Rady a tipy, ktoré chceš vedieť pred návštevou LISABONU a PORTA

Marianna Bajnoková - 16.10.2020

PORTUGALSKO vás už od prvého momentu jeho návštevy chytí za srdce a prevedie vás úzkymi uličkami, historickými pamiatkami, kulinárskymi špecialitami, ochutnávkou vín aj rozbúreným Atlantickým oceánom. Patrí k 20 najviac navštevovaným krajinám sveta a už dlhšiu dobu bolo na mojom „travel“ liste. Keď na mňa na internete vyskočili priaznivé letenky, ani na sekundu som neváhala, zalarmovala som kamarátku a o pár týždňov sa letelo z Viedne smer Lisabon.

Miradouros - Dychberúce výhľady na Lisabon

Čakal nás skorý ranný budíček, smer Viedeň a prílet do Lisabonu o deviatej hodine ráno. So zalepenými očami sme nasadali do lietadla a po troch hodinách letu sme sa prebudili na hlásenie pristávania. Pilot s nami krúžil ponad rozbúrený Atlantický oceán a my sme si vychutnávali zo všetkých strán výhľady na krajinu a hlavne pýchu Lisabonu, Ponte 25 de Abril, most pripomínajúci slávny Golden Gate Bridge v San Franciscu. Bem vindo a Lisboa!“, „Vitajte v Lisabone!“, zaznelo a my sme vyskočili zo sedadiel lietadla a plné očakávaní sa vybrali spoznávať najväčšie a hlavné mesto Portugalska Lisabon.

Mesto na siedmych pahorkoch, ktoré zdoláte aj peši, ale pripravte sa na poriadne kardio, úzkymi a miestami hipsterskými uličkami. Vychýrenými miestami sú tzv. miradouros – výhľady, ktorých je tu neúrekom. Z letiska sme sa metrom zviezli k parku kráľa Edwarda VII., ktorý je kúsok ďalej od centra a vychutnali tak prvý nádherný výhľad na mesto. Je to najväčší park mesta s lemovanými stromami a dokonale upraveným trávnikom v miernom kopci. Je to zároveň skvelé miesto na nedeľný piknik, či leňošenie v tráve s dobrou knihou. Vychutnali sme si tu kávičku a pobrali sa smerom do mesta. Skôr ako sme začali spoznávať uličky Lisabonu sme sa ešte zastavili v nákupnom centre Amoreiras. Nie, nákupné maniačky rozhodne nie sme… Ale sme maniačky na výhľady a tento sa oplatilo tiež vidieť.

  • Za 5€ sme sa vyviezli výťahom na samotný vrchol, 174 metrov nad morom, a vychutnali si panoramatický 360-stupňový výhľad na očarujúci Lisabon, rieku Tajo, The Ponte 25 de Abril a historické pamiatky. Ale poriadne sme si museli drž „klobúky“! Hneď vedľa je frekventované letisko a lietadlá nám po nad hlavu lietali každú chvíľu.

Pestré kachličky a rušné uličky v stvrti Bairro Alto

Domy a budovy v Lisabone sú jedinečné, zdobia ich farebné a vzorované kachličky. Tradičná kachlička sa volá „azulejos a nájdete ich aj na lokálnych trhoch. Predavači vám dokonca prezradia z akého mesta kachlička pochádza, keďže každá je iná. Niečo ako naše typické slovenské kroje. Kachličky si môžete zakúpiť a potešiť tak svoju rodinu typickým portugalským suvenírom. Lisabon je známy svojim pouličným umením. Uličky sú zdobené graffitmi a preto je aj lákadlom mnohých, predovšetkým, mladých turistov. Už len z tohto dôvodu sa oplatí prejsť si mesto po vlastných a kochať sa dielami pouličných umelcov. Najviac nás zaujala jednoznačne štvrť Bairro Alto, patrí aj medzi najfarebnejšie štvrte Lisabonu. Prejsť sa uličkami ako sú Travessa dos Fiés de Deus, Rua da Vinha a Rua de São Boaventura bol zážitok. Známa je tiež graffitová ulička Calçada da Glória, cez ktorú premáva sfarbená výťahová električka. Táto štvrť je preplnená tetovacími štúdiami, reštauráciami, barmi aj klubmi. Ideálne miesto na večerné si vyhodenie z kopýtka. Portugalci majú veľmi radi zábavu, uličky sú plné a hudba hrá do skorého rána. Čiže pokiaľ máte radi kvalitný spánok ako my, tak je lepšie sa ubytovať ďalej od tejto štvrti. Čo nemožno prehliadnuť sú tzv. „pouliční díleri“, ako sme si ich nazvali. V tejto štvrti namiesto milého pozdravu: Oláá“ skôr započujete: Hašiš?“. Malé množstvo marihuany je tu legálne a je ju cítiť z každej strany. Nám napríklad stačilo sa prejsť touto štvrťou a hneď nám bolo veselšie :)

