Jozef Terem, zakladateľ portálu Dobrodruh o životnej ceste dobrodruha

Zora Šimeková - 4.8.2020
Jozef Terem

Zakladateľ portálu Dobrodruh.sk Jozef Terem žije tak, aby bol jeho život zároveň aj jeho hobby, rovnako ako jeho práca. Väčšina jeho aktivít preto veľmi úzko súvisí s cestovaním. Ročne precestuje množstvo krajín a trávi v nich čo najviac času, aby sa s navštíveným miestom zžil, spoznal ho a nasal čo najväčšie množstvo energie. Popritom si užíva aj život na Slovensku, starostlivosť o web a jeho cestovateľskú klubovňu s kaviarňou v Bratislave. Ako sa pozerá na cestovateľské trendy a čo odporúča iným cestovateľom?

Jozef Terem
Jordánsko

Niektorí ťa volajú Dobrodruh. Ako vzniklo toto pomenovanie? Súvisí len s webom?

Oslovenie nie je ani tak osobné, vystihuje skôr skutočnosť, že som pred rokmi založil portál Dobrodruh.sk. Veľa ľudí si to zjednodušilo. A aj ja toto oslovenie niekedy používam v súvislosti so mnou ako prívlastok, aby si ma ľudia vedeli spojiť s portálom. Kamaráti alebo ľudia, čo ma lepšie poznajú ma tak však nevolajú. Je to skôr pracovné oslovenie. Aj keď v mladosti by som sa tak mohol nazývať, teraz sa to už mení. Nemusím sa pred nikým na počkanie predvádzať, aby som ukázal, nakoľko som dobrodružný. Užil som si toho už pomerne dosť :)

Jozef Terem
Indický Ladakh, najvyššie položený zjazdný prechod na svete -Khardung La (cca 5600 metrov)
Jozef Terem
Mongolsko

A čo prezývka Chosé?

Tá nemá nič spoločné s cestovaním. Vznikla ešte na základnej škole a už ani neviem ako. Je to Jozef po španielsky. Niekomu sa to zapáčilo a začal ma tak oslovovať. Prischlo mi to a rozšírilo sa to aj medzi ďalších ľudí.

Jozef Terem
V meste Esfahan, Irán (začiatok 90tych rokov)

Ako vyzeralo cestovanie a dobrodružstvá, keď si s nimi začínal ty?

Celý život som sa snažil cestovať. Začínal som už v mladom veku, ale boli to skôr „čundre“ po Slovensku, spoznávanie hôr. Po páde Železnej opony sme s kamarátom Robom vysadli na motorku a vyrazili do Hainburgu. Hneď v prvý deň otvorenia hraníc. Mal som vtedy šestnásť rokov, on šoféroval. Na ďalší rok sme sa rozhodli vyraziť stopom do Talianska. Užívali sme si pocit slobody a nových možností. Ľudia z vtedajšieho „západu“ nás vítali, boli prívetiví, niektorí nás pohostili alebo nechali u seba prespať. V začiatkoch to bolo skutočne lowcostové cestovanie so 100 západonemeckými markami vo vrecku na mesiac. Jedli sme preto maximálne ovsené vločky, trikrát denne a domov sme prišli aj o 15 kíl chudší. Prespávali sme v parkoch, lesoch, na pláži.

Jozef Terem
Taliansko, asi rok 1991
Jozef Terem
Španielsko, Algesiras (cca 1991-1992)
Jozef Terem
cestovanie vlakom (Interrail) po Európe. Každý rok aspoň na mesiac.

To všetko boli dobrodružstvá, na ktoré sa vtedy neodvážilo veľa ľudí. Cestovanie aj dobrodružstvo mali pre mňa úplne iný význam ako je to vnímané dnes. Kedysi boli aj cesty do Bulharska či Rumunska veľkými výpravami. Tu na portáli nájdete rôzne články od počiatkov webu, aj z rokov 2005 či 2006. V nich sa píše o zážitkoch z 90tych rokov. Tieto články v niektorých čitateľoch vzbudzujú dojem, že nejde o nič dobrodružné, pritom v tom čase boli dané zážitky skutočne niečim výnimočným. Dnes je už všeobecné vnímanie dobrodružstva dotlačené do aktivít, ktoré niekedy hraničia s extrémom. Nie je už veľa možností na prirodzené dobrodružstvo. Sme všetkého presýtení.

Jozef Terem
Západná Papua, u kmeňa Yali
Jozef Terem
Na vrchole hory Kazbek - 5 033 m, Gruzínsko (cca rok 1999 - 2000)

Ako dnes podľa teba vyzerá bežné cestovanie?

