Deň tretí
Vstávam o 6:40. Noc prebehla nad očakávanie v poriadku, teda okrem detailu, že mi bola nadránom zima. Dosť pomohlo, keď som si schoval tvár do spacáku a dýchal som si do neho.
Raňajšia rekapitulácia stavu:
- hlava - 80%
- chodidlá - 100%
- lýtka – 75% - svalovica, to snáď rozchodím
- stehná - 90%
- kolená - 75%
- kríže - 90%
Obul som sa a vstal som. Chvíľu rozmýšľam, prečo sa mi nedá urobiť ani krok. Svalovica. Pekelne ma bolia lýtka, ale po niekoľko krokoch sa to rozchodí. Beriem pytle na vodu, zubnú kefku a pastu a idem nadol k prameňu. Tých 30m plačem s lýtkami a kolenami. Ak by som takto išiel na konkurz na Joffreya de Peyraca z Angeliky, bezpochyby ma zoberú.
Cestou k prameňu stretám naše dve dievky, ktoré si tiež nabrali vodu a už pokračujú smer Dobrá Voda. Umyjem sa, natankujem 3l vody a idem späť k stanu. Ako prvé si uvarím si kávu, pretože inak neviem fungovať. Priebežne balím. Kubo s Vikinou sú už tiež hore a balia. Dnes skúsia dôjsť na Biely Kríž, čo je asi 39km. Držím im palce a snáď to dajú. Záleží to hlavne od toho, či Vikine vydržia nohy. Ak by nie, zostanú na Pezinskej Babe.
Dopijem kávu, pomaly všetko dobalím, navštívim Achnatonovu pomstu (kadibúdku) a cca 8:20 odchádzam bez raňajok.
Do Prievalov to má byť len 13km, takže som úplne bez stresu a mal by to byť pekný výlet. Prvé metre znova troška bolia, ale každým krokom je to lepšie a lepšie. Po hodinke si dávam kúsok klobásky s táckou, neskôr v peknom novom prístrešku, ktorý akýsi dobrovoľníci vybudovali tento rok - aj kávičku a energetickú tyčku. Inak – mal som so sebou dosť týchto všakovakých energetických tyčiniek. Niektoré sú aj chutné. Zobral som si aj prášky Magne B6, ktoré sa len vysypú do úst a zapijú vodou. Tieto B6 som si dával priebežne aj viackrát za deň. Treba vedieť troška odhadnúť, kedy si ich dať. Ak vás počas treku prepadne akési vysilenie, alebo slabota (neviem to správne pomenovať), už je možno neskoro a došli vám akési cukry, vitamíny alebo proteíny. Jasné, že tu pomôže len doplniť energiu a dať si krátku prestávku, ale pokiaľ to hiker papá priebežne, nemusí k tejto situácii dôjsť. Ale som múdry, čo? Toto všetko ma ale naučili lepší hikeri ako som ja.
Idem ďalej, stále sa klesá, čo zasa nerobí dobre kolenám. Už častejšie vychádzam z lesa a idem po pekných lúkach, kde sa otvárajú pekné výhľady na krajinu.
Stretávam niekoľko turistov, hlavne SNPčkárov. Keď počúvam tie čísla, ktoré denne prejdú, tak nechápem. Denne v pohode dávajú cez 30km. Veľká väčšina ide SNPčku bez stanov. Zaujímavá taktika, len sa musia spoliehať na rôzne útulne po ceste. Vravia, že tu na západe ich je veľmi málo. Východ Slovenska je omnoho lepšie vybavený. A keďže tu na západe máš útulne aj 30-35km od seba, sú nútení aj toľko prejsť. Síce možno sa nájde útulňa aj v polovičke, ale to by sa zasa prešlo málo km. Zasa na druhej strane sa dá spať núdzovo aj vonku na karimatke, pod širákom. Ja osobne preferujem stan. Radšej si ho povlečiem. Má iba 1,2kg, čo nie je vôbec veľa, ale za taký ľahký si treba troška priplatiť. Človek proste má pocit súkromia v noci.
