Cesta za polárny kruh na 20 ročnej Opel Corsa, časť 2 - Litva

Pavol Balajka, Ivana Kohútová - 5.7.2017

V piaty deň našej cesty sme sa z Poľska po niekoľkohodinovej ceste dostali do Litvy. O cestovaní v  pobaltských krajinách sme toho veľa nevedeli, tak sme nemali veľké očakávania ale Litva nás veľmi milo prekvapila. Po prejdení hraníc sme popri ceste vidievali z dreva vytesané rôzne sochy a podobizne. Litva prijala kresťanstvo ako posledná európska krajina a tieto diela sú zrejme symbolom starých náboženstiev čo je zároveň silný protiklad proti teraz silno zakorenenému kresťanstvu. Na kostoly, kaplnky a kríže popri cestách sme narážali počas celej našej cesty Litvou.
Od prekročenia hraníc sme sa dostali do východoeurópskeho časového pásma a oproti slovenskému letnému času je tu o hodina viac. Väčšinu času sme cestovali cestami pomedzi lesy, lúky a polia, kde sa sem tam objavilo pár drevenných domov a malých usadlostí ku ktorým od hlavnej cesty viedli len úzke polné alebo štrkové cestičky, popri cestách sa pásli stáda kráv, oviec a koní. Idilické prostredie :). Za hranicami sme miesto na spanie  našli na jednom z mnohých  lesných odpočívadiel. V tento deň sme mali za sebou dlhú cestu, tak sme zjedli večeru a pripravili auto na odpočinok. 

6.deň 25.06.2017 – Vilnius, Trakai, Kernavé,  geografický stred Európy,  Anykščiai

Ráno po asi hodine cesty sme prišli do hlavného mesta Vilnius. Vilnius nás prekvapil, čakali sme hustú premávku ako to v hlavných mestách býva. Cesty však boli prázdne, možno to bolo ale aj tým, že bola nedeľa a nikto sa nikam nenáhlil. V meste sme bez problémov našli parkovanie zdarma (vyzerá to, že väčšina parkovísk nie sú spoplatnené v nedeľu a sviatky). V meste sme mali už popredu naplánované čo si prezrieme ale i tak sme šli do turistických informácií pre mapku, aby sa nám mestom ľahšie orientovalo. Z informácii sme šli ku Katedrálovému námestiu, kde je Katedrála svätého Stanislava a Vladislava, ktorá je najdôležitejšou katedrálou pre litovských katolíkov. Práve tu všetko pripravovali na veľkú omšu a všade bolo plno ľudí, no i tak toto miesto pôsobilo príjemne. Malým parkom a uličkami mesta sme pokračovali ku Kostolu svätej Anny o ktorom sme čítali, že keď ho uvidel Napoleon chcel ho nechať rozobrať a opäť nechať poskladať v Paríži. Nevieme či táto legenda je pravdivá ale kostol je naozaj veľmi pekný a nečudovali by sme sa keby to bola pravda :). Nasledoval výstup na malý vŕšok nad mestom, kde je starý Horný hrad. Z hradu sa toho veľa nezachovalo, ale z tohoto vyvýšeného miesta je skvelý výhľad na celé mesto. Z hradu je taktiež vidieť na protiľahlom kopci tri biele kríže. Podľa povesti tieto kríže slúžia ako pamiatka na zabitých mníchov, ktorý sa snažili priniesť kresťanstvo do pohanskej Litvy. Po prechádzke mestom sme sa vrátili na parkovisko k autu a vydali sa na našu ďalšiu zastávku hrad Trakaj.

mototuristika litva

Hrad sa nachádza len pár kilometrov od Vilniusu. Mesto Trakaj bolo v minulosti hlavné mesto Litvy no dnes je známe hlavne kvôli svojmu hradu na riečnom ostrove. Hoci je mestečko malé, je plné turistov, ktorý sa prišli pozrieť na hrad a poprechádzať sa po mostoch medzi ostrovmi. My sme si tiež dopriali krátku prechádzku, prezreli si hrad  z vonku a pokračovali v ceste. 

