Táto cesta ma napadla len tak zo dňa na deň. Pôvodne som to chcel nazvať cestou okolo Slovenska ale nemôžem to tak nazvať nakoľko som na spodnom Slovensku ani nešiel. Poviem vám úprimne nevidel som na to dôvod prečo sa tam vybrať, už som tam aj bol a mňa lákalo neprebádané.
Plán som nemal prakticky žiadny, len taký letmý, nič presné chcel som to mat čo najvoľnejšie a najslobodnejšie, žiadne ponáhľanie a pocit čo ma zastihne na ceste to bude. Mnohí ma možno za tento plán aj budete odcudzovať lenže každý ma svoje rituály a každému vyhovie niečo iné, rozhodne nebudem nikoho ja odcudzovať. Prejdem teda k zážitkom už.
Prvý deň čo bola sobota som sa moc nevyspal pretože ma potrebovali ešte aj v práci aby to čert bral nejak som tie štyri hodiny vydržal ale ihneď som fičal domov pripraviť motorku, naložiť ju a rovnako uložiť ďalšie veci do motovalca ktorý mi stál tri roky v skrini dúfajúc že konečne niečo zažije :) a tá chvíľa práve aj došla. Pripravoval som sa večer predtým ale ešte niečo som vždy musel doladiť. Doma som všetko zazipsoval, zobral batoh na chrbát do ruky motovalec a ostatné ma čakalo v garáži. Hodil som na seba motorkársky kabát, nohavice, topánky a išiel som von, poviem vám tá vzdialenosť ku garáži kde ma čakala motorka mi nikdy nepripadala taká dlhá ako teraz ešte aj s tou váhou v rukách, nuž srdce mi stále hovorilo že nech idem len dopredu a dočkám sa svojho potešenia.
Po pár minútach som dorazil pred dvere, vytiahol motorku a potom zistil že mi tie úchytné gumičky nestačia, mal som to šťastie že práve v tej chvíli tam bol kamarát a požičal mi ďalšie gumičky aby som si mohol všetko poriadne zachytiť na motorke. Ako som to celé spravil, pozerám na sedlo nejako málo miesta :-D pre mňa. Skúsil som a zvykol som si cestou, čo iné mi ostávalo keď bočné kufre nemám. Nebolo to síce moc pohodlné tak Vám poviem ale nejaké tie kilometre na tom vydržíte. Samozrejme prestávky boli to je normálne aj to treba. Tak som teda vyrazil na Záhorie že začnem odtiaľ. Napadla ma jedna výhľadovňa Žalostinná.
Vyrazil som smerom tam ale ako som jazdil v dedinách zistil som, že aj na Záhorí to vie pôsobiť dojmom ako keby ste boli niekde v horách dajme tomu v tatrách. K tej žalostinej to viedlo po takej odľahlej ceste do jednej dediny pred ňou ale ako som schytal vyššie stúpanie do kopca a prechádzal dedinou došiel som na tú konkrétnu cestu ale bola v hroznom stave, žiadny asfalt ma tam nečakal ani nejaký terén ktorý by ti aspoň trošku prial. S autom to dáte, ale ja na mojej motorke naložený a kamene predo mnou o veľkosti veľkého pomaranča všade naokolo som to musel otočiť ak som nechcel riskovať zbytočný pád a problémy už na začiatku cesty keď nemám ani ochranný rám na motorke :-D. Otočil som sa chvíľami som to ľutoval, absolvoval som sem cestu a nič z toho nebolo skrz mojej viny ale vynahradili mi to cesty na Záhorí a celkové prostredie. Nadopovalo ma to pozitívnou energiou a na prvý neúspech som aj zabudol a pôsobilo na mňa samotné okolie ktoré mi dodávalo energiu každým kilometrom.Mal som na tomto výlete len takzvané záchytné body kde chcem prespať ale čo sa stane v rámci cesty som neriešil.Prvý deň to mal byť Autokemp Jami v Námestove pri Oravskej priehrade. Akonáhle som vyšiel zo Záhoria tak som sa napojil na diaľnicu smerom do Žiliny. Kde som spravil po toľkých výletoch prvú chybu odbočil som na juh mesta ktorý ma viedol