Fenomén Maroko: Nie je moslimská krajina ako moslimská krajina

Mariana Fornerova - 21.5.2020

Cestovať do Maroka predstavuje blízku exotiku, ktorá nás mnohých baví, či už kvôli prírode, púšti alebo gastronómii. Táto severoafrická krajina je zaujímavá aj svojim unikátnym historickým dedičstvom a zároveň je autentickým dôkazom toho, že nie je moslimská krajina ako moslimská krajina.

Podobnosti s inými moslimskými krajinami

Ak cestujeme v severnej Afrike alebo na Blízkom východe, môžeme pozorovať podobnosti moslimskej kultúry, a to či už v obliekaní, stolovaní, v spôsobe rozprávania sa na ulici, v jazyku (aj napriek rôznym dialektom), takmer v unifomnom pití čaju, v rozpačitých sympatiách s Palestínou a v odvolávaní sa na historické korene. Pri cestovaní v moslimských krajinách je dobré poznať moslimský štandard správania a vedieť, čo v jednotlivých situáciách očakávať.

V knihe Majster Šarkanov od Khaleda Hosseiniho v jednej časti protagonistov otec v Amerike kupuje pomaranče u čínskeho predavača. Číňanovi povie, že mu zaplatí nabudúce a Číňan, ktorému takýto kultúrny vzorec samozrejme nič nehovorí, na neho zavolá policajtov. V Maroku tak ako aj v Afganistane či v inej moslimskej krajine, by k podobnému nedorozumeniu neprišlo. Je bežné, že ak nemáte peniaze a ste dôveryhodná osoba, váš mäsiar ku ktorému chodíte stále, si zaznačí dlžnú sumu a jednoducho zaplatíte po výplate. To je príklad len jednej z kultúrnych zaujímavostí v moslimských krajinách.

Odlišnosti, ktoré robia Maroko unikátnym

Poďme sa však pozrieť na pár odlišností, ktoré v globálnom kontexte patria iba Maroku a tým je svetonázor, ktorý sformoval marockú identitu a s ním súvisiaca, rovnako veľmi originálna architektúra.

Územie, na ktorom dnes leží Marocké kráľovstvo bolo vždy tak trochu od ruky všetkým antickým imperialistom, Rimanom, Grékom a Kartágincom a v neskoršej dobe dokonca aj Turkom. Keďže Rímska ríša mala na tomto území len slabé zastúpenie ani nasledovný kresťanský svetonázor sa v Maghribe neuchytil. To bolo pravdepodobne dôvodom, prečo nebolo ťažké uplatniť u obyvateľov Maghribu islam, po tom ako ho Arabi v siedmom storočí začal šíriť závratnou rýchlosťou. Na území súčasného Maroka, rovnako ako aj na zvyšku severnej Afriky však žili Berberi. Keď do severnej Afriky prišli Arabi z Arabského polostrova, Berberi nemali problém s ich vierou, ale skôr s Arabmi ako takými. Berberi mali totiž názor, že kalif nemusel byť priamy nasledovateľ proroka Mohameda a dokonca nemusel byť ani jeho príbuzným. Ideálne teda bolo, aby sa na čelo impéria dostal Berber. Už v časoch skorého islamu sa takto v severozápadnom cípe Afriky začal formovať berberský nacionalizmus. Tento fenomén bol dôvodom, prečo sa Maghrib líšil od zvyšku moslimského sveta, a dôvodom prečo tam Bagdadský kalifát postupne stratil svoj vplyv a s ním spojený vplyv v Andalúzii.

Tento skorý berberský nacionalizmus v siedmom storočí alebo moderný nacionalizmus dvadsiateho storočia, ktorý mal za následok organizačné zmeny v severnej Afrike, tvorí rovnako dôležitú časť aj v histórii Alžírska. Unikátnosť Maroka preto vychádza z iného historického obdobia, a to konkrétne z obdobia stredoveku, keď Maroko ako jediná africká krajina kolonizovalo Európu. V stredoveku síce v takýchto pojmoch ešte nehovoríme, ale myšlienka je zaujímavá a jej plody ešte zaujímavejšie. Ak odhliadneme od mocenských bojov, ktoré medzi juhom Pyrenejského polostrova a Maghribom prebiehali, tak stredoveké obdobie Al - Andalous bolo obdobím jedinečnej výmeny štýlov, materiálov, inšpirácií, hudby a myslenia.