Ďalej sme navštívili miesto Kernavé – zapísané do svetového kultúrneho a prírodneho dedičstva UNESCO ako "hill fort" – prírodné kopce na inak v rovnej krajine na ktorých boli v minulosti hrady. Z hradov sa však už nič nezachovalo ale neďaleko bola  postavená dedinka ako v 13.storočí bývali ľudia v tejto lokalite v drevených domoch. Spočiatku pri pohľade na kopce nás toto miesto priveľmi nezaujalo, pretože sme videli len trávou zarastených 5 kopcov, na ktoré viedli chodníky. Po preštudovaní pár informačných tabúľ o tom, že sa tu nachádzalo ľudské osídlenie už od 8 tisícročia pred Kristom a prezretí si náčrtov  z archeologických výkopov ako toto miesto vyzeralo v minulosti keď na každom kopci stála pevnosť a pod kopcami sa rozprestierala stredoveká dedina, sme s trochou fantázie pripustili, že toto miesto skrýva viac ako sme si z počiatku mysleli. Avšak nie každého osloví pohľad na 5 trávnatých kopcov a ak nepatríte k milovníkom historických miest a histórie, toto miesto vás asi veľmi nezaujme. Každopádne ak máte cestu okolo, je to pekné miesto na prechádzku a prezretie si historickej dedinky, ktorá je neďaleko od kopcov.

Ďalšia zastávka bol geografický stred Európy – vraj ten pravý, kotrý je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. Asi sa k nim ešte nedostala informácia, že srdcom Európy je Slovensko :). Stred Európy tu značí betónový monument s veľkým kompasom z dlažobných kociek na zemi a v okolí vlajúce vlajky európskych krajín.

mototuristika litva

Poslednú zastávku dňa sme si urobili v dedinke  Anykščiai, kde stojí najvyšší kostol v Litve. Murovaná stavba v pobaltskom štýle. Zdržali sme sa len chvíľu a začali si hľadať miesto na noc.

Cestovali sme asi ešte hodinu, kým sme narazili na lesné parkovisko, kde však mala nejaká rodinka  rozložené veci a vyzeralo to že sa tam chystajú stráviť noc. Nechali sme im súkromie a hľadali ďalšie miesto ( v Litve je ich na každom kroku viac než dosť, tak sme vedeli že môžeme pokračovať ďalej a určite po čase na nejaké narazíme). A tak sa aj stalo, po chvíli sme našli ďalšie parkovanie kde sme odparkovali a s poslednými slnečnými lúčmi na oblohe (tma nastala až okolo 23:00 ich času) sme sa uložili aj my. Bol to dlhý deň.

7.deň 26.06.2017 –  Hora krížov,  Kuršská kosa

Hneď ráno po raňajkách  sme si to namierili na Horu krížov. Boli tam tisíce krížov od tých najmenších až po niekoľkometrové, ktoré tam zapichovali do zeme ľudia z celého sveta. Miesto malo zvláštnu atmosféru... toľko krížov na jednom mieste. V niektorých častiach boli doslova kopy malých krížov ležiacich pod väčšími. V tichosti aby sme nerušili modliacich sa ľudí sme si miesto prezreli a vydali sa k našej ďalšej zastávke Kuršskej kose. Po ceste sme natrafili na benzínku s lacným benzínom, kde boli pohonné hmoty lacnejšie zhruba o 4 centy oproti tým, čo sme zatiaľ videli po ceste (benzín tu stál 1,04€). Je to len pár centový rozdiel ale na tak dlhej ceste sa to nazbiera, tak treba vždy využiť čo sa dá.

