Južné kraje Peru predstavujú idylickú prírodnú scenériu s majestátnymi vulkánmi, ktoré dominujú náhornej plošine altiplano. Región Arequipa patrí do oblasti južnej vysočiny a ponúka množstvo dychvyrážajúcich miest zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jedným z nich je aj hlavné mesto tohto regiónu Arequipa – La ciudad blanca (Biele mesto), ktoré svoj prívlastok dostalo podľa skvostnej koloniálnej architektúry z bieleho sopečného kameňa sillar. Leží v nadmorskej výške 2335 metrov a poskytuje panoramatický výhľad na tri vznešene sa vypínajúce sopky – Chachani, Misti a Pichu Pichu.
„Biele mesto“
Arequipa je druhým najľudnatejším mestom v Peru, má viac ako 1 120 000 obyvateľov. Údolie, do ktorého je toto mestečko zasadené je veľmi úrodné a jeho priaznivú polohu ovplyvňuje pacifické pobrežie zo západu, piesočnatá púšť a pohorie Ánd z východnej strany. Je významným industriálnym a obchodným centrom, kde sa najviac darí produkcii textílií z vlny lám, alpák a divokých vikúň. Mesto samotné bolo založené 15.8.1540 a prívlastok mesto večnej jari dostalo vďaka stabilným celoročným teplotám, ktoré sú v priemere 25°C.
Prechádzame sa hlavným námestím Arequipy, teda Plaza de Armas alebo Plaza Mayor, ktoré sa radí k najväčším a najkrajším z celého Peru. Historické centrum, ktoré máme možnosť obdivovať, bolo vybudované už pred niekoľkými storočiami. Budovy sa pôvodne začali stavať z adobe, nepálenej tehly. Neskôr však stavitelia zistili, že vhodnejším materiálom je sillar, svetlý sopečný kameň, ktorý sa jednoducho opracováva a má antiseizmické vlastnosti (nakoľko Arequipu zasiahli už niekoľkokrát silné zemetrasenia). Historickým centrom nás sprevádzajú stavby, ktoré predstavujú spojenie európskych a pôvodných stavebných techník. To sa odráža v obdivuhodnej práci španielskych architektov a majstrov, ako aj domácich a kreolských murárov. Výsledky ich práce môžeme dnes vidieť na mohutných stenách budov, arkádach a klenbách, na terasách a otvorených priestranstvách či na komplexnej barokovej výzdobe fasád. Tieto architektonické poklady si preto zaslúžili, aby ich UNESCO označilo za kultúrne dedičstvo ľudstva v roku 2000.
Dominantu námestia tvorí arequipská katedrála. Je hlavným chrámom mesta a zaberá celú severnú stranu Plaza de Armas. Na mieste, kde dnes stojí táto honosná stavba bol v roku 1541 vystavaný kostolík, na ktorého základoch sa v roku 1656 dokončila katedrála. V roku 1844 ju postihol obrovský požiar a bola prestavaná do neorenesančného štýlu. Celá je vystavaná z bieleho vulkanického kameňa. Vstupujeme do katedrály vo vyhradených hodinách, avšak ja sa otáčam na jej prahu. Netreba totižto zabudnúť na to, že vstup je povolený len zo zakrytými ramenami a u žien odevom siahajúcim pod kolená. Na druhý raz preoblečená vstupujem už aj ja a obdivujem monumentálnosť tejto stavby.
Kláštor sv. Kataríny
V Arequipe sa nachádza množstvo kostolíkov, bývalých šľachtických sídel a rovnako aj najvýznamnejšia cirkevná stavba v celom Peru – ženský kláštor sv. Kataríny, založený už v roku 1579. Prehliadka kláštorného komplexu nám zaberá približne dve hodiny, ale jednoznačne stojí za to! Táto stavba sa totižto vyznačuje štýlom mudéjar, ktorý prebrali Španieli od Maurov a v juhoamerickej koloniálne architektúre sa vyskytuje len veľmi zriedka. Celý komplex je vystavaný z už spomínaného sopečného kameňa sillar, a to rovno z dvoch druhov - bieleho, ktorý pochádza zo sopky Chachani a ružového z Misti. Rozloha kláštora je 20 tisíc m2 a od zvyšku mesta je oddelená múrom siahajúcim do výšky štyroch metrov, ktorý oddeľoval a dodnes oddeľuje život mníšok od zvyšku sveta. Kláštor bol verejnosti sprístupnený v roku 1970, kedy bola jedna jeho časť prevedená do správy súkromnej spoločnosti a zvyšok ostal vyhradený mníškam. Kláštorný komplex bol preto obnovený, ale zachoval si všetky svoje pôvodné prvky, aby sa stal atraktívnejším miestom pre jeho návštevníkov. Voľne blúdime úzkymi uličkami zdobenými kvitnúcimi kvetmi, mníšskymi izbami s pôvodným nábytkom a množstvom nádvorí hýriacich sýtymi farbami červenej, oranžovej a modrej. Tento kláštor nás zavádza do celkom iného sveta, aký sa odohráva za jeho hradbami.
