Franz Josef, najväčší milenec v revíre (3. Cesta Veľkej vojny)

Ľuboš Vodička - 21.6.2018

Franz Josef, pevný, nemenný, konzervatívny. Čokoľvek je možné napísať o tomto panovníkovi, len priznať, že mal slabosti a slabosť dokonca pre pekné ženy, to bolo tabu pre historikov ešte 80 rokov po jeho smrti. Až koncom 20. storočia sa objavili správy, že okrem krásy svojej manželky Sissi si cenil krásu aj iných žien tak veľmi, že sa stali jeho milenkami. O dvoch milenkách sa viac menej nepochybuje, správy o tretej tzv. Soľnej princeznej pôsobia trochu nepravdepodobne.  Do tohto rozprávania som ju napriek tomu zahrnul.

Herečka, ktorá s Jeho Veličenstvom ostala až do „derniéry“

O viedenskej herečke Kataríne Schrattovej sa hovorilo pomerne dávno. Ako milenku mu ju dohodila údajne vlastná manželka. Všetko vraj začalo v auguste roku 1885 v moravskom meste Kroměříž. Cisárske Veličenstvo Franz Josef a jeho manželka Alžbeta „Sissi“ Bavorská mali dohodnuté stretnutie s ruským cárom Alexandrom III. a jeho manželkou. Stretnutie, ktoré sprevádzali intenzívne politické rokovania, ale aj kultúrne podujatia, divadelné predstavenia.  Veselohra, v ktorej zažiaril viedenský šarm mladej herečky Kataríny Schrattovej, otvorila bránu vzťahu, ktorý bude trvať tridsať rokov. Úplne proti dvorskej etikete sú po predstavení pozvaní na večeru s vysokou šľachtou, herci. Cisárovná sa s herečkou krátko porozprávala a zosnovala plán, v ktorom zohrá epizódnu úlohu dvorný maliar Heinrich von Angeli. Na základe Alžbetinej objednávky má namaľovať Schrattovej portrét. Ten dostane ako dar cisár. Ibaže už pri jeho maľovaní sa tento náhodou stretol s herečkou v ateliéri a už o dva dni jej napísal osobný list, ktorý končil slovami Váš oddaný obdivovateľ.  Rodáčka z Badenu pri Viedni, dcéra bohatého obchodníka sa v roku 1879 vydala za staršieho aristokrata Nikola Kissa de Ittebe. To, že bola vydatá, že manžel bol žiarlivý hazardný hráč, že bola dlhoročnou milenkou grófa Hansa Wilczeka, jej nezabránilo prijať cisárov obdiv, podľahnúť mu, byť mu oporou v ťažkých životných chvíľach, kedy zomrel jeho syn Rudolf a neskôr manželka Alžbeta a nezabránilo jej to ani v tom čítať listy plné vášne, v ktorých František písal: „Každým dňom Ťa milujem vrúcnejšie a vášnivejšie – každý deň cítim, že som s Tebou spojený, že som k Tebe pripútaný. Katka, môžeš zničiť moju dušu a telo, môžeš ma zabiť, ale ani v živote, ani v smrti sa ma nezbavíš.“  Či sa v smrti rozlúčili, nevieme. Franz Josef zomrel v roku 1916, Schratterová v roku 1940. Stále nie je ale úplne jasné, do akej miery ich verejne tajný zväzok bol legalizovaný. V roku 1909 zomrel gróf Kiss. Katarína, ktorá už nebola viazaná manželským sľubom údajne uzatvorila s ovdoveným cisárom „sobáš svedomia“ vo viedenskom Arcibiskupskom paláci. Písomný dôkaz neexistuje. Kniha sobášov sa nezachovala.

Anna Nahowská (rod. Nowaková)

Pre úzky vzťah k niekdajšiemu Prešporku, dnešnej Bratislavy, je zaujímavý cisárov vzťah k mladučkej Anne Nahowski. Milenkou Jeho cisárskej milosti Františka Jozefa sa stala v roku 1875. Mala šestnásť rokov a cisár štyridsaťpäť. Bolo šesť hodín ráno, cisár ako obyčajne oblečený v dôstojníckej uniforme spočinul pohľadom na mladej, trochu bacuľatej, ale predsa rozkošnej mladej dievčine, ktorá sa prechádzala v Komornej záhrade zámockého parku v Schőnbrunne v spoločnosti svojej slúžky.  24. júna, po niekoľkých stretnutiach v parku cisár oslovil Annu a o dva dni neskôr sa stretnú na dohodnutej schôdzke. Vzťah bude trvať trinásť rokov. Napriek milostnému vzťahu sa mladá dáma 28. mája 1884 v Prešporku vydala za Františka Nahowského a prijala jeho meno a pod týmto vstúpila do dejín ako v poradí druhá známa milenka „prvého úradníka rakúsko-uhorskej monarchie“. Manželstvo nebolo príliš šťastné. Z tohto vzťahu pravdepodobne vzišlo jedno nemanželské dieťa Františka Jozefa. Dcéra Helena. Potvrdiť túto informáciu sa však nepodarilo. Zaujímavý a trápny bol rozchod milencov. Definitívny rozchod totiž finančne vysporiadal barón Friedrich von Mayr, generálny riaditeľ Najvyšších súkromných a rodinných fondov, ktorý s ohrdnutou milenkou dohodol finančnú odmenu vo výške 200 000 zlatých (cca 18 tis. Eur), ktoré stačili na život na úrovni vysokého meštianstva, ich príjem však musela písomne potvrdiť vyhlásením: Týmto potvrdzujem, že som dnešného dňa prevzala od Jeho Veličenstva cisára ako dar 200 000 zlatých. Ďalej prisahám, že o stretnutiach s Jeho Veličenstvom budem vždy mlčať. Anna Nahowská, Viedeň, 14. marca 1889.“

