Cesta Veľkej vojny

Rudolf, jediný syn Franza Josefa a Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi, mal byť mladým, úspešným, pohľadným a múdrym nástupcom svojho otca na rakúsko-uhorskom tróne. Nestalo sa. 30. januára 1889 zastrelil Rudolf na loveckom zámočku v Mayerlingu (Rakúsko) svoju sedemnásťročnú priateľku Mary Vetserovú a vzápätí spáchal samovraždu. Čo má spoločné táto tragická udalosť s Prešporkom? Albín Vetsera, otec Mary, bol  Prešporák. Jeden z domov patriacich rodine Vetserovcov stojí dodnes v Bratislave, na rohu ulíc Ventúrskej a Zelenej.

Vražda – samovražda, alebo iná záhada?

Udalosti z Mayerlingu sú vďaka zahmlievaniu Habsburgovcami na konci 19. storočia stále neodôvodnene zahalené tajomstvom. V roku 1991, na základe akýchsi čudesných pohnútok Helmut Flatzelsteiner, predajca nábytku z rakúskeho mesta Linz, vyzdvihol z hrobu telesné pozostatky Mary Vetserovej. Predložil ich na preskúmanie odborníkom z oblasti súdneho lekárstva s odôvodnením, že ide o jeho prastarú príbuznú. Vymysleným príbehom o možnej vražde, prípadne aspoň o násilnej smrti svojej príbuznej, vysvetľoval žiadosť o preskúmanie nielen telesných pozostatkov, ale aj oblečenia. Odborníci preskúmali, posúdili a všetko vrátili s posudkom, že zomrela násilnou smrťou, strelnou ranou, podľa všetkých indícií išlo o vraždu.

Kauza Mayerling

Pravdepodobne v skorých ranných hodinách dňa 29. januára 1889 nástupník rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského trónu, jediný syn Františka Jozefa a Alžbety Bavorskej, po tom čo zastrelil svoju milenku Mary Vetserovú, priložil zbraň k svojej hlave a spáchal samovraždu.

V piatok 31. januára 1889 priniesol o udalosti správu aj pražský časopis Politik: "Tajuplná to hádanka ten život lidský! Dnes v květu mladosti pln svěží síly, chlouba přítomnosti a naděje budoucnosti! - a zítra ztuhlá mrtvola. Dnes ještě nadšený zápal života posvěceného blahu národů, dnes ještě obětovná práce, hluboký um, činorodý věhlas - a zítra svíce zhasnutá, z níž místo zářného světla chmurný se nese stín. - Korunní princ Rudolf mrtev! Nikdo nevěřil, když slyšel tuto zvěst, jež od úst letěla k ústům."

Celá udalosť vyvoláva ešte dnes mnohé pochybnosti. Najskôr sa o to postaral cisársky dom, ktorý veci zamlčoval, zahmlieval, prekrúcal, neskôr olej do ohňa priliala aj manželka posledného cisára z Habsburského rodu, Zita Parmská, ktorá jednoznačne tvrdila, že išlo o spiknutie a politickú vraždu na objednávku. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžeme dnes smelo povedať, že šlo o vraždu a samovraždu. V každom prípade sú však zaujímavé spomienky grófa Josepha Hoyosa:

