny sa nachádzajú Apusenské hory, zvyšnú časť povrchu zaberá Transylvánska plošina ležiaca v nadmorskej výške 500-600 m.n.m. Väčšina územia má podobne ako na Slovensku mierne kontinentálne podnebie, len v horských oblastiach na juhu a východe je badateľný vplyv vysokohorskej klímy. Transylvánia ponúka milovníkom histórie, kultúry, turistiky či zimných športov veľa možností na sebarealizáciu. Záleží len na nás, či využijeme ponúkanú šancu a vydáme sa na vlastné oči spoznávať tento špecifický región Európskej únie.
