Ako sme hľadali jaskyne Plaveckého krasu

Ľuboš Vodička - 16.10.2017
plavecky hrad

Nie je jednoduché priznať sa, že vám pár rokov doma leží GPS turistická navigácia. Vôbec nie je jednoduché priznať sa, že ste neporozumeli ako funguje. Možno aj preto, že odignorujete možnosť školenia cez youtube. Priznávam sa k tomu. Priznávam sa ku všetkým týmto prešľapom. Priznávam sa aj k tomu, že jaskyne v Suchej doline pri Plaveckom Podhradí som našiel až na druhý krát. Vďaka tomu, že kolegovia mali navigácie v smartfónoch. Priznávam sa. Priznávam sa, pretože to hľadanie a samotné jaskyne boli malým príjemným dobrodružstvom.

Krasová krása Plaveckého krasu

Ak hovoríme o krase, hovoríme o oblastiach bohatých na vápence, ktoré vďaka erózii boli výrazne odhalené a vystupujú na povrch. Krasové masívy a krasové formy vznikli prenikaním povrchovej a podpovrchovej vody do dobre rozpustných hornín. Výsledkom sú neobvyklé tvary a formy veľmi podobné zručne spracovanej sochárskej výzdoby. Ešte otázka: ako sa volá interdiscipinárny odbor skúmajúci krasové javy? Krasológia? Nie! Karsológia.

Plavecký kras je krasové územie na severnom až severovýchodnom okraji Pezinských Karpát. Hranicu tvorí spojnica obcí Rohožník – Trstín – Prievaly. Bukovská brázda (nachádza sa v nej známa Bukovská priehrada – rekreačné stredisko) rozdeľuje Plavecký kras na Sološnicko-trstínsky a kras Plaveckého predhoria.

plavecky kras

Suchá dolina z pohľadu geologickej stavby

Suchá dolina patrí do masívu Vápennej (znalci poznajú vrchol tejto malokarpatskej 700-ky aj pod názvom Roštún). Vápence na hrebeni tohto masívu vyzerajú ako zubaté ostrie noža vytvorené zo skalných pásov s dĺžkou 50 až 150 metrov. Výška nie je síce taká impozantná, pohybuje sa medzi 15 až 25 metrami, miestami však vytvára úplne nepriechodný terén. Suchá dolina je jedným z najväčších prielomových údolí v tomto území, jej dĺžka dosahuje asi 2 km. Takmer po celej dĺžke má tvar písmena V, ktorý umocňuje pocit pohybu v kaňone, ktorého steny sa týčia do výšky až 100 metrov. Počas jarného topenia snehov, prípadne počas prívalových dažďov sa naplní kamenné koryto doliny a valí sa ním voda. Geológovia upozorňujú, že povrchové toky nebudú osamotené. Podľa ich názoru v podzemí bude ukrytý tok, ktorý odvodňuje svahy a vteká do vyvieračky Kráľova studňa. Bránou k podzemnému toku by mohla byť Medvedia jaskyňa. Jaskyne, kaverny, podzemné dutiny a tečúca voda sa najvýraznejšie podpísali na vzniku doliny. Pod zemou i na povrchu tečúca voda deštruovala steny dutín a jaskýň, ktoré sa postupne prelamovali a prepadali až vytvorili dlhú kompaktnú „jamu“ dnešnej doliny. Jaskyne, ktoré sa dnes nachádzajú relatívne vysoko nad dnom údolia mohli byť v minulosti poprepájané mnohými chodbami a vytvárať podzemný celok. Napríklad profil jaskyne Kabela naznačuje, že voda tu pôvodne tiekla z jej vnútorných častí vyúsťovala do dnešného širokého vchodu.

Prvenstvá podzemia Plaveckého krasu

Branislav Šmída vo svojej dizertačnej práci Geomorfológia a genéze Plaveckého krasu (2010) upozornil, že práve tu boli ako prvé na Slovensku verejnosti sprístupnené dve jaskyne. Plavecká jaskyňa a Medvedia jaskyňa (Tmavá skala). Vo Vlasteneckých listoch v roku 1809 rakúska spisovateľka Caroline Pichler popísala svoje zážitky z návštevy podzemia na úpätí kopca pri dedinke Blasenstein (Plavecké Podhradie). Podzemie osvetľovali fakle v neveľkom počte „tu a tam osadených a na ďalších miestach dokonca na spôsob lustra umiestnených svietidiel.“ Za sprístupnenie Plaveckej jaskyne aj Tmavej skaly môžeme vďačiť Jozefovi Františkovi Pálffymu (1764-1827). Zážitky z návštevy Tmavej skaly (v cestopise označená ako Medvedia jaskyňa) popísal F. Dúbravský v roku 1910. Ten dokonca spomína veľké množstvo fosílnych kostí a zberateľskú vášeň tunajších návštevníkov „Keďže každý z nich si odtiaľ na pamiatku zobral dakoľko obrovských kostí z nahromadených skeletov predpotopných zvierat, knieža Pálffy nechal zatarasiť vchod do nej, zakázal hájnikom dakoho sem vodiť, aby nebolo všetko vykradené“.