„Chýbalo už len pár minút do stanovenej hodiny a ja som už bol pripravený, keď mi môj komorník ohlásil správcu zámku Zwergera. Hneď ako som ho prijal, oznámil mi, že komorník Loschek nemôže princa zobudiť. Na moju rekaciu, že tento veľmi dobre a tvrdo spí, oznámil, že korunný pric bol o pol siedmej hore, vyšiel v župane do predizby a prikázal Loschekovi, ktorý býva vo vedľajšej izbe, aby ho zobudil o pol ôsmej a na tento čas aby pripravil raňajky a objednal fiakristu Bratfische s jeho drožkou, na čo s tichým pohvizdovaním odišiel späť do spálne. Loschek o pol ôsmej neodbytne klopal na dvere spálne, bez toho, že by sa ozvala akákoľvek známka života. Dvere spálne do predizby sú zvnútra zatvorené, rovnako ako dvere vedúce k točitým schodom z prvého psochodia do spálne sú zamknuté zvnútra a kľúče sú zasunuté v zámku.“ (G. Markus, Causa Mayerling, život a smrt Mary Vetserové, Naše vojsko, 2012, str. 161) Po všetkých týchto zisteniach nasledovala horúčkovitá činnosť. Hoyos sa dozvedel, že s princom v spálni má byť aj Mary Vetserová a na zámoček prišiel ešte aj princ Coburg. Sluha dostal jednoznačný pokyn. Vylomiť dvere. Keď nahliadol dnu, oznámil Hoyosovi a Coburgovi, že milenecký pár je po smrti, že „korunný princ visí cez okraj postele a pod ním je veľká kaluž krvi, že sa pravdepodobne otrávil  s cyankálim, pretože k takémuto chŕleniu krvi dochádza.“ (G. Markus, Causa Mayerling, život a smrt Mary Vetserové, Naše vojsko, 2012, str. 161). Sluhove slová o možnej otrave sa stali v neskorších konšpiračných teóriách „atómovým pohonom“ pre rozbehnutie tých najnezmyselnejších konštrukcií. Svoj diel viny nesie aj gróf Hoyos, ktorý cisárovi Františkovi Jozefovi najskôr oznámil, že Mary Vetserová jeho syna otrávila a potom spáchala samovraždu. Táto verzia udalostí bola sprostredkovaná v prvej správe aj Helene Vetserovej, matke poslednej Rudolfovej milenky. Veci sa už nasledujúci deň vyjasnili.  Dr. Hermann Widerhofer Jeho cisárskemu Veličenstvu oznámil: „Môžem Vaše Veličenstvo uistiť, že Jeho cisárska Výsosť ani na okamih netrpela, guľka prenikla priamo do spánku.“ (G.Markus, Causa Mayerling, život a smrt Mary Vetserové, Naše vojsko, 2012, str. 164). S doplnením, že zbraň proti sebe obrátil sám princ.  

Prečo vražda? Prečo samovražda?

Prečo došlo k tak fatálnemu činu v Mayerlingu sa napísali dlhé litánie. Skúsim predostrieť môj pohľad na vec. Dlhé roky som pôsobil v oblasti trestného práva a prišiel som do priameho kontaktu s páchateľmi násilných činov. Dovolím si teda načrtnúť vlastnú, nikde nepublikovanú teóriu. Rudolf bol zaťažený psychickou nestabilitou, ktorú zdedil po matke. Všetkého bolo toho naňho priveľa. Priveľa zodpovednosti. Priveľa priateľov. Priveľa alkoholu. Priveľa mileniek. Priveľká túžba so všetkým skoncovať. Ibaže spraviť posledný krok na základe vlastného rozhodnutia a len tak: spravím to sám, lebo to tak chcem... nemal síl. Keď jeho dlhoročná milenka ..., odmietla spoločnú smrť, ktorú jej ponúkol, pohľadal inú „spriaznenú“ dušu. Vetserová súhlasila. Jeho plán bol jednoduchý. Ak zabije svoju milenku a ostal by žiť, znemožnil by seba, svoju rodinu, de facto celú monarchiu. A najmä svojho impozantného Otca! Ak zabije, musí zabiť aj seba. Ak spácha vraždu, musí sa zabiť. Tak zastrelil milenku, aby spustil štartér, ktorý ho donútil zastreliť aj seba. Bez akéhokoľvek politického pozadia, bez akéhokoľvek vyhrážania, bez akýchkoľvek ďalších páchateľov.

Rudolf, Rudolf, čo si to bol za človeka!