Po ceste sme sa rýchlo dostali do Klaipedie, kde bol trajekt, ktorý nás prieviezol cca 300m na poloostrov Kuršská kosa. Za trajekt sme zaplatili 11,85€ (11,05€ auto s vodičom a 0,80/spolujazdec) za cestu tam aj späť. Po pár kilometroch jazdy na poloostrove sme zistlii, že sa platí aj za vstup do NP a využívanie ciest v NP za 20€ (mimo letných mesiacov by bol vstup len 5€). Je to vcelku dosť ale keď sme sa sem už previezli ľoďou,  tak sme sa už len tak otočiť nechceli.

mototuristika litva

Po zaplatení sme zastavili pri jednej z mnoho pláži a chvíľu si posedeli na brehu Baltického mora. I keď bolo vonku len 16 stupňov a silný vietor pár ľudí sa tu opalovalo. Nám bola zima i v hrubých mikinách. Pri ceste poloostrovom sme sa dostali až na koniec litovskej časti k ruskej hranice, pri ruskú časť poloostrova. Z diaľky sme si ju obzreli a vrátili sa pár kilometrov späť do hlavného mestečka poloostrova Nida. Prezreli sme si malé mesto a získali informácie kde presne ležia piesočné duny prezývané Sahara Baltiku. Po získaní cenných informácií a mapky sme sa vydali hľadať krásy poloostrova. Našli sme Parnidžo dunu, neďaleko mesta Nida. Fúkal na nej silný vietor a z jej vrchola bolo vidieť aká je rozsiahla. Bolo vidno až za ruskú hranicu, neviditeľnú čiaru, ktorú sme nemohli prekročiť.

Pri ceste je veľa parkovísk s informačnými tabuľami o miestnej flóre a faune a často narazíte aj na lesné chodníčky, po ktorých sa môžete ísť prejsť. My sme si pár miest obzreli až sme zaparkovali  v najstaršej dedinke na poloostrove Juodkranté a šli sme na prechádzku Vrchom čarodejníc (Raganu kalnas). Je to malý lesík, kde sa môžete poprechádzať pomedzi drevenné sochy čarodejníc, škriatkov, duchov a iných  bytostí z miestnej mytológie. Prechádzku si najviac užijete pri súmraku, keď v šere lesa narážate na rôzne kreatúry, má to tú správnu atmosféru :). Návšteva čarodejníc  bola naša posledná zastávka na poloostrove a tak sme sa vrátili k trajektu aby nás previezol späť na pevninu.

Kuršská kosa bola naša posledná zastávka na ceste Litvou a tak sme podvečer zamierili do Liepaja (Lotyšsko) s tým, že po ceste nájdeme niečo na prenocovanie. Po pár kilometroch za mestom pred lotyšskou hranicou sme našli veľké lesné odpočívadlo za kostolom. Nebolo to ani tak odpočívadlo ale skôr kempingové miesto s ohniskami a lavičkami s malými prístreškami. Potešili sme sa a hneď sme pomysleli rovnako: "Dnes stanujeme!" :). A tak sme vytiahli stan a prvý krát na našej ceste ho rozložili, spravili si teplú večeru a so super pomalým internetovým pripojením a nervami už na krajíčku sa nám na  5 krát podarilo si rezervovať trajekt z Estónska do Fínska na nedeľu ráno. Na dobrú cenu sme čakali pár dní, čo sa vyplatilo. Trajekt sme našli za 52€ pre auto a dve osoby (pôvodne sa ceny pohybovali od 70€ a viac na dátumy, ktoré nám vyhovovali). Okolo 11tej v noci bolo ešte stále vonku vidno a nočné hodiny to zďaleka nepripomínalo. Určite za to môže časový posun ale zrejme je to aj známka toho, že sa dostávame čoraz ďalej na sever.

mototuristika litva

Zhrnutie

Litva v nás zanechala silný dojem. Pre nás to bola vynikajúca krajina na párdňové potulky a určite si ju radíme medzi miesta, ktoré raz opäť navštívime.  Tak ako sa v Litve prelínajú staré náboženstvá s kresťanstvom, tak isto sa v nej mieša  moderné s tým minulým. Popri moderných mestách sme väčšinu času cestovali idilickým vidiekom s drevennými domami, popri ceste sa pásli stáda kráv, oviec a koní a my sme si užívali všade prítomnú prírodu.

Naše cesty môžete sledovať na facebookovej stránke Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/

Komentáre Disqus