Po 2 hodinách plavby sme za sebou mali Nórsko a vylodili sa v Dánsku. Hoci cez polárny kruh sme prešli už pred niekoľkými dňami tak stále noci boli len krátke a namiesto tmy bolo len šero a preto v Dánsku nás prekvapila totálna tma a hustý dážď. Odvykli sme si od tmy a tak ani šoférovaním mimo mesta po neosvetlených cestách nebola žiadna zábava.
Hneď ako sa dalo sme zaparkovali na malom odpočívadle pri hŕstke karavanov a dodávok a pripravili si auto na noc. I keď sa nič nezvyčajné nestalo tak táto noc bola najhoršou na našej ceste. Zvykli sme si na polárny deň a teraz sme sa zrazu ocitli v silnej búrke, na neosvetlenom odpočívadle v tme. V noci sme sa neustále budili dezorientovaný s klaustrofobickým pocitom a úzkosťou, šmátrali sme rukami okolo seba kde to sme a čo sa to deje. Až po dlhej chvíli sme si uvedomili, že je len večer a to navôkol je len noc a tma. Bola to pre nás bez pochýb najhoršia noc akú si pamätáme a to len kvôli tomu, že večer zapadlo slnko za obzor a nastala noc. Taká banalita na ktorú sme zvyknutý celý život a nikde sme sa nad západom slnka nezamýšľali no po takmer troch týždňoch na severe bez noci sme si od nej odvykli a takto nepríjemne nás zaskočila.
Predchádzajúca časť TU
31.deň Skagen, Maják a Råbjerg Mile
Ráno bolo pre nás vykúpenie po hroznej noci. Po rýchlych raňajkách sme šli k pieskovým dunám na najsevernejší bod Dánska – Skagen.
Skagen je miesto kde sa stretávajú vody Severného a Baltského mora a kvôli rozdielnej salinite a hustote vody sa nedokážu zmiešať. Auto sme nechali neďaleko za mestom a šli sa prejsť okolo majákov, starých vojenských bunkrov a všade prítomných pieskových dún. Čakali sme, že uvidíme mierne farebné odlíšenie oboch morí no možno aj vďaka silnému vetru sme videli len akúsi pomyselnú čiaru, kde vlny oboch morí do seba narážali a snažili sa pretlačiť jedna druhú. Na pláži stála dlhá rada ľudí aby sa mohli postaviť na miesto stretu morí a tak stáť každou nohou v rôznom mori. Kvôli tejto drobnosti Skagen navštívia tisíce turistov a tak pre tých, ktorým sa nechce chodiť na toto miesto po pláži peši pripravili nezvyčajnú MHD – turistický traktor!
Pieskové duny Råbjerg Mile
V bádaní po pobreží Dánska sme pokračovali na pieskových dunách Råbjerg Mile. Hoci sa jedná “len“ o piesok je to skutočný problém pre Dánov, pretože pieskové duny sa pohybujú rýchlosťou zhruba 18 metrov za rok a pohlcujú všetko čo im stojí v ceste a tak sa dánske pobrežie postupne mení na obrovské neúrodné pieskovisko. Na pobreží v týchto dunách je pochovaný maják Rubjerk Knude, ktorý tu stojí od roku 1901 a len vďaka úsiliu ľudí je z neho vidieť aspoň časť. Okolité budovy už nadobro pochoval piesok a zostali z nich len trosky. Bez snahy ľudí udržať túto pamiatku by bol 23 metrový maják už dávno pochovaný metrami piesku.
Nórsko sme opustili o trochu skôr ako sme plánovali a tak sme museli trochu pozmeniť plány kedy sa máme stretnúť s našimi priateľmi vo Francúzsku a Švajčiarsku. Kvôli tejto malej zmene nám už nezostávalo veľa času a tak sme podvečer po prezretí si dánskeho pobrežia vyrazili do Nemecka.
32.deň Nemecko – Hamburg, Bremen
Ráno sme vstali kúsok za nemeckými hranicami a namierili do Hamburgu. Našťastie táto noc bola pre nás už normálna a nemali sme žiadne panické záchvaty z tmy. Po ceste sme sa zastavili natankovať a na menšie nákupy. Nemecké ceny boli hotové požehnanie v porovnaní s Nórskom. Asi 80 kilometrov pred Hamburgom nás zastihli kolóny a šli sme slimačím tempom. Bolo to asi najdlhších 80 kilometrov na našej ceste. V Hamburgu sme rýchlo našli parkovanie a aj turistické informácie. Bol to pre nás kultúrny šok, keď sme zo severskej divočiny vhupli do tak veľkého a rušného mesta. Na ďaleký sever sa ľahko zvyká a obklopený stovkami ľudí a tonami betónu nám začali chýbať severské lesy. V Hamburgu sme nemali žiaden špecifický cieľ a tak sme si len podľa turistickej mapy dali malý okruh mestom a najedli sa.
Za necelé dve hodiny jazdy sme z Hamburgu dorazili do Brém. Toto mestečko je presným opakom Hamburgu a rušnú atmosféru mesta tu vystriedali malé uličky s kvetinovými záhonmi, historickými pamiatkami a na každom kroku hrala príjemná hudba. V Brémach sa nie je kam ponáhľať a letná prechádzka uličkami mesta je hotová idylka. Po prejdení sa historickým centrom sme vyhľadali známu sochu brémskych muzikantov - Bremen Stadtmusikanten. Týchto zvieracích muzikantov možno poznáte z rozprávky od bratov Grimmovcov. Sochu sme vyhľadali kvôli povere podľa ktorej ak pošúchame nohy sochy somára prinesie nám to šťastie. A trochu šťastia predsa nie je nikdy na škodu :). Za dlhé roky somárik rozdal už toľko šťastia, že má od toľkých dotykov nohy vyleštené až do zlata.
