Ďalšie kultúrne dedičstvo Chorvátov? Samoborská kremšnita

Cestovanie je vždy o kúsoček príjemnejšie a o poznanie bohatšie, ak je spojené s ochutnávkou lokálnych dobrôt. A že tých dobrôt v severnom Chorvátsku nájdete neúrekom sa viete presvedčiť sami, napríklad už na budúci víkend. Veď prečo si neosladiť jesenné dni v Chorvátskom meste Samobor vychýrenou Samoborskou kremšnitou?

somobor

Mesto Samobor leží len tri hodiny jazdy autom od Bratislavy a okrem koláčika, na ktorý len tak ľahko vaše chuťové poháriky nezabudnú, si viete urobiť výlet na zrúcaninu Samoborského hradu, či navštíviť miestne múzeum alebo aj neďaleký Záhreb. Samobor mnohí volajú aj zelené pľúca Záhrebu. Počas víkendov to tu doslova žije rodinkami a rôznymi podujatiami.

somobor

ZÁKUSOK, o ktorom sa dajú písať básne

Jedli ste už niekedy Samoborskú kremšnitu? Že nie ste na sladké? Tiež sme si tak vraveli, keď nás miestni na povestný koláč pozvali. Bola sobota ráno, a to je pre Chorvátov na predvedenie najnovších módnych kúskov, koláče a predobednú kávu posvätný deň. Ulice maličkého a rozkošného mesta Samobor sa doslova zaplavia miestnymi, ktorí ako inak, smerujú do kaviarní a na chutný samoborský koláčik. somobor

Čo môže byť také špeciálne na krémeši?

Nuž všetko.

Samoborská kremšnita nie je úplne krémeš v pravom slova zmysle. A keď vám rodený Chorvát povie, kým si s vami vychutnáva kremšnitu v Kavana Livadič - najlepšom mieste v meste, kde ju ochutnať, že lepšiu kremšnitu v živote nejedol, viete, že ste správne.

kremsnita

Na prvý pohľad pudingový a tukom nasýtený koláč, veľmi pripomínajúci krémeš, je vlastne ľahký našľahaný obláčik jedinečnej chuti, ktorý sa doslova rozplýva ústach. Tajomstvo tejto ľahkosti je v dlhom šľahaní nad parou a samozrejme, v grífe pri príprave i v recepte, ktorý poznajú iba domáci. Servíruje sa ešte teplý a slová „nebíčko v papuľke“ Samoborskú kremšnitu vystihujú úplne presne.

Zázrak, zapísaný do kultúrneho dedičstva 

Našľahaná plnka nie je vôbec sladká, ako by sa mohlo zdať a čo ma osobne potešilo, po zjedení jedného mohutného kúsku sa človek vôbec necíti ťažko. Zázrak? Nie, volajme ho Samoborská kremšnita, alebo jemný Goliáš.  Nie nadarmo sa miestni iba usmievajú, keď sa pýtam na recept.  A vedia čo robia, pretože Samoborská kremšnita je podchytená aj právne, keďže je zapísaná ako autochtónna Samoborská značka.

kremsnita

Tradičné šľahačkové koláče, postup pri ich výrobe a tradícia výroby týchto cukroviniek, podľa rozhodnutia ministerstva kultúry, získali iba v januári 2021,   štatút nehmotného kultúrneho majetku a budú zapísané do Registra chráneného kultúrneho dedičstva Chorvátska.

Niet divu, že denne si v miestnej kaviarni, koláč kúpi približne 1500 zákazníkov, ktorí si k nemu radi dajú aj Bermet. 

Bermet nie je vermut

Bermet je ďalšia, tentokrát tekutá, gastronomická pýcha Samoboru. Ide o červené aromatické víno vyrobené z vybraných druhov hrozna, paliny a južného ovocia. Veľmi pripomína vermut, no miestni vám povedia, že to predsa nemôžete porovnávať, pretože Bermet je vyrobený z lokálneho hrozna a špeciálnou metódou.

