Pygmejovia

Viera Dobiášová - 26.1.2015

Obratne lezie po liane. Prstami na nohách sa jej zachytáva, rukami vytiahne do výšky asi jedenásťposchodového paneláka. Bez akéhokoľvek istenia sa presunie z obrovskej koruny vysokého stromu na druhú.

Stačí mačeta

Čoskoro dopadne na zem tenký povraz. Piadimužíci zdola posielajú po ňom v košíku kus rozhoreného dreva. Hustý dym pomáha mužíčkovi dostať sa k divokým včelám. Vezme im medové plásty, vloží do košíka a pošle dolu. Okrem krkolomného hľadania medu majú muži na starosti lov. Pomáhajú si obrovskými sieťami, ktoré natiahnu asi do metrovej výšky. Len čo sa v nich ocitne zviera, dorazia ho oštepom alebo primitívnou drevenou sekerou. Lovia všetko, čo sa hýbe a dá zjesť. Aj hlodavce.

Pygmejovia, ktorí ešte ostali v lone africkej prírody, poznajú prales lepšie ako svoju dlaň – každý zvuk, každý pach, každú možnosť, ako tu prirodzene žiť. Rýchlo sa v ňom orientujú, obratne pohybujú. Pre život im stačí mačeta. Potravu, vodu, medikamenty či strechu nad hlavou, to všetko im dá ich mama – džungľa.

Škola v prírode

Život v nej ich naučil nesmiernej šikovnosti. Potrebujú košík – utnú tenkú lianu, natrhajú niekoľko listov a obratnými ťahmi rúk ho upletú. Je pevný, použiteľný na čokoľvek.

Pohryzne ich had – ak nie je smrteľne jedovatý, vedia, že príde opuch a vysoké horúčky. Presne poznajú, na čo zaberie iba tá bylina. Sú neuveriteľní liečitelia. Poznajú všetky dary prírody na každú chorobu či zranenie.

Nemajú chladničku? Čo sa dá, usušia, ale väčšinu ich potravy možno považovať za (podľa tvrdení našich odborníkov na zdravú výživu) najzdravšiu, lebo je čerstvá.

Iglu v Afrike

Obydlie bu-kumbé, oblé ako iglu, dokáže postaviť aj žena. Stačí jej na to hodina. Z palíc bambusu urobí kostru a nahusto naukladá na ňu široké listy. Neprenikne cez ne ani veľmi častý dážď. Zopár takýchto chatŕč vytvára osadu, ktorá má svojho náčelníka. Ráno čo ráno reční, dáva svojim ľuďom rady do života. 

Keď niekto zomrie alebo je v okolí čoraz menej potravy, osadníci sa premiestnia. Keďže nič nemajú, sťahovanie je pre nich hračka, „brnkačka“. V hustom pralese si vysekajú miesto na novú osadu a žije sa ďalej. Ženy s deťmi od skorého rána hľadajú larvy, slimáky, rozmanité plody, listy koko, ktoré sú ich hlavnou obživou, korienky. Pygmejovia sa neuveriteľne tešia zo života a sú „ukecaní“. Celé dni sa smejú, džavocú, tancujú, spievajú. Ústa im zatvorí iba spánok. Pravda, ak žijú tam a tak ako ich predkovia.

Hovoria si Ba

Oveľa horší obraz poskytuje ich život mimo džungle. Z ľudí s očami nevinných, bezstarostných detí sa stali opití, špinaví žobráci, otroci na farmách.

Výraz Pygmejovia je pre nich cudzí. Oni si hovoria Ba, čo znamená – ľudia. Podľa toho, kde v Afrike žijú, sú BaMbuti, BaAka, BaBongo... Každá skupina má svoj jazyk, takže na nejakom „stretku“ by si veľmi nerozumeli.

Niektorí vedci považujú Pygmejov za prvý stupeň vo vývine dnešného človeka v Afrike. Samotní Afričania týchto prírodných ľudkov mali za druh pralesnej opice a podľa toho sa k nim aj správali.

Živé príbehy dokonca len z nedávneho obdobia hovoria o ich lovení rebelmi z Konga. Prenikali na ich územia, chytali do pascí ako divú zver, opekali a napokon zjedli. Nešlo o vyhrotenú situáciu. Keď si človek chce za každú cenu zachrániť život od hladu, jednoducho to urobili.

- Termínom Pygmejovia označujú antropológovia rôzne etnické skupiny po celom svete, u ktorých dospelí jedinci nevyrastú v priemere viac ako meter a pol.

- Latinské Pygmaei znamená veľký ako lakeť. V gréckej mytológii toto slovo popisuje kmeň trpaslíkov.

Komentáre Disqus