Theresia Pointinger, Soľná princezná, ktorá milenkou asi nebola

V roku 2007 rakúske vydavateľstvo Verlag Carl Ueberreuter, Wien, vydalo knihu Huberta Pointingera Die Salzprinzessin (česky Solná princezna, tajná milenka císaře Františka Josefa, Ikar, Praha, 2009). Kniha vzbudila záujem, pretože mala byť dôkazom o utajenej milenke Františka Jozefa, s ktorou počal údajne až štyri (!) deti. Ibaže, stačí sa začítať do knihy a senzačnosť objavu a odkaz na nemanželské deti sa začína rozplývať rýchlejšie ako kvapka atramentu v mori. Ak by sme aj pripustili, že literárny štýl rozprávania, ktorý zodpovedá slohu študenta prvého - druhého ročníka strednej školy, nie je prekážkou na objavenie historickej pravdy, všetko ostatné vyvoláva hlboké pochybnosti. Štyri deti počaté mimo manželského zväzku v druhej polovici 19. storočia museli slobodnú ženu úplne diskvalifikovať. Ibaže  Theresia Pointinger, krásna pastierka, ktorú obšťastňoval cisár v jej kolibe na letných pastvinách rakúskej Soľnej komory od roku 1869 do roku 1874 sa v máji roku 1874, vydala za horára Willy Buchwalda. Tým mal byť ukončený vzťah s Franzom Josefom. Ani najnovší životopis Franza Josefa z pera rakúskych autorov o Soľnej princeznej nič nehovorí. Možno si autor knihy (smelo sa hlásiaci k príbuzenskému vzťahu k T. Pointinger) finančne polepšil, ale mnoho ľudí o svojej pravde nepresvedčil.

Boli aj iné?

Odpovedať na túto otázku je mimoriadne komplikované. Friedrich Weissensteiner v knihe Ženy v živote cisára Františka Jozefa (Ikar, Praha, 2014) uvádza v súvislosti s udalosťami roku 1859: František Josef sa drží bokom od zostrujúceho sporu a hľadá útechu u iných žien. Po Laxenbrugu a Hofburgu kolujú povesti, podľa ktorých svoju priazeň venuje jednej poľskej grófke a jednej herečke. Keď dobrí ľudia donesú Sisi informácie, o tom čo sa deje, hlboko sa jej to dotkne. Manželova neveru ju úplne vyvádza z miery. Úplne proti svojím zvykom organizuje vo svojich apartmánoch tanečné večierky. Chodí dokonca na súkromné plesy v šľachtických palácoch, kde pretancuje celé noci. Cisár sa baví na lovoch. Romantická zamilovanosť z prvých rokoch spoločného života sa vytráca, manželia sa navzájom stále viac vzďaľujú a manželstvo speje nevyhnutne ku kríze.

Cesta Veľkej vojny: 11. novembra 2018 si pripomíname sté výročie skončenia prvého svetového vojnového konfliktu. Konflikt, ktorý sa zapísal do histórie intenzívnejšie ako si uvedomujeme. Možno je to tým, že v krátkom čase ho prekryla krvavejšia, drastickejšia, vražednejšia Druhá svetová vojna. Možno je to aj tým, že geopolitické zmeny, ktoré priniesla Veľká vojna, prvá svetová vojna, boli vyhovujúcimi zmenami pre väčšinu najmä stredoeurópskych krajín a akosi nevznikla spoločenská potreba sa k tomuto konfliktu vracať a vyhodnocovať ho. Cyklus Cesta Veľkej vojny len krátko pripomína niektoré témy a príbehy, ktoré s Veľkou vojnou a dnešným Slovenskom súviseli.

Cesta Veľkej vojny je aj projekt občianskeho združenia História bez hraníc, ktorého cieľom je sprístupniť „zabudnuté“ bojové delostrelecké opevnenie – kaverny – postavené na území Prešporka v rokoch 1914 – 1915 na ochranu Viedne a najmä strategických železničných tratí vedúcich do srdca monarchie.

Literatúra:

Friedrich Weissensteiner ,Ženy v živote cisára Františka Jozefa (Ikar, Praha, 2014)

Huberta Pointingera, Solná princezna, tajná milenka císaře Františka Josefa, Ikar, Praha, 2009

Michaela a Karl Vocelkovi, František Josef, císař rakouský a král uherský, paseka, 2017

Komentáre Disqus