Cesta za polárny kruh na 20 ročnej Opel Corsa, časť 5 – Fínsko 2

Spolu na cestách - 21.2.2018
Cesta za polárny kruh na 20 ročnej Opel Corsa

Predchádzajúca časť TU

16.deň – NP Hiidenportti a prírodná recervácia Elimyssalo

Ráno bola pahreba z ohňa ešte teplá a tak sme využili rošt na grilovanie a urobili si hrianky na raňajky.  Po krátkom oddychu a vychutnaní si ničím nerušenej atmosféry okolia sme všetko upratali, dali na pôvodné miesta a pripravili sme nové drevo, ktoré sme počas nášho kempovania minuli. Navyše sme v chatke nechali krabičku zápaliek, ktoré tam chýbali. Snáď sa niekomu zídu.
Po dokončení túry sme v aute plánovali našu trasu ďalej. Rozhodli sme sa ísť do prírodnej recervácie Elimyssalo, ktorú nám odporučili v informáciách kvôli množstvu voľne žijúcej zvery. Mali sme dostatok času a tak sme si povedali, že malé fínske safari neznie tak zle :). Rezervácia je pri ruských hraniciach a čiastočne zasahuje aj do ruského územia. Cesty k nej nie sú priveľmi frekventované, asi počas 90 minútovej jazdy malými cestami sme nestretli takmer nikoho. Posledné kilometre cesty k parku boli hotový tankodrom, jedna diera väčšia ako druhá a všade samé kamene na ceste. Navečer sme sa dostali k rezervácií. Od nášho parkovacieho miesta malo byť cca 600m vzdialené kempovacie miesto na ktorom sme plánovali prenocovať. Miesto bolo vybavené všetkým čo treba na kempovanie, ako väčšina miest vo Fínsku. Spravili sme si výdatnú večeru – zemiaky v ohni, zemiaky na ražni a párky s cibuľou a paprikou, Počas pečenia našej večere prišli na “návštevu“ miestny turisti, ktorí boli na túre. Opiekli si s nami párky na ohni a prehodili sme zopár slov, od kadiaľ sme, kam ideme, ktoré miesta sme už navštívili... Spomenuli nám, že v tom NP, je práve veľa fotografov z Holandska a Nemecka, ktorí fotia vlkov, medveďov a hlavne každý sa snaží odfotiť rosomákov, ktorých je vzácne vidieť. Vyzvedali, či aj my sme jedny z týchto fotografov, ktorý sa tu túlajú už niekoľko dní a vraj majú tábor len pár kilometrov od nás.
Po odchode našej návštevy sme si v prístrešku rozložili moskytieru zo stanu, pretože bez nej sa vo Fínsku v lete spať nedá. Sú tu obrovské hejna komárov, ktoré vám ani na sekundu nedajú pokoj a bez ochrany by sme ráno trpeli na nedostatok krvi a tisíce štípancov. Na túto situáciu sme sa pripravovali už na Slovensku a nakúpili si zásobu repelentov, len bohužiaľ tie vôbec neúčinkovali. Nakoniec nám pomohol až repelent, ktorý sme si kúpili vo fínskom supermarkete. Fínske komáre sú asi vyberavé a potrpia si na domáce značky.

17.deň Prírodná recervácia Elimyssalo

Ráno bolo zlé počasie a tak sme si dali len krátku prechádzku po parku. Okrem oviec a pár salašníckych psov v neďalekom salaši sme na okolitú zver šťastie nemali. Možno nabudúce.
Dnešný deň sme strávili len šoférovaním, najbližšia zastávke je prvý hlavný cieľ našej cesty – Rovaniemi a polárny kruh. Po ceste sme konečne natrafili aj na sobov, ktorých sme chceli vidieť už od kedy sme sa vylodili vo Fínsku. Asi 15 sobov sa páslo neďaleko cesty a tak sme samozrejme odstavili auto a priblížili sa k nim tak blízko ako sa len dalo. Zrejme sú na ľudí zvyknutý, pretože sa priveľmi nebáli a radi sa fotia :).
Po odšoférovanom dni sme našli parkovanie na noc pri rieke vedľa karavanov na parkovisku.