cez tunely ktoré som ani nepoznal. Nepanikáril som ale zanadával som si, že zase kade idem kde vídem potom som nad tým ani nepremýšľal proste som išiel kade cesta viedla tak je to najlepšie. Doviedlo ma to priamo do mesta čo som sa aj čiastočne zorientoval, ale pre lepší pocit som si zapol navigáciu v mobile núdzovo, nemám moc rád navigáciu a orientujem sa po Slovensku radšej veľakrát po svojom lebo mi to príde rýchlejšie a som menej zmätený z pozerania do mobilu a na cestu keď väčšinu ciest aj sám ešte lepšie poznám prečo to nevyužiť. Prešiel som cez mesto v celku svižne, bol pod Strečnom, išiel vedľa Šútovského jazera na ten trip si veľmi dobre pamätám pretože som na ňom zmokol až do samého dna :-D. Uvidel po pár minútach odbočku na Dolný Kubín ale predtým som si musel spraviť prestávku popri ceste lebo už po tej som na motorke nevedel sedieť. Dobre odbočil som a pocit Oravy sa mi vlial do žíl. Pocit sa nezmenil stále keď sa dostanem do toho regiónu tak ma obleje radosť,sloboda,voľnosť a zážitok ako z iného sveta. Tie cesty medzi prírodou smerom do kopcov blízko lesy a horský vzduch vás hneď prebudia.Nič sa tu nezmenilo a ani nemením názor na Oravu,stále som tu rád a stále sa sem aj rád vrátim.Prechádzal som dedinkami, koplo ma do hlavy nech zapnem kameru na prilbe,tie úseky ciest sa mi zachcelo mať doma na videách.Pomaly som nasával atmosféru Oravy a moja motorka tak isto, len sme si to trielili smerom na Námestovo.Stáli predo mnou ešte prekážky, rôzne zničené cesty, nový a starý asfalt, odstávky takže mi to trvalo zhruba o 20 minút dlhšie ako som chcel.Stretol som veľa motorkárov na oproti aj tým istým smerom ako som išiel.Bol pekný podvečer užíval som si západ slnka za jazdy ale do kempu som dorazil ešte pred ním.Hoci jazda takto na večer má svoje čaro. Oči som mal ako zhúlený, červené s pocitom keď nespíte týždeň.Do Námestova som dorazil okolo siedmej večer,boli tam kolotoče, zábava a za tmy aj ohňostroj očividne nejaká akcia v ten deň o ktorej som ani netušil.Rád som sa na to pozrel, v meste zamával jednému malému chlapcovi za jazdy, roztopí vám to srdce keď so svojou záľubou robíte radosť aj iným niekedy stačí tak málo na dobrý pocit :-).Spravilo mi to deň. Kemp som mal odtiaľ už len kilometer.Mobil ma naviedol dobre ale niet nad zdravý úsudok či si na správnom mieste.Nedalo sa to prehliadnuť.Typická brána pred vstupom , tak som odstavil motorku popri a išiel dovnútra, názov zodpovedal je to on.Vošiel som na recepciu teda úprimne mal som len cit že to je recepcia a našiel som tam mladú babu, celá vysmiata dobre naladená sympaťáčka. Prihovoril som sa jej či je ona ten človek s ktorým som volal, bola to ona.Na to že som vyzeral ako po húlení pri nej nepozerala na mňa nejak čudesne :-D.Potom vypýtala odo mňa samozrejme preukazy čo iné pri vstupe a vybavili sme to.Poradila kde môžem rozložiť stan, nech sa poobzerám, poďakoval som jej a nasadol som naspať na motorku,otvorila bránu a mohlo sa to začať.Naštartoval som pohol som sa dovnútra, pozerám nikde skoro žiadne miesto , karavany,chatky,autá,obytné autá, zišiel som dole viac ku vode horko ťažko som našiel jedno volné miesto aj to na kameňoch :-D.Tak som si nepredstavoval tento večer ,že budem nocovať na tvrdej zemi.Tomu sa hovorí začiatok stanovačiek doteraz som v živote nestanoval a prvé postavenie stanu som tak isto praktizoval len tu v kempe :-D, ale