Míňam Kubašovú (475m), Brezinky chatu (354m) až nakoniec prichádzam na Rázcestie pod ostrým kameňom (349m). Tu sa so smútkom lúčim s červenou trasou, cestou SNP a vlastne aj Štefánikovou magistrálou. Odbočujem doľava k vodnej nádrži Buková, kde má byť bufet, v ktorom si plánujem dať hnusný obed z polotovarov. Sám pán majiteľ mi ale vraví, že nič nemá, išlo sa na nákup. Som dosť unavený, je 12 hodín. Som tu hodinku, dám si dve pivká a zemiakové lupienky, aby som prežil.
Odchádzam do Prievalov, má to byť 3,5km
Moja pani tam v penzióne a domácom pivovare Sandorf už rezervovala izbu. Príde za mnou aj s Terezkou a pobudneme tam jednu noc. Idem cez lesík a za hodinku vidím vytúžený cieľ mojej cesty. Sandorf!
Inak, malý postreh. Každý deň boli pre mňa posledné 2-3km úplne na nervy. Človek je už jednou nohou v cieli a neskutočne sa tie posledné kilometre vlečú. Toto si nabudúce musím, ak niekam pôjdem, nejako v hlave ošéfovať.
Je 14 hodín, v reštaurácii si objednám zdravé, kalorické a výživné jedlo – vyprážaný syr s hranolkami. Energiu treba predsa dobiť. Idem rýchlo zhodiť batoh na izbu a idem sa najesť. Okoštujem samozrejme ich pivko, desiatku. Mňamka.
Po jedle utekám na izbu, spácham sprchu a rovnou čiarou idem do postele. Spím tak hodinku a pol, medzitým príde rodinka. Zvítame sa a vybozkávame. Moja pani mala predsa len o mňa strach a pustila ma na túto cestu, za čo jej musím poďakovať. Musím ju ale pomaly pripravovať na inú hroznú a náročnú, dlhšie trvajúcu cestu, na ktorú sa chystám možno vyraziť.
Veď viete, žabu treba variť pomaly
Keď som sa troška prespal, išli sme všetci na terasu na večeru. Ochutnal som palacinky, ani som ich nezjedol, ledva som dopil druhé pivko a znova, asi o 18 hodine, som ľahol do postele – a spal som až do rána. Dievčatá si zo mňa moc neužili, ale darmo, únava bola silnejšia.
Inak tesne pred odchodom som si bol kúpiť v Decathlone hydrovak, dvojlitrový. Naplní sa vodou, hodí do batoha a na popruhu od batoha má človek hadičku. Napije sa kedy treba. Čo hlavne v kopcoch bolo u mňa aj každých 10 minút. Geniálna vec, neviem si predstaviť zakaždým zhadzovať ťažký batoh na zem a vyťahovať fľašu s vodou.
Záverom čo povedať? Bol to zážitok. Tieto hiky majú niečo do seba. Človek si to musí veľakrát na treku odtrpieť, ale stojí to za to. Odmenou je krásna príroda, pekné výhľady, určite aj krásna a vyšportovaná postava, zdravé telo, zdravý duch a dobrý pocit. Tak prečo to nevyskúšať?
Andy
PS: Bičko dal túto istú trasu - z Rače na Bukovú sám niekedy v júni. V septembri zdolal ešte s jedným kamarátom celú SNPčku. Myslím, že im to trvalo okolo 26 dní. Klobúk dolu.
Je z našej pôvodnej štvorice najlepší hiker
Ja som aj s priateľmi niekoľkokrát navštívil Vápennú, Skalnatú, Záruby a vlastne - ešte mi chýbajú dve karpatské sedemstovky aby som ich mal všetky. Doklepnem to niekedy v januári.
PS2: Bol som niekoľkokrát na Čermákovej lúke, či už na pikniku, alebo sme šli na Skalnatú. V jednu sobotu ráno, keď sme tam prišli, pýtal som sa turistov, ktorí tam spali, či nevideli v noci líšku. Že HA - že či iba jednu, bolo ich tam viac a snorili žrádlo. Toto keby som vedel predtým, ako som tam spal, nemusel som si prežiť tú hroznú desivú noc :)
- Predošlá časť príbehu je TU: Ako som sa stal hajkerom. Epizóda II. Časť II.
