Indiáni Shipibo-Conibo, v preklade malí opičí ľudia

Dužinaté zelené plody asi ako citrón vydlabávajú šikovné ruky nožom. Semienko po semienku padá do neveľkého kotlíka na dno. Len čo ho zaplnia, ocitne sa na nich voda. Chvíľka na ohni a zjaví sa modročierna farba.

Krása z indiga

Tentoraz ju pozorne sledujú oči. Strážia, aby nedošlo k bodu varu, lebo farba by sa stratila. Ženy tohto indiánskeho kmeňa indigo milujú. Tónujú si ním vlasy, maľujú geometrické ornamenty po tele. No keď na to príde, s rovnakou vášňou ich nakreslia aj na vlastnoručne vyrobený riad z hliny, na prírodné ozdoby či na látky utkané z vlákna z bavlníkových bôbov.

Maľovanie je v týchto končinách sveta prácou žien. Samo nebo ich obdarovalo neuveriteľným talentom.

La Madre Selva

Prírodná čierna farba je zo stromu víto, jedného z mnohých v divokom amazonskom pralese. Indiánsky kmeň Shipibo-Conibo – v preklade malí opičí ľudia – ho považuje za „bytosť“, ktorá ich živí. Volajú ju La Madre Selva – Matka džungľa. Shipibo-Conibo je kultúrna oblasť etnickej skupiny asi 20 000 indiánov, žijúcich na hornom a dolnom toku rieky Ucayali, pramenného toku Amazonky. Možno aj vďaka tomu, že sa ocitli viac-menej na jednej lodi, nepoznajú vypočítavosť, pretvárku, pohŕdanie inými. Skôr naopak: usmievajú sa, sú priamočiari a prirodzení. Napríklad sobáš pre nich nie je podstatný, nemajú na to dokonca ani zákon. A tak mnohí podľa toho aj žijú.

Brrr! Že žuvačka!

Okrem džungle živí týchto Indiánov rieka Ucayali v Peru, pramenný tok Amazonky. Obľúbené ryby varia celé aj s hlavami. Deti môžu z nich za odmenu vysŕknuť oči. Šošovky majú ako žuvačku. Medzi prílohami k rybám sa nájdu aj varené či pečené banány. Pre našinca prinajmenšom zvláštne – sú nesladké.

Jedlá majú chuťovo nezáživné. Jediným korením je soľ, cesnak a papričky. Ešteže sa všade naokolo hompáľa ovocie! Mango, papája, šťavnaté citrusy, ananás to určite napravia.

Po vodu sa chodí do studne uprostred dediny. Jeden sa načaká, kým príde s vedrom na rad! Ale určite si za ten čas aspoň „splkne“.

Nonstop lekárne

V magickej sile prírody sa najlepšie vyzná šaman a najmä babičky. Na trhu vynukujú domáce medikamenty takmer na každú chorobu.

Si podchvíľou chorý? V alkohole máčané kôry či korienky stromov podporia imunitu. Už sa ti nejaká kosť zlomila? Maslo z anakondy, masť z raje pomôžu pri rýchlejšom zrastaní kostí. Odrel si si koleno? Hadí tuk vynikajúco zaceľuje rany a regeneruje kožu. O preslávenej rastline uňa de gato – mačací pazúr – sú dokonca presvedčení, že dokáže vyliečiť aj AIDS.

Jed aj liek

Miestny šaman práve dokončil silný odvar z liany smrti. Je to liek a jed zároveň. Domáci majú pred ním veľký rešpekt, aj keď zachraňuje chorú pečeň, obličky, pľúca, likviduje reumu, nádorové ochorenia či dokonca závislosť narkomanov.

Keď ho šaman chce chorým podať, najskôr musí vydymiť svoj domec. Do fajky natlačí mapačo – tuhý pralesný čierny tabak, zapáli si, natiahne do pľúc a vydýchne...

Aj táto bylina je možno jedným z dôvodov, prečo sa tu začali objavovať turisti. Kto z nich sa však ocitol na území neďaleko rovníka, kde slnko vstáva a večer líha neobvykle rýchlo, a vráti sa domov, navždy bude mať pocit, že mu niečo chýba...

Foto: Petra Chriastelova