podarilo sa muselo inak by som bol nútený spať pod holým nebom a chcel som mať aj nejaké to súkromie.Skúsenosti sa počítajú na začiatok takéto podmienky ktoré ma preverili :-D.Po nejakej hodine som sa z toho konečne vysomáril a zložil to,ukotvil nejako ako sa mi podarilo a nahádzal narýchlo veci do stanu.Prezliekol som sa v ňom a vyšiel sa poobzerať po kempe ako to tu vlastne vyzerá, doteraz som to tak nevnímal nakoľko som bol už aj unavený a moja všetká pozornosť išla na to aby som našiel miesto na noc.Pomerne malý kemp vyvážený Oravskou priehradou pár metrov od vás.Výborné na oddych aj keď to tu bolo trošku natlačené ale nič čo by sa nedalo prežiť.Prešiel som sa ku vode, pozeral na ohňostroj a svetlá na druhom pobreží priehrady. V kempe panovala skvelá nálada.Po hodine od zloženia stanu som sa uložil do spacáku ktorý som tak isto prvýkrát vyskúšal a snažil sa zaspať.Nešlo to tak ľahko počúval som ešte hodnú chvíľu deti a ich rodičov či psov ktorých tu mali, ale to je kemp tak som to bral.Skorej zvykanie si na stan bolo novšie, nespal som v ňom ani raz len tu na Orave prvýkrát.Túto noc som prevažne predriemal, niečo málo som pospal ale nič extra.Ráno som sa zobudil viac menej lepšie oči som už nemal aspoň červené :-D.Vyšiel som zo stanu, na stane rosa, príjemne chladno čerstvý vzduch, preberie vás to, takto by som si vedel predstaviť každý deň.Srdce mi dobre hovorilo, že toto je pre mňa a nie nejaké penzióny či hotely.Rozhodol som sa správne takto ma to viac baví a žijem slobodnejšie ako byť zavretý medzi stenami.Kontakt s prírodou je najlepší a nemal by chýbať nikomu.Začal som skladať stan po pol hodine preberania sa, prezliekol som sa znova do motorkárskeho oblečenia a snažil sa poskladať stan do tej malej tašky z ktorej som ho vybral :-D.Viete ľahšie je vybrať ako zložiť naspäť to je tak stále.Ale podarilo sa mi nejako provizórne však v ten deň som ho na večer zase rozkladal ale tentokrát už pod Vysokými Tatrami.Ešte som si stihol dať kávu v kempe v prítomnosti pekných dievčat,ich úsmev mi spravil ráno porozprávali sme sa.Padlo to dobre takto z rána, vedúca kempu ma ráno zazrela pri stane tak hneď na mňa začala že dobré ránko :-) koho by to nepotešilo že? Príjemná baba musím úprimne uznať. Dopil som kávu, pomaly sa prebral a yyšiel som z Námestova prešiel som cez ten krásny most nad Oravskou priehradou a zamieril priamo na pumpu, potreboval som tankovať a dať si niečo do žalúdka aby som nešiel na lačno.Za krátko čo som naplnil nádrž a kúpil si hotdog som pobudol vonku pred pumpou pri motorke mi priletel vrabec na môj kufor :-D.Toto sa mi nestalo ani raz za celý čas odkedy jazdím na motorke.Musel som to odfotiť to proste bez toho nešlo.Zasmial som sa šmýkal sa po ňom nahodil vážny výraz a potom zmizol.Očividne došiel na to že to nemá zmysel siliť tak sa vybral do neznáma no pre mňa to bol malý zážitok takéto nevidíte stále.Dojedol som , nasadol som a vyrazil som smer Tatranská Štrba.Ako inak cestou z Oravy pekný dážď čo som aj čakal.Zastavil som sa v Dolnom Kubíne na pumpe ,že to prečkám.Spoznal som tam dvoch motorkárov z Oravy pokecali sme si pozerali zároveň na dážď kedy prestane.Lenže dážď len zastavil znova začal a zase zastavil tak som si povedal musím sa pohnúť takto tu budem večnosť. Oni to isté spravili vyrazili tak isto tak som sa pohol aj ja.Samozrejme som zase skončil mokrý ale kašlal som na