Architektonický štýl takzvaný arabsko - berberský sa sformoval na území Al - Andalous a dynastia Saadovcov ho v šestnástom storočí vypracovala do samej dokonalosti. Jedinečným príkladom sú hrobky tejto dynastie v Marakéši. Navyše nikde na svete nenájdeme bližšie spojenie Európy a Afriky ako v Maroku. Veža sevillskej katedrály bola kedysi tiež minaretom, ktorý zodpovedal typickému berberskému pôdorysu. Podobné dva minarety sa nachádzajú aj v Rabate a Marakéši, nakoľko pochádzajú od rovnakého architekta, ktorého vladár Jacob Al Manzor na to poveril.

Berberská architektúra je natoľko typická v Maroku, že až do súčasnosti sa tam zachovalo budovanie mešít s jedným minaretom so štvorcovým pôdorysom a veľmi striedmou dekoráciou použitím dekoračných kachličiek „zeillij“. V Alžírsku je architektúra mešít odlišná, okrem berberského štýlu sú tam aj mešity s dvoma alebo štyrmi minaretmi, častokrát, dokonca aj s kruhovým pôdorysom. Svedčí to o bývalom vplyve Osmanov na území Alžírska. Turci však svoj vplyv v Maroku nikdy neuplatnili, čo napomohlo k zachovaniu unikátnej architektúry.

Nie je Maroko ako Maroko, ani Maročanka ako Maročanka

Maroko sa v roku 2018 zapojilo ku krajinám, ktoré nemenia letný čas. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by sa, ako jediná krajina nerozhodlo posunúť čas aj v období Ramadánu, konkrétne o jednu hodinu dozadu. Vysvetlenie je jednoduché: aby skôr prišiel západ slnka, čiže, aby ľudia mohli skôr ukončiť celodenný pôst. A tak ak si vygúglite aktuálny čas v Maroku, počas Ramadánu, zistíte, že majú v skutočnosti o dve hodiny menej ako kontinentálna Západná Európa.

Že nie je Maroko ako Maroko, o tom svedčí aj rozdielnosť mravov podľa geografickej polohy v krajine. Ak navštívite pobrežie v turistických mestách ako Agadir bude vám jasné, že šortky a špagetové ramienka sa tam nosia už niekoľko desaťročí. Ak však zablúdite na juh do saharskej oblasti, ideálne k Západnej Sahare, rezervovanosť v oblečení bude jednoznačne vítaná.

Nie je Maročanka ako Maročanka. Hoci sa Marocké ženy podľa zákona môžu rozviesť, ženy zo Sahary toto právo podľa zvyku používajú najčastejšie. Každý Maročan vie, že Saharanky sú nielen krásne, ale aj nezávislé, náročné a majú radi peniaze. Vybrať si za ženu jednu z nich sa považuje za skutočnú odvahu. Zaujímavý je aj fakt, že rozvedené ženy považujú na Sahare za skúsenejšie, a preto sú, aj viac žiadané.

Ak sa chystáte do Maroka, pozorujte a vychutnávajte si jeho originalitu. Okrem prírody a púšte si naplánujte aj návštevu historických monumentov, aby ste si tak z krajiny odniesli kompletný kultúrny zážitok.

Pracujem, ako oficiálna sprievodkyňa v Španielsku a pracovne tiež trávim veľa času v Maroku. Zo záujmu študujem Marockú arabčinu, a mojím snom je precestovať a spoznať oveľa viac moslimských krajín. Rada spoznám dobrodruhov s podobnými záujmami. Na instagrame som ako marianafornerovaguide a na FB /fornerova.

Komentáre Disqus