plavecky kras

Vykopávky a „starožitnosti“ z tunajších jaskýň

Všetko by mohlo nasvedčovať tomu, že jaskyne Plaveckého krasu poskytli naším prapredkom toľko priestoru na ubytovanie a prácu ako jaskyne v neveľmi vzdialenom Moravskom krase. Žiaľ, nie je to pravda. Už spomínaný jaskyniar B. Šmída to vo svojej práci vysvetľuje nasledovne: Tunajšia prevažná väčšina jaskýň má totiž len drobné, mnohokrát aj umelo vyhĺbené vstupy, ktoré neposkytujú príliš veľkú šancu nakoncentrovania artefaktov či osteologického materiálu: ten do nich navláčia len líšky. Rozmerné portály v Červenici ani jaskyňa Kršlenica v Mokrej doline takmer neobsahujú sediment a v horizontálnej jaskyni Kabele sa zdá byť, nehlboko pod pomerne sterilnou sufovohlinitou výplňou vchodu už pôvodný fluviálny náplav. Za ojedinelé nálezy sa dajú zatiaľ považovať zvyšky Ursus spelaeus z Medvedej jaskyne pod Čelom či napr. zub pravdepodobne koňa, spláchnutý do závrtu Ofrflané na plošine Javorinka. Výnimkou ostávajú jaskyne Tmavá skala a Dzeravá skala. Priniesli nálezy, ktoré smelo konkurujú tým z Moravy. Pred pár rokmi Tmavá skala dokonca vydala svoj poklad v podobe kostry šabľozubého tigra. Na nálezy chudobnú oblasť začal v roku 1911 mapovať Jenő Hillebrand. Najzaujímavejší nález z jeho výskumov, detský zub, sa stratil v Némzeti múzeu v Budapešti. Škoda.

Jaskyne Suchej doliny

Ak by som mal byť úplne dôsledný, mal by som na tomto mieste predstaviť šesť jaskýň: Jazvečiu, Riečnu, Priepasť SD 1 (SD- Suchá dolina), Vianočnú, Kabele, Galbove diery. Prešiel som však len tri: Kabele, Vianočnú a SD 1.

plavecky kras

Ku Kabele a jej trochu neobvyklému názvu sa viaže rozprávanie o tureckom nebezpečenstve na Záhorí. Dedinčania tu pred Turkami mali zakopať dve kabele zlata. Ale iná verzia rozprávania zasa uvádza, že Turci na úteku pred kráľovskými vojskami tu zakopali kabele zlata. Vtipné. Iba vtipné ... Všetky jaskyne sa nachádzajú na pravej strane doliny (ak vystupujete smerom do kopca k Amonovej lúke). Tesne pod hrebeňom. Pre tých, ktorí Malé Karpaty nepoznajú v ich najrôznejších podobách, môže byť hrebeň prekvapením. Tvoria ho vápencové skaly dôkladne rozrušené vodou a poveternostnými vplyvmi. Zubaté, ostré, miestami svietiace belobou zubov z reklamy o najúčinnejšej zubnej paste. Na väčších skalách rastú stromy, ktoré popierajú tvrdenia o koreňovej sústave zapustenej do životodarnej hliny. Ich korene obopínajú skalu ako chápadlá drevenej chobotnice a len na niekoľkých miestach sa strácajú v zemi. Výstup k vstupom do jaskýň sa vyrovná náročnosťou pohybu v adrenalínových lanových centrách. Bez istenia. Svah tvorí sutina popadaných vylomených kamenných blokov premiešaných s čiernohnedou zeminou a zhnitými listami. Už táto kombinácia by sama zaručovala istotu neočakávaného pošmyknutia, ibaže vlhká, chladná a tmavá klíma doliny, pridala svoje. Kamene sú bohato obrastené machom. Výstup pod hrebeň je namáhavý. Zostup späť do doliny – vzrušujúci a ak prestanete myslieť na to, že si môžete vytĺcť zuby, alebo dolámať končatiny. Kabele je jaskyňa, ktorá sa nepýši sintrovou výzdobou a dlhými chodbami. Je pár desiatok metrov dlhá a možno pokračuje hlbšie do masívu kopcov. Má široký vchod, zvyčajne sa v nej skrývajú netopiere. Je príjemne surová. Vianočná a SD 1 sú skôr maškrtami pre jaskyniarov. Úzky vchod, chodby, ktoré už na pohľad môžu vyvolať silné chvenie kolien u klaustrofobikov a vcelku neprístupné pre obyčajných turistov. Toto hodnotenia nijako neznižuje estetický zážitok z návštevy týchto miest. Okolie je divoké, nekultivované, malebné, drsné, tie malé diery sú smradľavé (koniec koncov poskytujú úkryt živočíchom, ktorí majú svoj charakteristický puch), všetko spolu je puding ingrediencií, ktoré osviežia. Toto mám naozaj rád 

 

Info o polohe jaskýň: http://poi.oma.sk/n3007150206

Komentáre Disqus