to vysušil som sa na diaľnici. Inak by to nešlo a bohvie či by som aj potom došiel pod Tatry nechcel som sa zdržovať. Ešte pred kempom som odstavil na jednu menšiu prestávku na diaľnici a dal si čierny čaj ktorý mam mimochodom veľmi rád nedám naňho dopustiť. Skúsil som ten na pumpe dal sa v celku vypiť ale viac by som to už nepil :-D. Dal som sa tam do reči s jedným pracovníkom vonku.Zdržal som sa tu dlhšie kedže som popíjal teplý čaj preventívne skrz dažďa. Mali sme sa o čom rozprávať zistil som aj momentálnu situáciu tam hore pod Tatrami ako sa tam teraz žije kedže ja som z juhozápadu.Jedna vec ma trápila ktorú som zabudol doma a to bolo sitko na čaj. Vedomie mi stále naznačovalo celu cestu, že mi niečo chýba a bolo to práve toto tak som sa hneď týpka spýtal kde tu nájdem nejaké tie potraviny aj s inými potrebnými vecami, nakoľko som chcel variť v kempe.Poradil mi jeden obchod priamo v dedine.Tak som tam zavítal ale nejako som tam strávil aj celu pol hodinu. Blúdil som hore dole také hentaké potraviny ale tie ktoré mi povedal nikde.Zastavil som teda u jedných. Našiel som si nejaké párky, cestoviny a korenie.To hlavné som zabudol čiže soľ to som zistil až keď som začal variť v kempe :-D ale nevadí. Spýtal som sa majiteľky potravín kde tu je ten konkrétny obchod. Ako mi to povedala som zistil že to je len 200 metrov odo mňa. Docela sranda keď tak blúdite po dedine a možno aj po vás zazerajú ako tu hučíte s motorkou a stále chodíte dookola a pritom to bolo pár metrov od vás a možno ste vedľa toho aj prešli. V celej dedine to bolo ale tak označené , že si to bolo aj ťažké všimnúť. No nič zašiel som tam kúpil potrebné veci aj nejaké to pivo, doprial som si čo vám poviem keď už výlet tak nech to stojí za to. Naložil som jedlo,pivo,vyrazil do kempu. Dorazil som tam poobede okolo štyroch hodín. Mal som ešte dosť času na rozloženie a všetko možné čo som chcel urobiť a na to pravé orechové varenie, teraz budem ja experimentálny kemperský kuchár :-D.Vybral som si riad, kartušu, varič a začal som s cestovinami ale potom ako som to dovaril som zistil že mi zas chýba sito na precedenie :-D. Toľko vecí čo človek potrebuje a ani si to neuvedomí len keď je ich nemá alebo má obmedzený počet vecí so sebou.Tak som ich precedil cez plastovú fľašu čo mi zostala po minerálke.Stačí sa len vynájsť a všetko pôjde o tom to predsa je.Aj to malé balenie mi bolo veľa ale bol som najedený takže účel splnilo. Navečer som si išiel posedieť do reštaurácie v kempingu, kde samozrejme čapovali aj parádne pivo.Ja čo obľubujem pivo mi to padlo vhod tak som porelaxoval a pred desiatou večer zaľahol do stanu zazipsoval a skúšal spat. Dve hodiny neskor som sa vzbudil očividne z alkoholu :-D. Ale už som od stromov za mojou hlavou počul mierny vietor už som vedel že noc bude ťažká. O pár minút neskor som začul aj hrmenie ale ešte to bolo ďaleko podla hlasitosti. Chápete ale má to svoje isté čaro keď možno každý v kempe spí už navečer a ty vonku v stane počúvaš vietor za svojím chrbtom a vieš že ta čaká možno búrka, ten alkohol ma utlmil tak som to neriešil moc, skúšal som znova zaspať. O jednej v noci som sa znova vzbudil a stále to bolo rovnaké.Budil som sa cez noc viackrát.Možno niečo robilo aj to že som len druhú noc spal prakticky v stane za celý svoj život ale zvykávam si a baví ma to. O hodinu neskor došla nado mňa búrka.Na úvod som dostal