18.deň Rovaniemi – Polárny kruh, Lemmenjoki National Park

Ráno sme dorazili do Rovaniemi do oficiálneho domova Santa Clausa. V dedinke Santa Clausa je i v strede leta všade vianočná výzdoba, obchody zo suvenírmi a vianočnými ozdobami, koledy hrajú na každom kroku a Santa Claus si sedí v svojom kresle a inkasuje 10€ za fotku. Trochu drahá foto no našťastie nás však viac zaujala hranica polárneho kruhu, ktorá bola znázornená na chodníku a pretínala všetky blízke cesty a chodníky. Je to len drobnosť ale veľmi sme sa tešili, že  sme sem dorazili po vlastnej osi zo Slovenska. Prísť sem po zemi a vidieť ako sa mení okolitá krajina, ako sa pomaly vytráca noc a nahradzuje ju polárny deň a okúsiť kultúru, jedlá  a zvyky všetkých krajín po ceste je úplne niečo iné ako sem doletieť v priebehu pár hodín lietadlom a vynechať všetko to zaujímavé po ceste. Náš prvý cieľ cesty sme si splnili a tak nastal čas sa zamerať na ďalší – koniec Európy v Nórsku.
Po prekročení polárneho kruhu sme sa vydali k našej poslednej fínskej zastávke Lemmenjoki National Park. Po ceste sme neustále stretávali stáda sobov, ktoré boli všade a stretnúť ich uprostred cesty nebolo ničím výnimočným. Pri šoférovaní sme museli byť veľmi ostražitý. Dokonca sme popri ceste zahliadli bežať malého medveďa! (Nevieme, či bol malý, nikdy sme divokého medveďa nestretli ale nepôsobil veľkým vzrastom). Bolo to len na pár sekúnd a ani kameru sme nestihli vytiahnuť. Ale od tejto chvíle sme boli oveľa viac ostražitý pri potulkách lesmi.
K národnému parku sme prišli až po 22 hod. no stále bolo dostatok svetla akoby sa slnko ani nechystalo zapadnúť. Vlastne ono sa ani nechystá. Zbalili sme sa na túru a šli asi 6 km k  vyhliadke kde malo byť zhromaždisko sobov Sallivaara. Cesta viedla prevažne bažinami a hustými lesmi a tak sme po chvíli boli celý premočený a v okolitom teréne sa ťažko orientovalo. Keď sme dorazili na miesto čakalo nás milé prekvapenie. Neboli tu len malé prístrešky v akých sme nocovali predtým ale asi 5 veľkých zrubov. Boli super vybavené – s krbom, lavica na spanie, nachystaným drevom, stolom, informačné materiály o parku a tomto mieste. Bol to hotový luxus, 5 hviezdičkové kempovacie miesto. Zakúrili sme v krbe a s „teplom domova“ sme dali sušiť naše mokré tenisky a urobili si teplú večeru. Po večery sme šli ešte na malú obhliadku okolia a na vyhliadku Sallivaara  z ktorej sme videli oranžovým slnkom osvetlený celý park. Nikde nekončiaca divočina, široko ďaleko nebolo nič len lesy, jazerá a rieky. Ani stopa po človeku. Bolo to úžasné. Boli 3 hodiny po polnoci a slnko stále na obzore. Fínsku prírodu sa nedá nemilovať.

19.deň - Lemmenjoki National Park

Ráno v krbe boli ešte žeravé uhlíky a tak sme ich len rozfúkali a priložili drevo, spravili sme si vajíčka so zemiakmi a šli na sa pozrieť znovu na vyhliadku. Sobov sme nevideli, ale výhľad stál za to aj po druhý krát.
V jednom zo zrubov sme našli legendy o danom mieste Sallivaara. V minulosti to bola dedina kde chovali tisícky sobov, ktoré tu teraz voľne pobehujú po okolí. Ak raz navštívite Fínsko určite nevynechajte tento národný park a túto vyhliadku. Je to úžasné miesto.
Po príchode k autu sme sa registrovali do nórskeho mýtneho systému a vydali sa naprieč poslednými fínskymi kilometrami do najsevernejšej európskej krajiny Nórska.

Zhrnutie

Fínsko nie je až taká drahá krajina ako by mnohí čakali. Ceny sú  vyššie ako u nás ale nie je to až také hrozné. Vo Fínsku vládne nikde nekončiaca príroda. Od kedy sme opustili Helsinky sme boli neustále obklopený nikde nekončiacimi lesmi. Lesy a tisícky jazier boli zároveň aj dôvodom nášho najväčšieho fínskeho problému – komárov. Sú tu doslova stáda divokých po krvi prahnúcich stvorení, ktoré ani na sekundu nedajú pokoj. Pri plánovaní cesty je treba sa na to pripraviť a zrejme je výhodnejšie kúpiť repelenty až vo Fínsku ako u nás, pretože tie naše takmer vôbec neúčinkovali a tie fínske aspoň na pár minút odohnali tieto okrídlené pijavice.

Naše cesty môžete sledovať na facebookovej stránke Spolu na cestách - Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/

Komentáre Disqus