Cesta k vyhliadke Yanahuara
Necelé 2 km od Plaza de Armas sa nachádza štvrť Yanahuara s námestím posiatym palmami a vyhliadkou na veľkolepé sopky Misti a Pichu Pichu. Yanahuara situovaná na periférii historického centra je prepletená uličkami v andalúzskom štýle. Cestou z hlavného námestia do tejto štvrte navštevujeme Complejo de San Francisco. Tento rozsiahly komplex je rozdelený na chrám sv. Františka a priľahlú časť oddelenú upravenými záhradami. V tejto časti bol kedysi školský internát, ktorý sa neskôr premenil na ženskú väznicu a v súčasnosti tu nachádzame nadáciu Fierro, v ktorej je situovaný remeselný trh a múzeum. Robíme si ďalšiu zachádzku a navštevujeme Mundo Alpaca (Svet alpaky). Prezeráme si ohrady, kde sa chovajú lamy a alpaky, ktoré produkujú kvalitnú vlnu na ďalšie spracovanie. Súčasťou je múzeum textilného strojárstva, ktoré nám predstavuje počiatky industrializácie spracovania vlny z počiatku minulého storočia. V Mundo Alpaca obdivujeme zručnosť žien, ktoré tkajú tradičným spôsobom známym už spred čias Inkov. V tomto komplexe sa taktiež nachádza galéria umenia a butik, v ktorom je možné zakúpiť si exkluzívne (drahé) kúsky z jemnučkej vlny lám a alpák. Konečne sa poľahky dostávame do Yanahuary pešo z Plaza de Armas vydláždenými ulicami, ktoré lemujú koloniálne budovy. Šliapeme strmo nahor a naskytá sa nám idylický pohľad na dokonale upravené námestie a sopku Misti.
Trh San Camilo
Na celej Južnej Amerike mám najradšej miestne trhoviská, kde pulzuje život. V Arequipe je to Mercado San Camilo, ktoré je vzdialené necelý kilometer od hlavného námestia. Zamiešavame sa medzi miestnych a ochutnávate domáce lahôdky. Zakúpiť je tu možné čokoľvek od potrieb do domácnosti, čerstvého mäsa, rýb, zeleniny, ovocia, syrov, byliniek, liečiteľských potrieb, odevov až po hračky či školské potreby.
Mojím najobľúbenejším stanovišťom sú šťavy z čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré nám usmievavé señore mixujú podľa želania. Ďalšiu zastávku si robíme pri pultoch s jedlom, ktoré sa predáva ako denné menu. Señora plná otázok nám servíruje obrovské porcie delikátnej polievky a zároveň aj druhý chod, ktorý kvôli kvantite takmer nie je možné zjesť. Čo je skvelé na výbere jedál na trhoch je to, že vopred vidíme, čo dostaneme na tanier. Typickým jedlom pre túto oblasť je rocoto relleno (rocoto je miestny druh papriky), teda andská paprika plnená mletým mäsom a zmesou zo syru, vajec, cesnaku a paradajkového pretlaku. Ako príloha sa k tomuto jedlu zvyčajne podáva zemiakový koláč. Skvelý obed zapíjame chichou, tzv. kukuričným pivom, ktoré na juhoamerickom kontinente popíjali už predkolumbovské národy.
Múzeum Santuarios Andinos
Pri prehliadke mesta nevynechávame zaujímavé múzeum Santuarios Andinos, ktoré návštevníka prevádza rituálnymi praktikami obetovania detí – capacocha v andskej oblasti, ktoré sa datuje do čias inkskej ríše. V jednej z piatich sál už po niekoľkýkrát obdivujeme vystavenú múmiu, ktorá dostala meno Juanita. Objavil ju rakúsky archeológ Johan Reinhard v roku 1995 na sopke Ampato v regióne Arequipa. Capacocha predstavovala detské obete, ktoré sa vykonávali na úpätí hôr, teda na posvätných lokalitách situovaných čo najbližšie k božstvám. Vybrané boli deti, ktoré boli zdravé fyzicky i psychicky, nepoškvrnené a oplývali krásou. Pre rodičov znamenal výber ich dieťaťa veľkú poctu a sprevádzali ich na poslednej púti životom. Obety sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočňovali v obdobiach sucha, kedy si Inkovia potrebovali nakloniť priazeň božstiev na svoju stranu. Ceremóniu sprevádzalo množstvo rituálov vykonávaných na to určenými „kňazmi“, ktorí ako poslední odprevádzali detskú obeť na cestu do vyšších sfér.
Idylka na balkóne
Arequipu a jej večernú atmosféru si vychutnávame plnými dúškami z reštaurácie, ktorá je situovaná na poschodí nad arkádami v centre mesta. K dokonalému relaxu nám nesmie chýbať chladené lokálne pivko Arequipeña. Odtiaľto máme nezabudnuteľný výhľad na katedrálu zaliatu zlatistými lúčmi zapadajúceho slnka s impozantnými sopkami v jej pozadí.