Jedinečná atmosféra vo štvrti Alfama

Pobyt sme sa rozhodli stráviť v srdci Lisabonu, v štvrti Alfama. Miesto plné strmých uličiek, typických domčekov s farebnými kachličkami, útulnými reštauráciami s výborným domácim jedlom (za prijateľné ceny) a veselými ľuďmi. Portugalci sú silne veriaci národ, čo je vidieť aj na architektúre ich kostolov. Blízko nás bol najstarší kostol v meste Sé de Lisboa. Od začiatku výstavby v roku 1147 bola budova niekoľkokrát upravovaná a prežila niekoľko zemetrasení. V súčasnosti je výsledkom zmesi rôznych architektonických štýlov. Popri rieke Tajo sme sa konečne dostali k hlavnému námestiu Praça do Comércio, na ktorom stál kedysi kráľovský palác. Dnes tam stojí víťazný oblúk Rua Augusta Arch, ktorý navrhol Santos de Carvalho na oslavu rekonštrukcie námestia po zemetrasení. Dobrým miestom na zábavu je nedaľeká The Pink Street, ružová ulička, ktorá je aj obľúbenou turistickou zástavkou. My sme sa večer rozhodli zakončiť dobrým vínkom pri rieke Tajo.

Belémska veža a mohutná socha Krista

Štvrťou Alfama premáva slávna žltá električka číslo 28, ktorá vás povozí historickým centrom a dovedie priamo až ku hradu Castelo de São Jorge. Je jedným z najznámejších symbolov mesta a naskytne vám výhľad na celé mesto. Pre nás ideálne miesto na raňajky a štart do druhého dňa spoznávania štvrti Belém, kde sa rieka Tajo vlieva do Atlantiku. Najznámejšia pamiatka je rozhodne Belémska veža, ktorá je zaradená do dedičstva UNESCO. Táto opevnená veža bola znakom pre moreplavcov, vďaka nej vedeli, že sú už blízko domova. Na promenáde je možnosť požičania trojkoliek, neváhali sme, nasadli sme a od veže sme sa previezli až k mostu Ponte 25 de Abril, odkiaľ na nás vykúkala dominanta Lisabonu, mohutná socha KristaOtvorená je už od roku 1959. Jej stavitelia sa inšpirovali sochou Krista v Riu de Janeiro. Nevynechali sme tiež návštevu kláštora sv. Jeronýma, bol postavený na počesť návratu Vasco da Gamy z ciest. Neďaleko Lisabonu sa nachádza mesto Sintra, najzápadnejší bod Európy. My sme už žiaľ toto miesto nestihli, ale určite stojí za návštevu. Je plné krásnych, farebných hradov a zámkov.

Porto - mesto mostov

Lisabon v nás zanechal veľmi dobrý pocit, prečkal naše očakávania. Počasie nám vyšlo na výbornú a mohli sme sa prechádzať v krátkom tričku aj vo februári. Nadišiel však čas sa presunúť do druhého najväčšieho mesta Porta. Rozhodli sme sa cestovať vlakom. Cesta trvala niečo cez tri hodiny, ale aspoň sme trošku nahliadli aj do okolitých mestečiek.

Počasie v Porte bolo už o niečo chladnejšie, no na február, kedy zvykne často pršať nám našťastie stále svietilo slniečko. Dorazili sme do stanice São Bento, ktorá svojou jedinečnosťou patrí medzi najkrajšie železničné stanice v okolí. Je zdobená typickými modrými kachličkami a už len preto láka mnoho turistov.

  • Atmosféra v Porte je oproti Lisabonu kľudnejšia.

Nájdete tu mnoho príjemných kaviarní, reštaurácii s domácimi delikatesami, kvetinami preplnené uličky, domčeky s modrými kachličkami a historické pamiatky s luxusnými výhľadmi. Mesto je však kopcovitejšie. Porto zo severnej časti obmýva rieka Douro, ktorá cez most umožňuje prechod do južnej časti, mesta Vila Nova de Gaia. Tieto dva okresy sú dokonca spojené až šiestimi mostami. Najznámejší most Ponte de Dom Luís I má dve poschodia a naskytne vám výhľad na historické centrum mesta a romantickú štvrť Ribeiro, kde sme si to po príchode hneď namierili.