taký pekný vietor až mi zahýbalo stanom ale nepadol no potom sa to ustálilo.Po chvíli začalo liať a ja som mal pochybnosti či to môj stan vydrží aby nepremokol pretože som v ňom nestrávil čas keď pršalo bol nový a sotva som ho poriadne použil a už bol aj vystavený testu :-D.Vietor ku šťastiu ustál ale dážď nepoľavil vôbec pozeral som len kvapky stekajúce po vonkajšom stane v odraze svetla a tieň motorky.Začalo to nado mnou potom aj svietiť hrmieť a takto asi hodinu a pol som len sedel v stane a počúval blesky a hrmenie plus lejak.V spacáku som nebol, takto sa moc nevyspíte.Obliekol som sa hľadal po tme pršiplášť pre prípad núdze že by som musel isť von a len sedel v stane a počúval, pozeral.Stan odolával ako len mohol. Vydržal celú dlhšiu prehánku a nepremokol a ja som bol suchý.Aspoň som zistil že stan som zle nekúpil a svoju prácu urobil ale spánok som mal slabý a čakala ma ráno cesta na Domašu. Nad ránom som ešte podriemkával no to vám spánok nenahradí.Vyšiel som zo stanu okolo siedmej začal robiť poriadok vo veciach, preobliekol som sa znova, zložil stan a vyrazil na východ.Napol som ešte predtým reťaz na motorke na môj vkus už bola moc volná.Spod Tatier som sa napojil na diaľnicu lebo mi to šetrí čas a chcel som získať nejaké tie minúty pre seba ale po par kilometroch ma zastihla uzávierka tunelu a zápcha na ceste. Našťastie som na motorke tak som sa začal prepletať medzi autami a postupne to prešiel až do Svitu kedže tam viedla obchádzka.Zastavil som sa na tankovanie,jednu kávu a hotdog aby som mal nejaký ten štart do dňa. Potom som sa zas napojil na diaľnicu ale v polovici som si to rozmyslel pred Prešovom, že odbočím na vedľajšie lebo ma to nebavilo a unavovalo.No nebolo čo moc pozerať ale bola to aspoň zmena cesty.V Prešove som si dal na začiatku ďalšiu prestávku najhoršie je ponáhľať sa to neznášam.Ako som prechádzal cez mesto som sa tu stretol s jedným skútristom, že sme šli zarovno či predbiehali autá, odzdravili sme sa keď sme stáli vedľa seba na semafore.Pri pohľade na ten skúter som sa v mysli vrátil o 6 rokov dozadu keď sme vlastnili v rodine prvý skúter a tie zážitky keď som sa ňom učil ovládať motorku.Tie východné cesty mi vždy potrápili tlmiče ale to je nič nové na Slovensku :-) , vedel som že ked zájdem za Prešov ma čakajú zdržania, akonáhle som sa dostal na smer Giraltovce to bola už iná káva, krútenie cesty pred tebou pekné ale stav cesty nič moc trikrát som si rozmyslel ako rýchlo pôjdem či ako moc budem klopiť :-D. Mal som aj v celku dobré výhľady na krajinu no hoci to je stále Slovensku mne to úsmev vyčarilo na tvári to mi úplne stačilo.Zatočil som smerom už konečne na Domašu, to som mal najradšej ste tu ako odstrihnutý od sveta.Moc veľa toho tu nie je ale za to vás východ odmení prírodou, akciami pri Domaši a jednoducho mne to príde záživne :-).Povodne som mal dohodnutý kemp v Tíšave volné bolo , ale predtým som bol na obede v jednom penzióne a pýtal som sa miestnych čo tam boli, že aké bolo počasie minulú noc.Tvrdili mi, že tam bola búrka.Som si už pomyslel znova mám spať v stane pod búrkou.Tak som začal špekulovať či neprespím v tom penzióne jednu noc. Majiteľ sa mi moc nevyjadril, jeho čašníčky mu to zrejme povedali ale nedošiel,vyzeral že niečo stále vybavuje,starý pán ale sympaťák hoci som nevedel odhadnúť jeho povahu.Skúsil som ich kuchyňu, nesťažujem si na nič dal som si hlivovú