Carlos Soria: Príbeh húževnatosti zo Španielska pokračuje

Legendárny španielsky horolezec Carlos Soria sa tento rok opäť pokúsil o Dhaulagiri. Bol to jeho už siedmy pokus o túto horu celkovo a druhý tento rok. Bohužiaľ, opäť nevyšiel. Zlé počasie donútilo horolezeckú skupinu sa vrátiť z tretieho, posledného, tábora. Sedemdesiatosem ročnému horolezcovi tak aj naďalej zostávajú posledné dve osemtisícovky do kompletnej zbierky. Flintu do žita však rozhodne nehádže. Unavený, no najmä nahnevaný, sa po návrate do základného tábora Dhaulagiri vyjadril, že “času dosť, celá sezóna je pred nami!”

Prácu treba dokončiť

Portál Thebmc sa s Carlosom Soria rozprával pred druhým tohtoročným pokusom o predposlednú osemtisícovku horolezca. “Mohol by som povedať, že mi vlastne chýba už len posledná osem tisícovka. Na Shishapangme som sa dostal do výšky nad osem tisíc metrov nad morom. Presne do osemtisíc osem metrov na centrálnom pilieri. Hora však má 8 027 metrov a ja sa nechcem chváliť nedokončenou prácou,” vysvetlil Španiel. Ako ďalej povedal, Shishapangmu má v pláne na jar 2018 britskou trasou, z roku 1982, ktorej autorom je Doug Scott a jeho tím.

Šestnásť-dňový kemp

Soria trénoval v Centro de Alto Rendimiento v blízkosti Granady. “Je to miesto, ktoré mi najviac vyhovuje na vybudovanie potrebnej kondície. Strávil som tu šestnásť dňový prípravný kemp. Najazdil som toho veľa na bicykli, viackrát som išiel osemhodinovú túru medzi vrcholmi Veleta a Mulhacén, regeneroval som v horských studených kúpeloch, veľmi veľa strečoval, pracoval som tiež so závažím a spával som v nadmorskej výške nad dva tisíc metrov.” Soria zaspomínal, že za svoju celú horolezeckú kariéru spal dokopy asi päť rokov v nadmorskej výške nad 5 000 metrov.

Nezastavili ho ani lavíny

Nápad na zozbieranie všetkých osem tisícoviek prišiel v roku 2004, keď sa vracal z úspešného výstupu na K2. Inšpiráciou mu možno bolo päťdesiate výročie prvovýstupu na práve zdolanú horu a zápis do histórie. Španiel bol vtedy s vekom 65 rokov najstarším človekom, ktorý stál na vrchole druhej najvyššej hory planéty. Pre Soriu bola K2 najnáročnejším výstupom v Himalájach a to aj napriek faktu, že na Annapurne ho za 48 hodín zasiahli až tri lavíny. “Samozrejme, že keď som si stanovil cieľ zdolať všetkých štrnásť osemtisícoviek, jedna z prvých vecí čo mi napadlo bolo, že v mojom veku to už jednoducho nemusím stihnúť. No zároveň som si povedal, že väčší hriech by bolo sa o to nepokúsiť.”

Železné pravidlo

Carlos Soria počas svojich pubertálnych rokov kombinoval lásku k horám s ťažkou prácou v rodinnom biznise. Nábytkársky priemysel sa mu podpísal na zdraví a takmer celý život bojuje s bolesťami krížov a kolena. Tiež trpí Meniérovou chorobou a za to, že je takmer hluchý, môžu ťažkosti s vnútorným uchom. Prvé skúsenosti naberal v pohorí Guadarrama neďaleko Madridu, z kade pochádza, a neskôr zamieril do Chamonix a Álp.

Prvý tohtoročný pokus o Dhaulagiri nevyšiel pre žalúdočné problémy. V základnom tábore sa viac ako týždeň musel stravovať veľmi diétne a nejedol skoro nič iné okrem ryže. “Musel som sa otočiť tristo metrov pod vrcholom. Mojím železným pravidlom je, že z hory sa musím vrátiť v takom fyzickom stave, v akom som sa na horu vybral. Ani raz za kariéru ma z hory nezachraňovali. Chvíľu predtým ako som sa rozhodol otočiť, som videl skupinu horolezcov, ktorí boli na vrchole deň predtým. Zrejme mali zásadné ťažkosti, pretože vyzerali naozaj zúbožene. Osem z nich musel evakuovať vrtuľník. To ma presvedčilo, že som sa rozhodol správne.”

Everest kládol odpor

S narastajúcim vekom na horách rastie aj objektívne nebezpečenstvo, čo si Soria veľmi dobre uvedomuje, no zároveň tvrdí, že sa zážitok z veľhôr vekom mení. “Manaslu bolo pre mňa výnimočne veľkým uspokojením. Prvýkrát som sa o ňu pokúšal v roku 1973, keď som mal 34 rokov. Až po 37 rokoch a štyroch neúspešných pokusoch som sa ocitol na vrchole. Len zriedka sa mi tisnú slzy do očí a vrchol Manaslu bol jeden z mála týchto momentov. Tá hora mi je asi najbližšia,” hovorí.

Španiel mal na torte sfúknutých sedemdesiat jeden sviečok, keď zdolal najvyššiu horu sveta. A nemal to vôbec ľahké. Expedícia narážala na jeden nepredvídateľný problém za druhým. “Šerpa mi povedal, že postavil stan vo štvrtom tábore. Keď sme tam prišli, po stane nebolo ani stopy. Aby toho nebolo málo, náš štvorčlenný tím vyrazil smer vrchol pomerne neskoro. Jeden zo šerpov sa rozhodol zostať v stane. Nechal som mu fľašu s kyslíkom. Tá, ktorá mi zostala, sa pokazila. Zostup som robil prakticky bez kyslíka, keď si to takto späťne premietam, ušetril by som si veľmi veľa problémov keby som išiel celú expedíciu bez kyslíka. Tak ako som to spravil o štyri roky neskôr na Makalu.”

Plánuje lyžovať na Južný pól

Húževnatý Španiel zo svojho slovníka niečo ako dôchodok absolútne vymazal. “Ak sa mi podarí zdolať všetky osemtisícovky, rozhodne nečakajte, že si doma v Madride v papučiach vyložím nohy na stôl a budem čítať noviny. Ak mi to telo a zdravie dovolia, tak v Pakistane je niekoľko šesť a sedemtisícoviek, ktoré sa môžu tešiť na môj príchod. Ak to bude so zdravím horšie, určite budem chodiť aspoň po Guadarrama, čo mám neďalekom domu.”

Ak sa vám zdajú tieto plány vzhľadom na vek veľkolepé, “tajný” projekt nezastaviteľného Sariu vás doslova posadí do stoličky. Po skompletizovaní najvyšších vrchov sveta, by chcel na lyžiach dosiahnuť Južný pól. “V roku 2008 som bol na Mount Vinson v Antarktíde. Vtedy som mal 69 rokov a cítil som sa veľmi dobre. Myslím, že Južný Pól na lyžiach by bol obdobný pocit,” uzavrel Španiel.

zdroj: www.thebmc.co.uk foto: printscreen youtube.com