Klasický cestovateľský okruh po Azerbajdžane

Ku koncu roka dostávam ponuku od kamoša z UK či by som s ním necestoval do Azerbajdžanu, keďže vybaví víza a mám dovolenku tak neodolám. Po meškaní autobusu a chaose v rekonštruovanom metre prichádzam na letisko do Budapešti, kde sa stretávame a odlietame smer Azerbajdžan.

Baku

Tu pristávame na letisku Heydar Aliyev, pomenovanom podľa prvého prezidenta, kde dostávame na uvítanie malú pozornosť. Ubytujeme sa v hosteli a nasledujúce ráno si pozrieme mesto, najskôr navštívime starú časť mesta, ktorej dominuje veža Maiden vystavaná z hlinených tehál. Mala údajne nejaký náboženský význam, kúsok od nej si prezeráme Shirvanshans palác a okolité záhrady. Tu je však veľa ázijských turistov tak hľadáme niečo menej komerčné.

Prechádzame  na pobrežnú promenádu, ktorá je údajne najdlhšia na svete, je moderná, vydláždená s mnohými múzeami,  galériami a na okraji sú vysadené mnohé exotické rastliny, je to obľúbené miesto domácich aj turistov . Okolo sa nachádza mnoho budov zaujímavých tvarov ako napríklad obchodné centrum v tvare opery v Sydney, múzeum kobercov v tvare koberca i reštaurácia s umelým jazerom kde sa počas večere môžete plaviť na loďke.

Nad promenádou sa týčia Flame tower, ktoré sa vynímajú hlavne po tme, keďže sa na nich premietajú rôzne svetelné efekty.  Mesto vďačí za  bohatstvo najmä rope, vrtné veže sú všade na okolí a dokonca aj pár v centre mesta. Chceme vidieť mesto aj z výšky, tak ideme na cintorín Shemidler Khiyabany kde je podľa pomníkov pochovaná miestna elita a je odtiaľ úžasný výhľad na mesto. Kocháme sa výhľadom a premýšľame nad ďalším programom.V meste dostávame ponuku na výlet do okolia, zdá sa nám to zaujímavé a nestojí to veľa tak neodoláme.

Ďalší deň ráno sa stretávame so skupinou tvorenou ľuďmi s rôznych končín sveta a vyrážame.

Okolie Baku

Prvá zastávka je v mieste pod ochranou Unesco nazvanom Qobustan, ktoré kedysi ležalo na brehu Kaspického  mora a pôvodní obyvatelia tu zanechali unikátne kresby zobrazujúce každodenný život a pár pozostatkov  s ich príbytkov, no vidíme tu aj postupné vysychanie  mora keďže sa momentálne nachádza dosť ďaleko od brehu. Ma spiatočnej ceste sa zastavujeme pri Mud Vulcanos čo sú miniatúrne  bahenné sopky uprostred ničoho.

Nasledujúca zastávka je v Zoro-astiánskom chráme Atesgah Temple. Je to veľmi zaujímavé miesto prezentujúce históriu najstaršieho  monoteistického náboženstva, ktoré má momentálne najviac priaznivcov v USA a na blízkom východe, v Azerbajdžane sa vyskytuje minimálne, ale miestny si dedičstvo vážia a náležite sa oň starajú. V strede komplexu je chrám s večným ohňom a okolo pár objektov s exponátmi z každodenného života. Nasleduje obed, na ktorý by sme potrebovali aspoň 5 žalúdkov.

Po obede navštevujeme  Yanar Dagh, čo je kopec, kde uniká  plyn zo zeme a horí údajne už mnoho rokov. Na záver navštevujeme kultúrne centrum Heydar Aliyev kde sa nachádzajú rôzne kultúrne inštitúcie a atrakcie.  Domáci tu trávia svoj voľný čas.

Hurá do hôr - dedina Kinalik

Nasledujúci deň opúšťame mesto a vydávame sa do hôr do legendárnej dediny Kinalik nachádzajúcej sa v pohorí Kavkaz neďaleko hraníc. Tu žijúci ľudia majú odlišnú kultúru, čudné domy a žijú tu svojským spôsobom, ktorý sa nezmenil mnoho rokov. Trávime tu pár dní, nasávame atmosféru a túlame sa po okolitých horách. Pozor si však musíme dávať na miestne pastierske psy, ktoré sú celkom veľké  a naháňajú strach a často ich musíme odháňať. Tu stretávame aj celkom veľa američanov čo nie je v tomto kúte sveta bežné.

Mesto Sheki

Z Kinaliku cestujeme do Sheki, mesta ležiaceho neďaleko Gruzínskych hraníc, známeho najmä výrobou cukroviniek, prezeráme si pár tunajších pamiatok ako Khansky palác nachádzajúci sa v areáli kde  je viac múzeí zaoberajúcich sa históriou Azerbajdžanu. Nad mestom ešte navštevujeme  ortodoxný kostolík Kish a nakupujeme niečo pod zub na miestnom trhu.

Študenské mesto Ganca

Nasledujúci deň pokračujeme do druhého najväčšieho mesta krajiny Ganca kde je veľa univerzít, tu si prenajímame izbu u miestnej učiteľky, ktorá je veľmi zvedavá na nás a našu krajinu a stále sa niečo vypytuje. V meste nie je  veľa pamiatok v centre nachádzame turecké kúpele a mešitu.Neďaleko centra je obrovský park nesúci meno prvého prezidenta Heydara Aliyeva.Takýto rozľahlí a udržovaný park sa často nevidí.

Naspäť do Baku

Naša cesta sa chýli ku koncu a tak sa vraciame do Baku. Cez deň si ešte pozrieme legendárny mestský okruh Formuly 1 a večer sa vydávame na plavbu po Kaspickom mori s prekrásnym výhľadom na nočné Baku. Nasleduje posledná nočná prechádzka po promenáde a odchod na hostel. No tam veľa nenaspím, nad ránom sa lúčim s parťákom, ktorý cestuje ďalej do Iránu a ja odchádzam domov.