polievku a bravčové rizoto bolo to pre mňa niečo novšie pretože doma a tu na západe som takéto jedlo ani prakticky nevidel alebo som nebol na takom mieste :-D.Polievka chutila dobre, bravčové rizoto ale bolo veľmi sýte, ale tešilo ma ,že tam bolo viac masa ako ryže a dali na to sypaný syr.Celkovo hodnotím 8 z 10 ak by som to mal ohodnotiť :-D.Medzitým ako som jedol som mal motorku na dohľad a pozoroval som okolie.Na terase to bolo fajn dokiaľ som nezazrel jedného týpka ktorý sa mi obšmietal okolo motorky.Zakričal som naňho, že čo tam robí , že to je moja motorka.Povedal mi naspäť ,že musím platiť parkovné. Išiel som dole ku motorke pozerám na ten papier čo mi tam dal, že som bol zaevidovaný ako neplatič. Najlepšie na tom celom je, že nikde nemáte vypísané platené parkovisko. Aspoň som to nevidel na tom konkrétnom mieste fakt nikde.Prišiel som za týpkom, že ako to mam vôbec zaplatiť, že vraj mobilom cez sms, pýtal som sa ho či nemôžem dať priamo jemu.Povedal mi ,že bral ale už neberie peniaze priamo do rúk tak mi ostával len mobil. Našťastie som si dobil mobil viacerými eurami tak som mal na zaplatenie cez sms ale štvalo ma to.Nikde nič vypísané a on si tam dôjde a si zrazu neplatič, žiadne označenie nič ani tabula.V ten moment keď som bol dole pri motorke sem došli aj štyria motorkári zo západu.Dali sme sa do reči.Volali sa Rasťo,Marek,Duri,Miňo. Pozreli sme si motorky, porozprávali sa a hovorili mi, že idú nocovať sem do tohoto penziónu.Ja som tak či tak išiel do kempingu ktorý som mal v pláne.Lenže to s tou búrkou mi zmenilo rozhodnutie, že nebudem stanovať túto noc dokiaľ nemusím.To záležalo už len na mne a na možnostiach čo získam.V kempingu mi baba na recepcii nevedela povedať či sú volné apartmány alebo chatky.Poradila mi nech sa pozriem do vedľajšej budovy, že vraj tam je majiteľka. Vošiel som prvej baby som sa opýtal či tu niekde je. Našla ju odovzdala môj odkaz a chvíľu som čakal lebo volala s niekým. Tak som vyčkal dal sa s ňou do reči, pôsobila na mňa pokojným dojmom a snažila sa mi vyhovieť či poradiť ale nemala ona už nič volné,tvrdila mi, že stanári prežili búrku, ale mne sa znova v nej spať nechcelo. No nič poďakoval som jej a vyrazil cestou naspäť do toho penziónu kde som obedoval.Motorkári sa už usadili a práve sedeli vonku a debatovali.V tej chvíli som aj majiteľa odchytil ale práve stále ešte volal tak som vyčkal a poprosil som ho či mi nevie poskytnúť izbu na noc pre samého.Povedal mi ,že mi nedá nuž neprekvapilo ma to.Motorkári vedľa nás to počuli a majiteľ navrhol ,že jedine s niekym. Tak motorkári sa dohodli ,že ma teda zoberú na izbu, nečakal som to úprimne ale všetci boli za. Nevadilo im to tak som sa s majiteľom dohodol , že zaplatím jednu noc a idem ku ním. Zaplatil som dohodol sa s nimi , dali mi kľúč nech sa usadím s vecami a tak a odparkujem motorku tak som spravil.Hore na poschodí bola tá izba.Spal som v rohu mal som tam také svoje miesto.Kedže nás bolo viacej moc možností už nebolo ale ujali sa ma za čo im moc ďakujem. Tu sa potvrdilo ,že motorkári sú jedna rodina. Vzadu na parkovaní ma oslovil jeden východniar čo tam bol s rodinou ubytovaní a volal ma na pivo.Musel som sa ešte uložiť ale potom som tam došiel.Spoznali sme popili a porozprávali.Vlastní tak isto motorku tak preto sme sa očividne dali do reči.Príjemné posedenie, ponúkal ma aj grilovaným syrom.Príjemný ľudia nemôžem