Somoborské múzeum

Domov Wiesnera i klavíra Franza Lista

A aby ste mesto Samobor nasali plnými dúškami, určite navštíve aj miestne Samoborské múzeum. Nájdete ho v nádhernom parku, plného vzácnych drevín, len kúsoček od miesta, kde ste si ešte pred chvíľou pochutnávali na Samoborskej kremšnite. Múzeum sídli v priestoroch kaštieľa, ktorého majiteľom nebol nik iný ako hudobný skladateľ Ferdo Livadič alias Ferdinand Wiesner. Chorváti Livadiča okrem jeho hudby, poznajú v prvom rade, ako muža, ktorý si dal ambíciu zhromaždiť chorvátskych národných reformátorov, pretože práve v kaštieli sa prvýkrát spievala ilýrska pieseň, Chorvátsko ešte nepadlo (Još Hrvatska nij’ propala). Kaštieľ je rovnako miestom, ktoré ukrýva klavír, na ktorom hrával skladateľ Franz Liszt.

muzeum somobor

klavir Franza Lista

Okrem týchto pokladov si v múzeu, na prízemí, viete pozrieť geologické exponáty, archeologické nálezy či historické dokumenty ako napríklad listinu Bélu IV., hmotné dedičstvo Starého Mesta, nálezisko zo stredoveku z obce Farkaševac, ako aj tisíc strán dokumentov opisujúcich stáročia trvajúci spor medzi majiteľmi Starého Mesta a mestom Samobor či vzácnu knihu z obdobia Márie Terézie.

kniha Márie Terezie

Po návšteve múzea a prechádzke v nádhernom parku sa viete poprechádzať historickým centrom Samoboru, ktorého budovy na hlavnom námestí, postavené v neskorobarokovom, klasicistickom alebo bauhausovom štýle a sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok. Napríklad budova, v ktorej ste si dávali Samoborskú kremšnitu, označená čislom 1, je domom postavený okolo roku 1800 a dnes slúži ako hotel a kaviareň. Je to zároveň budova, v ktorej bola otvorená aj prvá čitáreň v Somobore. Budovu Radnice, označenú číslom 5, projektoval uznávaný záhrebský staviteľ, Bartol Felbinger. Na priečelí Radnice nechýbajú reliéfy znázorňujúce starostov mesta Ljudevita Šmidhena a Ferda Livadiča.

SAmoborskí Rómeo a Júlia alias naša Marína

Dom číslo 13 je označovaný ako dom Chorvátskych Rómea a Júlie. Bývala v ňom rodina Cantillyovcov. Práve do ich dcéri Julijani (Ljubice) Cantilly,  sa zahľadel Slovinsko-Chorvátsky básnik, Stanko Vraz. Láska sa nikdy nenaplnila a Julijana ostala naveky jeho múzou. Básnik so do Julijany Cantilly zaľúbil pri návšteve svojich ilýrskych priateľov v roku 1833 a hoci jej otec bol Vrazovým priateľom, láske, pre pragmatické dôvody, neprial. 

Ako uvádza oficálna stránka mesta Samobor: "V básnikových veršoch sa Ljupka Julijana stala „Ljubica“, ale v roku 1837 sa stala aj pani Englerovou, pretože ju otec nechal vydať za bohatého ľubľanského obchodníka. Vrazova láska teda zostala iba na stránkach kánonu „Đulabija“, zatiaľ čo Julijana porodila syna a dcéru v manželstve a potom čoskoro v roku 1842 zomrela. Ozveny lásky však prežili, pretože jej hrob pri farskom kostole zdobia milostné verše Stanka Vraza a stalo sa miestom stretávania básnikov, ktorí raz za rok absolvujú púť na Samobor, aby recitovali svoje ľúbostné piesne inšpirované napísanými veršami, na mieste odpočinku Ljubice: "Tvár, oči, ústa, zrodili sa z nich tri slová malé, ale nespočetné množstvo piesní."

Stanko Vraz sa preslávil nielen svojimi básňami, ale aj tým, že to bol prvý básnik, ktorý si písaním zarábal na živobytie.

somobor somobor Stari Grad SAmobor

Pre pre výhľady chtivých návštevníkov, za návštevu stojí aj zrúcanina hradu Samobor. Hrad bol postavený v roku 1264 za vlády českého Ottokara II., ktorý v časte stavania hradu viedol vojnu s uhorským Štefanom V. Zrúcanina hradu sa nachádza iba 10 minút peši od centra mesta a ponúka skutočne pekné výhľady. Niet divu, že mesto Samobor patrí k obľúbeným víkendovým lokalitám, kde viete načerpať energiu i kalórie patrične spáliť.

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia