Poetické zákutia kamenných uličiek. Malebná krajina. Levanduľové polia, vinohrady, čerešňové sady, hory a kaňony. Kompozícia miestnej scenérie si skrátka pýta maliarske plátno. Prepadli jej i majstri impresionizmu Vincent Van Gogh a Paul Cézanne. Niet divu, vzduch je tu tak nejako priezračnejší, farby sýtejšie.
Na palete farieb nesmie chýbať modrá ako obloha. Zelené sú olivovníky, platany, cyprusy, borovicové a cédrové lesy. Potom je tu fialová ako levanduľa, ktorá ale kvitne len šesť týždňov v roku. Žltá ako slnečnice a obilné lány. Biele vápencové útesy calanques a kone z Camargue. Čierne býky a ružové plameniaky. V neposlednom rade tu je oker, najstaršie farbivo na svete. V Roussilon užasnete, koľko odtieňov môže mať, podľa obsahu železa a dopadu slnečných paprskov. Všetky tieto farby nájdete tiež na drevených okeniciach. Všetko tu spolu harmonicky ladí.
Nielen levanduľová
Najtypickejším čuchovým vnemom behom dovolenky v Provensalsku je vôňa levandule. Tá pravá rastie iba v polohách nad 600 m. Všetko ostatné je lavandin, jej kríženec, ktorý nie je tak kvalitný, ale zato vydá viac vonnej esencie. Málokto si odtiaľto neodvezie aspoň malé voňavé vrecúško. Čo vás ale prekvapí, že v Provensalsku krásne vonia každá obyčajná lúka! Môže za to rozšírený porast zvaný garrigue, ktorý označuje byliny ako vres, tymian, rozmarín, ale i obyčajné bodliaky a iné kroviny. Že vám to niečo pripomína? Akoby nie, provensálske korenie dnes chýba v máloktorej kuchyni.
Ďalšie vône na vás číhajú doslova na každom rohu. Obchodík s mydlom a parfumami, stánok s čerstvými rybami v marseillskom prístave alebo trebárs šálka espressa v Žltej kaviarni, ktorú miloval i Van Gogh.
Pohladenie pre chuťové bunky
Provensalsko je labužníkov raj! Výpočet dobrôt by bol dlhý. Syry, croissanty, olivy, ryby, morské plody… Miestnou špecialitou sú polievky bouillabaisse a bourride z morských úhorov, vlkov, čertov a ďalších rýb. Dochucujú sa omáčkou rouille alebo aïoli. K pečivu sú skvelé olivové, sardelové či rajčinové tapenády a terrina z husi alebo camargského býka.
Maškrtné jazýčky potešia svetovo známy biely nugát alebo callisons, bonbóny z mandľovej hmoty, medu a melónového sirupu. No a potom je tu opäť všadeprítomná levanduľa, ktorú môžete ochutnať v podobe zmrzliny, medu, sirupu, koláčikov alebo dokonca klobások.
Francúzi jedia radi a dlho, obed a večera sú často spoločenskou udalosťou. Trojchodové menu môže mať napríklad podobu nakladaného baklažánu, lososa s anízovou omáčkou a mousse-au-chocolate. Na stole nesmie chýbať tiež skvelé víno. To z provensalských viníc je najčastejšie ružové. Prvotriedne sú však vína s apeláciou (AOC), kontrolovaným označením pôvodu. Jedinečnú ochutnávku si užijete v Chateauneuf-du Pape, kde sa písal príbeh vína.
Na dotyk
Slnko vraj v Provensalsku svieti 250 dní v roku. Jeho lúče môžete spokojne vstrebávať na niektorej z pláží alebo tiež v opaľovacích pergolách pri slávnom moste Pont du Gard. Veľmi príjemné je potom chladivé pohladenie morských vĺn. Už nie tak milé sú štípance drzých komárov. Za to, aby ste uvideli úžasné soľné mokrade v Camargue, ale určite stoja.
Typickým provensalským javom je mistrál, prudký horský vietor, ktorý sa znenazdania priženie stokilometrovou rýchlosťou a ochladí behom chvíle vzduch i vodu o niekoľko stupňov. Zamáva s vami, rozcuchá vám vlasy a odoženie všetky mraky nad more.
Hmat môžete tiež otestovať inak. Pohlaďte si dvetisíc rokov starý obrúsený pieskovec amfiteátru v Arles alebo kôru storočného olivovníku. Skúste sa v tom behu času zastaviť a uvedomiť si, že je vám na tomto svete fajn.
Cvrkot, slová, melódia
Pri prechádzke provensalskou krajinou budete počuť z hĺbky krov nezameniteľný zvuk. Na poludnie a podvečer tak samčeky cikád lákajú svoje samičky. I napriek všetkej snahe sa Vám ich ale zrejme nepodarí zahliadnuť.
Asi tak rovnako ťažké je minúť v Provensalsku pouličné umenie. Môže to byť flautový koncert pri avignonskom paláci alebo trebárs roztopašné piesne harmonikára pri fontáne v Aix-en Provence. Úplne iný pocit sa Vás zmocní, keď sa rozoznie organ medzi chladivými múrmi jednej z gotických katedrál.
Určite so mnou budete súhlasiť, že francúzština je neskutočne ľubozvučný jazyk. Započúvajte sa na lavičke pod platanom do rozhovorov hráčov pétanque alebo do švitorenia na trhu. C´est la vie! A ak si po návrate domov budete chcieť chvíľu udržať náladu, skúste trebárs šansóny Carly Bruni.
Môžete byť romantik alebo tiež nie, ale ako sa v Provensalsku raz zatúlate, niečo vám našepkáva, že sa sem proste niekedy vrátite. To bude asi váš šiesty zmysel.