na nich zlé povedať.Neskôr sme sa vybrali ako partia s tými motorkármi, zoznámili sme sa a vyšli von preskúmať okolie.Schátrané budovy, prázdne domy pri pobreží, či len rozostavané domy ešte.Hore na kopcoch boli aj luxusnejšie hotely a ubytovania, našli sa aj nejaké chatky ukryté pod tieňom stromov.Cudzinecké značky áut , ale najlepšia reštaurácia bola s názvom Rumpeľ. To je špecifické pre východ všetci sme sa na tom zasmiali a išli si po pivo tam.Deti skákali po trampolínach, hudba hrala, nikto nič neriešil a zabávali sa.Celkovo to na tomto pobreží je chudobnejšie moc na výber tu nie je ale za to zábava tu je všade aj z toho mála čo tu je.Na večer sme sa vrátili, hoci aj zavreli ale stále tam bola mladá brigadníčka ktorá nám ešte predsa načapovala pivo.Ako nám to priniesla už to nezvládla a jedno pivo sa vylialo ale nič sa také nestalo , zasmiali sme sa povzbudili ju, že to je normálne.Pili sme takto večer a debatovali kde vyraziť na ďalší deň, jeden vybral mapu a hľadali sme čo tu je po okolí. V noci na Domašu prišla búrka, vzbudil som sa na blesky kedže predo mnou bolo okno, po chvíli dorazil aj dvojminútový lejak dobre ,že som nestanoval a podarilo sa mi získať tento nocľah. Nakoniec sme sa v ten večer ešte zhodli na Dukle smer hore na poľské hranice. Premýšľal som aj nad morským okom ale vyhovorili mi to, že to tam nie je také ako tvrdia. Na dolný smer som mal aj tak toho menej, tak som sa rozhodol , že zájdem s nimi na Duklu na druhé ráno predsa je tam toho viacej po ceste a oplatí sa to.Plus mi vyhovovala cesta a miesta kde som ešte nebol tak som jazdil po severnej ceste popri hraniciach s Poľskom.Na Dukle sa to len hemží s pamätníkmi s vojakmi, tankami ,vežou, cintorínom ktorý volajú aj údolie smrti či bunkre.Určite odporúčam sa odfotiť s tankom T-34. Prezrieť aj údolie smrti a bunkre v prírode. Cestou sa vám naskytne aj Ústredný pamätník tankistom kde je znázornený sovietsky tank s nemeckým.Tam bolo natlačených ľudí ale skrz fotky som musel, na tom mieste nie som každý deň.Staré bunkre boli prevažne z dreva pod kopcami usadené a moc úzke a nízke zrejme to na tie časy stačilo.V Ladomirovej sme našli Drevený chrám ktorý vyzeral vynikajúco a patrí do zbierky UNESCA. Začali sme sa motať okolo neho, fotiť si ho, preskúmali jeho prostredie.Až nakoniec k nám došiel starý pán čo mal pár metrov od neho dom, v ruke držal starý dlhý kľúč. Prišiel za nami či ho chceme vidieť aj zvnútra, že nám ho otvorí.Nečakáte to ale bol ochotný a chcel nám ho ukázať.Otvoril nám hoci si sám nebol istý či to je správny kľúč, ale bol to on.Naskytol sa nám pohľad dovnútra a neopísateľná atmosféra chrámu.Ktorú si určite drží po storočia.Je prekrásny takú atmosféru fakt vcítite do seba len ak do takéhoto niečoho vstúpite.Starý pán nám predniesol o jeho minulosti aj súčasnosti. Poďakovali sme sa mu, že nám prezradil o tomto chráme. Vložili nejaké tie božie dary, kúpil som magnetku proste suvenír musí byť. Vyrazili sme ku motorkám, ale ešte predtým sme sa zastavili v turistickom obchode pre nálepky na kufre. Neďaleko bolo Krajné Čierno kde sme našli Drevený chrám sv.Mikuláša. Prezreli sme a šli znova na cesty.Smerom na Svidník sme sa už rozdelili, išiel som tankovať a oni išli na Stará Ľubovňu.V ktorej sme sa aj stretli nakoniec znova na jednom kruhovom objazde. Zo Svidníku som zamieril na Bardejov a dediny kde žijú aj rusíni. Kľudné