Bystrianska jaskyňa, taká malá jaskyňa v Nízkych Tatrách

Ľuboš Vodička - 16.2.2018
Bystrianska jaskyňa

„Tragickú udalosť protifaštického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme“. Táto kratučká veta z publikácie Slovensko Sprístupnené jaskyne (Knižné centrum, 1997, Žilina) hovorí o udalosti, ktorá sa možno ani nestala.  Totiž v priestoroch Bystrianskej jaskyne návštevníci uvidia takmer na konci prehliadkového okruhu pamätné tabule partizánom, ktorí mali zahynúť v jej priestoroch.  Hrdinskou smrťou v boji s presilou fašistických okupantov.  V Nízkych Tatrách operovalo veľké množstvo partizánskych skupín. Niektoré určite dočasne využili tunajšie jaskyne ako úkryt. Ibaže Zrútený dóm by bol ako úkryt nevhodný. Je vlhký, studený, hlboko pod zemou.  Okrem tabúľ v jaskyni a veľmi, skutočne veľmi stručného odkazu v knihe Sprístupnené jaskyne, iné zdroje o partizánoch v tejto jaskyni, mlčia. Dokonca ešte aj sprievodkyňa nám povedala, že udalosť je zahalená tajomstvom, ktoré spochybňuje jej pravdivosť. Vševediaca slobodná encyklopédia Wikipédia o tejto udalosti napriek tomu prináša presnú informáciu: “Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko v jej podzemných priestoroch. Pod vedením známeho speleológa F. Majku a bratov Mitterpachovcov zostúpili do hĺbky 40 m. Tu si medzi tektonickými zlomami urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli len tak ľahko dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali.  V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V najväčšom dóme je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Gabriela Krupu, ktorého zasiahla guľka, keď oneskorene vkĺzol do jaskyne.“ Či boli, či neboli partizáni v jaskyni, nevieme. Ale je to zaujímavosť, ktorá ozvláštňuje túto jaskyňu.

Vody plné podzemie

Čo je na tejto jaskyni zaujímavé? Alebo, čo je na nej najzaujímavejšie? Hlavné chodby jaskyne vytvarovala voda.  Voda v podzemí nie je ničím neobvyklým. Tu vytvorila hlboko zarezané, kľukaté a chvíľami relatívne úzke chodby mäkkých a oblých tvarov, pamätníkov tvorivej činnosti riečky Bystrianky.  Napriek tomu, že uvidíte dómovité aj sieňovité priestory (tak veľmi podobné kinosálam, do ktorých nejaký vtipálek rozhádzal kamenné cencúle) si jaskyňa podržala svoj „vreckový“ charakter.  „Vreckový“ charakter znamená, že všetko je malinkaté, všetko je „na dosah“, všetko je ako prechádzka trochu väčšou izbou. Nakoniec je to vlastne veľmi príjemné. Neohúria vás obrovské priestory, nevyvolajú vo vás  pocit strachu z temnôt, ktoré skrývajú nevídané tajomstvá a čo je skutočne výnimočné, jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov.

Ako sa to všetko začalo

Bystriansku jaskyňu tvoria z veľkej časti dva priestory, Stará a Nová jaskyňa.  Stará a Nová nie je žiadne označenie ich veku. Stará je preto Stará, lebo sa o nej vedelo už dávno. Pokračovanie Starej jaskyne  sa stalo známym až v roku 1923. O tri roky neskôr sa cez Priepasť Peklo dostali do Novej jaskyne bratia E. a A. Hollmannovci a J . Kovalčík. Družstvo bystrianskych jaskýň na konci tridsiatych rokov 20. storočia sprístupnilo jaskyňu v pôvodnej podobe, teda bez elektrického osvetlenia. Ďalšie objavy podzemných priestorov sa zapísali do jej histórie až po 2. svetovej vojne a v roku 1956 sa podarilo prepojiť Starú a Novú jaskyňu.  Od roku 1972 niektoré priestory začali slúžiť speleoterapii (ktorá je dnes už skôr len príjemnou spomienkou, pretože zdravotné poisťovne neprejavujú prílišný záujem o financovanie tejto formy liečby).

Záclony a baldachýn Bystrianskej jaskyne

Ťažko napísať o Bystrianskej jaskyni niečo tak zaujímavé čo by jej priznávalo výnimočné postavenie v súpise slovenských jaskýň. Je malá, je milá, nie je nudná a zo sintrovej výzdoby prevládajú záclony a baldachýn visiace zo stropu ako v mraze stuhnuté vlajky.  Malú zaujímavosť ukrývajú spodné priestory Pekla. V malom množstve sa tam vyskytuje aragonit. Za jeho krásou sa chodí na južné Slovensko na Gemer. V Nízkych Tatrách je teda tak trochu mimo svoje „trvalé bydlisko“.

Pokiaľ budete tráviť nejaký čas v okolí Brezna, alebo pôjdete na Liptov cez Čertovicu, zastavte sa v Bystrej a pozrite si túto jaskyňu. Je milá a útulná ako trochu väčšia izba.

Komentáre Disqus