Arborétum Mlyňany a jeho životné funkcie

Ľuboš Vodička - 31.7.2019
Arborétum Mlyňany

Pekný mestský park, čitateľná architektúra, mnohoraký výber drevín, bez údržbové vodné plochy (alebo neudržiavané vodné plochy?), minimum parkového inventáru v podobe fontán, pavilónov, pergol, platík, sôch. Lavičky a pouličné osvetlenie, ktorého kryty elektrických rozvodov pred pár rokmi oslávili päťdesiatku. Tak by asi popísal súčasnú podobu Arboréta v Mlyňanoch cestovateľ z cudziny. Ak by bol tolerantný, inteligentný a na veci sa pozeral s nadhľadom. Arborétum, ktoré bolo vlajkovou loďou botanických záhrad na Slovensku, cieľ desiatok a desiatok školských, podnikových, závodných, družstevníckych a mládežníckych výletov, upadlo do stavu bdelej kómy. Uchované ostali základné životné funkcie.

Arboretum

O arboréte podľa encyklopédie

Malá československá encyklopedie z roku 1984 hovorí, že ide parkovú zbierku živých drevín domáceho aj cudzieho pôvodu, ktoré sú schopné rásť v danej klimatickej oblasti. Slúži vraj ku štúdiu biologických vlastností samostatne rastúcich drevín, alebo ich prirodzených skupín.

Arboretum

Arborétum Mlyňany založil v roku 1892 uhorský šľachtic dr. Štefan Ambrózy – Migazzi. Pre vašu zaujímavosť upresním, že titul doktor sa nevzťahuje k prírodovednému, ale k právnickému vzdelaniu. Jeho záľube v cestovaní a častým pobytom v oblasti južného Talianska, rovnako ako svadbe s Antóniou Migazziovou môžeme vďačiť za to, že tento osobitý park u nás vznikol. Svadbou pán Ambrózy – Migazzi vyženil mlyniansky veľkostatok, ku ktorému dokúpil dubovohrabový lesík vo Vieske nad Žitavou a štart úspešnej práce mal za sebou. Najskôr dal postaviť kaštieľ, v roku 1905 vežu, ktorá arborétu dominuje. Netrvalo dlho, už v roku Pána 1914 odchádza do Tane v Maďarsku. Do Mlynian sa už nikdy nevrátil. Jeho prácu zavŕšil Jozef Mišák, dokončiac tak myšlienku o večne zelenom parku. Aby som zbytočne neukrivdil ére zašlého socializmu, musím poznamenať, že vďaka predchádzajúcemu režimu sa podarilo vybudovať časť venovanú východoázijskej dendroflóre. Z celkove dovezených 197 druhov drevín, sa 99 objavilo v bývalom Česko – Slovensku po prvý krát.

Dnešná podoba Arboreta v Mlyňanoch

Dnes je plocha rozdelená podľa geografického princípu, ktorý umožňuje zoznámiť sa so skladbou drevín v Japonsku, strednej, južnej a severnej Číne, Ďalekom Východe, Kaukaze, Himalájach, strednej a prednej Ázii. Mňa osobne milo prekvapila časť venovaná Severnej Amerike. Pokiaľ sú moje informácie správne, k jej založeniu prispela expedícia z roku 1975.

 Arboretum

Po prvý krát som Arborétum navštívil v roku 2001. V tom čase tu existoval až prekvapujúco dobre spracovaný informačný systém parku. V každom sektore bola možnosť pustiť si na informačnom stĺpe v jednom zo 6 – tich európskych jazykov informačnú nahrávku vysvetľujúcu, kde a na čo sa sústrediť. Toto leto som ich už nenašiel. Matne si pamätám na trochu schematické, ale predsa len pekné stavby znázorňujúce architektúru tej ktorej oblasti. Japonská besiedka, čínska pagoda, severoamerická chata. Ani tie som nevidel.

Milým prekvapením bol otvorený kaštieľ (zámoček), ktorý predstavoval svojho času vedecké zázemie pre botanické experimenty a ak veľmi tuho zatvorím oči, tak som ochotný poďakovať pracovníkom Arboréta aj za expozíciu venovanú spomienke na Dr. Ambrózy – Migazziho.

Arboretum

Horšie je, že na celej ploche chýba voda. Pohybujete sa v lese, síce v riedkom, ale s druhovým zastúpením toľkých stromov, že vo voľnej prírode by ste taký nikde nenašli, ale neovanie vás chlad a príjemné vlhko. Všade cítiť sucho, prach, teplo, vánok chuti prúdu vzduchu z elektrického fénu. Tam, kde by podľa všetkého mal tiecť potok, vidíte vyschnuté koryto a jazierka (kedysi ich vraj bolo až osem) by sa potešili asi každému kýbliku čerstvej vody. Zatiaľ to však vyzerá tak, že radosť z nízkej hladiny má len nespočetné množstvo žiab.

Navštíviť, či nenavštíviť Arboretum Mlyňany?

Myslím, že ani Hamlet by odpoveď nepoznal. Nepoznám ju ani ja. Neviem. Možno som urobil chybu, že som sa do Viesky nad Žitavou (Arborétum totiž nie je v Mlyňanoch, ale vo Vieske) vybral uprostred leta. Možno je situácia na jar a na jeseň ďaleko, ďaleko lepšia. Ale som lokálpatriot. Pamiatky, pamätné miesta, zaujímavé miesta sú pre mňa ako pre psa párky. Vyhľadávam ich, navštevujem ich, som na ne zvedavý. Buďte zvedaví aj vy, navštívte Arborétum, možno už len pre nízke vstupné, ktorým pomôžete udržať jeho základné životné funkcie.

Komentáre Disqus