Po pohodových hodinách v Brémach sme sa opäť museli vydať na cestu a pokračovali sme do Holandska. Kúsok od hraníc sme našli malé lesné odpočívadlo, na ktorom sme si pripravili večeru a zostali na ňom cez noc.
33.deň Holandsko - Giethoorn, Amsterdam
V tento deň sme mali v pláne toho stihnúť čo najviac a tak nás skoro ráno prebudil budík. Naša prvá zastávka v Holandsku bola malá dedinka Giethoorn, ktorá sa nazýva aj ako holandské Benátky. Našu Corsičku sme nechali neďaleko hlavnej ceste a šli sa prejsť po Giethoorne. Uličky nás doviedli ku kanálom ktorými je táto dedinka poprepletané a namiesto ulíc ku každému domu vedie most a tak každý býva na svojom malom ostrove. Príbytky mali dokonale udržiavanú kvetinovú záhradu, vyzdobené fasády domov a slamenné strechy. Každý koho sme pri prechádzke pomedzi giethoornské kanály stretli bol vysmiaty a milo nás pozdravil. Chvíľu sme si pripadali akoby táto malá dedinka v Holandsku bola vytrhnutá z rozprávky.
Po rozprávkovom ráne sme opustili brány Giethoornu a namierili k Amsterdamu. V hlavnom meste Holandska ani nebol problém nájsť parkovanie ako skôr dávať pozor na všade prítomných cyklistov. Holandské cesty patria im a nie autám a tak treba byť obzvlášť opatrný. Amsterdam je turisticky vyhľadávané mesto, ktoré navštívia desiatky tisíc ľudí a tak nie je núdza o informácie čo v ňom vidieť a zažiť. Je to jedno z miest, kde vám stačí sa nechať unášať davom a tak nejak s ním splyniete a pochodíte všetky zákutia mesta. V Amsterdame sme sa zdržali takmer celý deň a prešli si pár zaujímavostí a večer neďaleko mesta sme našli malý rodinný kemp za super cenu 12€ na noc aj s parkovným.
34.deň Zaanse Schans, Tulipánové polia, Kinderdijk, Delta projekt
Ráno sme si v kempe ešte pred cestou dopriali horúcu sprchu a vyrazili. Veľmi nás lákalo v kempe zostať dlhšie a navštíviť viac miest v okolí no o pár dní by sme mali byť v Paríži a po ceste sme chceli stihnúť ešte vidieť aj niečo z Belgicka a Luxemburska. Naša prvá zastávka posledného dňa v Holandsku bol skanzen s veternými mlynmi Zaanse Schans. V skanzene stojí posledný mlyn na výrobu papiera na svete. Vstup do skanzenu je zdarma avšak parkovné v areáli skanzenu je až 10€ (dá sa bez problémov nájsť parkovanie v okolí a netreba kŕmiť parkovací automat.
Holandsko je známe okrem iného aj pre tulipánové polia, ktoré sme chceli vidieť. Dlho netrvalo a po pár kilometroch hľadania sme ich našli, len bohužiaľ prišli sme neskoro. Tulipánová sezóna skončila (podľa uja Googla, je ten správny čas v máji) a tak sme videli len veľké reklamné cedule, že sme na správnom mieste ale neskoro. O pár kilometrov ďalej sa nám trochu pošťastilo a našli sme aspoň pár malých polí s levanduľami, kde to krásne voňalo.
Po menšom nákupe sme si urobili piknik na holandskom pobreží na pláži. Chvíľu sme zvažovali, že skočíme aj do vody ale jej teplota a silný vietor nás rýchlo presvedčili o opaku. Cestou do Belgicka sme sa zastavili v Kinderdijk, oblasti so sieťou kanálov, kde sa zachovalo 19 pôvodných mlynov, ktoré sa používali na prečerpávanie vody a vysúšanie oblasti. Holandsko je spájané s veternými mlynmi no v krajine sa ich už veľa nezachovalo a tých pôvodných je tu už len pár ako napríklad v Kinderdijk a Zaanse Schans.
Našou poslednou zastávkou pred vstupom do Belgicka bol DELTA projekt, ktorý patrí medzi 7 moderných divov sveta. Toto dielo je dôkazom holandskej vynaliezavosti a zručnosti. Systém hrádzi a prílivových bariér, ktoré sa počas dňa otvárajú a zatvárajú a tak dovoľujú riekam odtekať do mora a naopak bránia prílivu a vlnám počas silných búrok prenikať do vnútrozemia a zaplavovať pevninu. Veľká časť Holandska leží pod úrovňou mora a tak Holanďania takto bojujú o každý kúsok súše, ktorý majú k dispozícií. Od DELTA projektu je Belgicko neďaleko a tak sme vo večerných hodinách stihli prekročiť hranice a pri malom kostolíku si našli útočisko na noc.
Naše cesty môžete sledovať na facebookovej stránke Spolu na cestách - Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/