Most navrhol slávny Eiffel a je bezpochyby najkrajším symbolom mesta. Okolie plné farebných domčekom, pouličných umelcov a krásny výhľad na rieku vytvárajú mestu dokonalú atmosféru. Najdôležitejšou náboženskou stavbou v Porte je katedrála postavená na najvyššom mieste mesta a je vyhlásená za národnú pamiatku. Chrám má prevažne barokový štýl, aj keď jeho fasáda a loď sú románske, jeho kláštor a jedna z kaplniek sú gotické. Nachádza sa na námestí so stĺpom uprostred. Na tomto mieste boli obesení zločinci z Porta. Námestie tiež ponúka pôsobivý výhľad na mesto, rieku Douro a vínne pivnice na nábreží.

Portské chuťovečky

Na promenáde je množstvo skvelých reštaurácii, kde sa oplatí ochutnať domáce špeciality a pravé portské víno. A pokiaľ by ste boli lenivý chodiť, môžete si objednať Tuk Tuk s osobným sprievodcom, ktorý vás aj s pohárom dobré portského vína povozí po celom centre alebo objednať plavbu loďou po rieke Douro a spoznať ostatné mosty Porta.

Na druhej strane rieky v časti Vila Nova de Gaia môžete navštíviť vínne pivnice a dozvedieť sa viac o histórii aj výrobe ich vína. Ochutnávka vín je samozrejme súčasťou prehliadky. Na každom rohu nájdete kaviarne s čerstvými zákuskami a ich typickou sladkou pochúťkou Pastel de Nata. Koláčik síce dostanete už aj u nás na Slovensku, ale svojou chuťou so rozhodne nevyrovná tým v Porte. K rannej kávičke jednoducho musel byť. Tento pudingový koláčik kúpite od 1€. Na večeru sme sa rozhodli ochutnať ich miestnu špecialitu, tzv. Francesinha. Zapečený toast, plnený hovädzím steakom, šunkou a klobáskou, prípadne vajíčkom, prekrytý plátkom roztopeného syra a poliaty omáčkou z piva. Ako prílohu sme dostali zemiakové hranolky v paradajkovej omáčke. Zaujímavá kombinácia, že? Taká „malá“ kalorická bomba, ktorá vás zasýti až do druhého dňa.

Divoké vlny Atlantiku

Posledný deň nášho výletu sme sa rozhodli stráviť v blízkosti rozbúreného Atlantiku. Pláže v Porte sa nachádzajú ďalej od mesta. Zo stanice São Bento sme sa odviezli vyhliadkovým, dvojposchodovým autobusom k najväčšej pláži Praia de Matosinhos a studený Atlantik sme mali ako na dlani. Široká, piesočnatá pláž s voľným prístupom k oceánu a divoké vlny sú rajom hlavne pre surférov. Pár odvážlivcov sa tu našlo.

Teplota oceánu sa mohla pohybovať okolo 10 stupňov a tak sme si namočili aspoň nôžky. Ďalej ako po kolená sme však do ľadového Atlantiku nevošli. Zvolili sme si radšej ochutnávku portugalskej sangrii a pozorovali búrlivé vlny oceánu, ktoré šľahali aj do výšky niekoľkých metrov. Cez leto je pláž preplnená a rušná. Na južnom okraji pláže stojí pevnosť Castelo do Queijo zo 17.storočia. Hrad bol postavený na ochranu Matosinhosu pred španielskou agresiou počas Guerra da Restauração (1640 až 1668), keď Portugalsko získalo nezávislosť od Španielska. Za 0,50 centov sme sa dostali do vnútra pevnosti. Mohli sme si pozrieť malé múzeum s umeleckými maľbami domácich a užiť nádherný výhľad na pobrežie.

V blízkosti sa nachádza aj denný trh Mercado Municipal de Matosinhos, ktorý sme žiaľ nestihli, lebo je len doobeda. Na trhu predávajú miestne potraviny, čerstvé ryby aj ich remeselné výrobky. Slnko už pomaly zapadalo a my sme sa cez nadväzujúce menšie pláže dostali k majáku Porto Felgueiras, odkiaľ sme mali možnosť krásneho výhľadu na zapadajúce slnko za ďaleký oceán. Dokonalé ukončenie výletu.

Komentáre Disqus