Toto je jedna z najťažších otázok, ktorú si kladú všetci kronikári Habsburgského rodu, ale aj historici, ktorých zaujíma problematika 1. svetovej vojny. Rudolfovo detstvo je popisované ako komplikované. Vychovávaný ako vojak, trochu chorľavý, trochu neduživý, inteligentnejší ako bol bežný priemer, v dospelosti nejasne politicky orientovaný, asi trochu protimonarchisticky naladený, psychicky labilný po matke, nenapraviteľný sukničkár nakazený syfilisom. Ešte ťažšie je odpovedať na otázku, čo by bolo keby nastúpil na trón. Určite by sa moloch menom Rakúsko – Uhorsko pohol smerom k modernejšie spravovaného suštátia. Asi by sa mu nepodarilo vyriešiť všetky konflikty (možno by trochu skrotil Maďarov za cenu pozdvihnutia Čechov). Možno by sa ostrejšie postavil proti vojnovým tendenciám a nejakým zázrakom by uvoľnil napätie, ktoré sa eskalovalo na Balkáne. Možno by sa vydelil jasnejšie proti Nemecku, ktoré pracovalo na tom, aby sa Rakúsko – Uhorsko stalo jeho beznázorovým príveskom. Možno by sa mu podarilo prostredníctvom Osmanskej ríše (dnešného Turecka) nájsť priestor na realizáciu obchodno-koloniálnych aktivít na Blízkom východe bez toho, že by dýchal na krk Veľkej Británii. Možné je všetko. Možné je aj to, že sukničkárstvo, omamné látky, alkohol, psychická nestabilita, syfilis, by sa na ňom tak intenzívne podpísala, že v krátkom čase by sa stal nefunkčným vladárom, ktorého by museli nahradiť. Odpovede nepoznáme.  Napriek tomu sa však prikláňam ku konštatovaniu Georga Markusa, ktorý v podnadpise kapitoly Princ s mnohými talentami svojej knihy o Mayerlingu skonštatoval: Ak by sa stal cisárom – dejiny nášho storočia mohli vyzerať inak. História však takéto špekulácie nepripúšťa.

Cesta Veľkej vojny: 11. novembra 2018 si pripomíname sté výročie skončenia prvého svetového vojnového konfliktu. Konflikt, ktorý sa zapísal do histórie intenzívnejšie ako si uvedomujeme. Možno je to tým, že v krátkom čase ho prekryla krvavejšia, drastickejšia, vražednejšia Druhá svetová vojna. Možno je to aj tým, že geopolitické zmeny, ktoré priniesla Veľká vojna, prvá svetová vojna, boli vyhovujúcimi zmenami pre väčšinu najmä stredoeurópskych krajín a akosi nevznikla spoločenská potreba sa k tomuto konfliktu vracať a vyhodnocovať ho. Cyklus Cesta Veľkej vojny len krátko pripomína niektoré témy a príbehy, ktoré s Veľkou vojnou a dnešným Slovenskom súviseli.

Cesta Veľkej vojny je aj projekt občianskeho združenia História bez hraníc, ktorého cieľom je sprístupniť „zabudnuté“ bojové delostrelecké opevnenie – kaverny – postavené na území Prešporka v rokoch 1914 – 1915 na ochranu Viedne a najmä strategických železničných tratí vedúcich do srdca monarchie.

Zdroje:

Georg Markus, Causa Mayerling, život a smrt Mary Vetserové, Naše vojsko, 2012 (jedna z najlepších kníh o udalostiach v Mayerlingu, o Rudolfovi, ale aj o Mary a ďalších ženách v živote následníka trónu)

Viliam Apfel, Prípad Mayerling, Následník trónu Rudolf Habsburský: Obeť či páchateľ?  Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013 (knihu, je možné odporúčať len pre veľmi náruživých čitateľov, skôr zahmlieva jasné veci a zahmlené predostiera ako superhypotézy)

https://en.wikipedia.org/wiki/Baroness_Mary_Vetsera

https://www.geni.com/people/Albin-Johannes-von-Vetsera-vrijheer/6000000015895951627

http://www.christopherlong.co.uk/gen/baltazzigen/fg15/fg15_257.html