cesty kde dokážete vypnúť myseľ a žiť v prítomnom momente, to musí každý zažiť.Každému to prajem.Navštívil som po ceste do kempu aj Pieniny. Zavítať tam po rokoch keď som tam bol ako malý bola ťažká nostalgia. Stále to tam žije rovnako. Plavia sa po splave Dunajca úplne tak isto ako si to pamätám pred mnohými rokmi.Poobede som dorazil do kempu od Pienin, zakotvil som sa poslednú noc.Lenže mi ukazovalo lokálne búrky tak som na poslednú noc volil chatku, že okúsim zas niečo nové.Na pohľad úplne jednoduchá chatka bola aj taká vnútri, ale stačilo mi to,pretože som sa tam plánoval len vyspať a mat ako takú strechu nad hlavou.Vnútro tvorili dve poschodové postele, jeden stolík so stoličkou plus menšia chladnička a dve staré skrine.Vonku bola menšia terasa dalo sa posedieť podla nálady.Navečer padlo jedno pivo ktoré som vozil so sebou dva dni.Nejaký špeciál z Rožňavi. Dokonalý večer. Ráno som sa vzbudil s tým pocitom ,že vlastne žiadna búrka ani nebola, čo už narobíte tu v pohoriach je to premenlivé. Majiteľka kempu ma už poznala , skvelá žena vyhovie vám a ešte sa s ňou dá aj vychádzať, pretože som tu bol aj pred dvoma nocmi. Plánoval som si dať aspoň nejaké tie raňajky tak mi hneď povedala, že mi spraví párky.Celkovo tu varia dobre mal som tu aj normálne hlavné jedlo aj polievku, nevedel som si to vynachváliť isto to bolo lepšie ako tam na východe to môžem potvrdiť.Dojedol som párky v to ráno a opäť znova pustil na cesty.Nabalil motorku pri chatke naštartoval 21 ročný motor starej Hondy a smer domov.Rozmyslel som si to tak ,že pôjdem väčšinu len bočné cesty a horské úseky.Od Tatier len kúsok a už som vošiel do dedín a na Čertovicu kde som ešte nejazdil furt som to len obchádzal tak padla voľba na toto.Kríženie horských ciest nikdy nesklame, do kopca či z kopca stále je to zábava, aj keď našlo sa tam pár nedočkavých bláznov ale dôležité je aby som sa sám neponáhľal nikde úprimne načo.Prvý horší zážitok prišiel akonáhle som sa dostal na Podbrezovú a smer Banskú Bystricu. Rovinná cesta otvorené pole a frekvencia áut ako na bežiacom páse. Vietor mi po dlhých mesiacoch a mnoho zážitkoch na motorke s kamerou na prilbe ju odvial do večných lovíšť. Dokým som sa na tom úseku otočil naspať po ňu tak sa mi stalo nešťastie v podobe kamery v strede cesty medzi autami a z mojej strany niekoľko tonový kamión. Pozeral som len na kameru v strede cesty pretože som už v hĺbke duši vedel , že to nestíham chytiť pred ním a dúfal , že ju neprejde. Tak sa aj stalo prešiel ju.Kamera vyletela z ochranného krytu pod vplyvom tlaku pár ton. Bola prakticky mŕtva. Horší pocit bol ,že som na nej mal videá z Domaši a Oravy.Karta síce prežila a mala mierne ohnutie ale nepodarilo sa mi z nej dostať čo som chcel, priam si myslím , že je zničená ,pretože už vôbec nechce fungovať. Stratil som videá z výletu, čo ma štve ale čo už s tým urobím.Zobral som kameru so sebou aj keď bola zničená a v ten moment dúfal , že z tej karty dostanem videa.Cesta domov ma extrémne nebavila.Banská Bystrica a diaľnica je vražedné kombo a strašne únavné, som sa stavil v Kováčovej na obed a odtiaľ ťahal domov.Pred Nitrou som odbočil lebo som to nevydržal.Musel som proste ísť medzi dedinami.Na tejto ceste sa už nič zvláštne nestalo, dorazil som domov spokojný s úsmevom na tvári a plný zážitkov s pocitom, že to chcem zažiť znova a znova. Buď jazdite srdcom alebo vôbec.