Stále prevláda „zbieranie pečiatok“. Ľudia chcú za krátky čas vidieť veľa. Vezmú si dovolenku a prebehnú počas nej niekoľko krajín, len aby si ich mohli odškrtnúť zo zoznamu. Tak ako cestujeme, tak aj žijeme. Rýchlo. Umožňuje to lowcostové cestovanie, lacné letenky, stále pribúdajúce lety do rôznych miest. Ľudí, ktorí preferujú takéto cestovanie, je najviac. Slováci preferujú dovolenky v teple, no čoraz viac ľudí vyhľadáva jedno miesto na dlhší pobyt alebo sa rozhodne pre turistiku na vybranom turistickom okruhu. Napríklad v horách Kirgizska či Mongolska. Cestovanie ľudí nabíja energiou, aj u mňa je to tak.

Jozef Terem
Kirgizsko
Jozef Terem
Mongolsko

Ako cestuješ dnes ty?

Kedysi som tiež cestoval rýchlo. No keď sme v roku 2007 absolvovali trip po juhovýchodnej Ázii (Thajsko, Laos, Barma), uvedomil som si, že som si z cesty nedoniesol žiadne spomienky. Ponáhľali sme sa z jedného bodu do druhého, nič sme poriadne nevideli, aj keď sme toho navštívili veľa. Bol som po návrate domov úplne prázdny. Ani dnes neviem obsedieť, no vyberám si miesta dôslednejšie, viac hľadám, premýšľam nad najbližšou destináciou. Dnes cestujem skôr expedične, zážitkovo. Snažím sa spoznávať krajinu, hory, vzdialenejšie kúty. Chcem si destináciu užiť, nestresovať sa. U mňa je v tomto prípade menej viac.

Jozef Terem
Jozef Terem na Blyde river canyon/Juhoafrická republika
Jozef Terem
Kmeň Cátanov/Mongolsko

Koľko krajín si už navštívil?

Neviem. Skutočne. Nevediem si štatistiky o tom, koľko krajín som precestoval. Odhadom, ročne je to približne desať a viac krajín. Keď však nemám chuť, necestujem. Trvá približne tri mesiace, kým ma začnú žrať mrle. No som rád aj doma na Slovensku. Rád chodím do lesa a prespávam tam. Vezmem si veci, idem sa na tri dni prejsť, počúvam v noci zver, šum lístia, padanie kameňov. Robí to veľa ľudí, ktorí majú radi prírodu.

Jozef Terem
Island
Jozef Terem
Indický Ladakh

V začiatkoch si cestoval takpovediac „za pár drobných“. Dá sa to aj v súčasnosti?

Samozrejme, cestovať sa dá vždy. No drvivá väčšina ľudí je už dnes zhýčkaná a zďaleka nie sú ochotní podstúpiť to, čo sme boli my ochotní podstúpiť vtedy. Keď sme mesiac cestovali s pár markami a aby sme si na cestu zarobili, šli sme kopať jamy, robili tvrdú prácu a rôzne brigády. Dnes už to nie je nutné. Na ako-tak komfortné cestovanie si každý nájde peniaze. Uľahčené je to aj vďaka rôznym lacnejším formám ubytovania ako napríklad couchsurfing. V minulosti, aby sme ušetrili, prespávali sme v parkoch, lesoch, na plážach. Dnes už cestovanie nie je otázkou peňazí. Lacno sa dá dostať do Ázie, Afriky, o Európe ani nehovorím. Skôr je problémom odhodlať sa, mať na to gule, pobaliť sa a vyraziť.

Jozef Terem
Prechod hranice medzi Pakistanom a Indiou na korbe autobusu
Jozef Terem
Na Karakorum Highway, Pakistan (cca 1994)
Jozef Terem
Dílli, India. Vtedy boli ešte slony a kravy na uliciach bežným javom

Máš svoju obľúbenú destináciu, ktorú si v minulosti navštívil?

Keď sa z chlapca z komunistického Československa, ktorý sa maximálne tak mohol len pozerať na knižky s fotkami a textami o zaujímavých miestach, stal niekto, kto si zrazu tieto miesta mohol reálne ohmatať, bol to neuveriteľný pocit. Veľakrát som bol v Indii, aj keď ju nemám nejak mimoriadne rád. Prvýkrát som ju navštívil v deväťdesiatych rokoch a bol to pre mňa obrovský šok. Stretával som na ulici obrovské množstvo chudákov, v uliciach bol bodrel a zápach. Dnes už krajina pokročila. Najväčšie cestovateľské sny som si už v podstate splnil. Zopakoval by som si však návštevu Venezuely. Lákajú ma aj Faerské ostrovy, Grónsko a vo všeobecnosti severské a horské krajiny, pretože tam, kde sú hory a zima, je vždy aj menej ľudí. A to mi vyhovuje, mám momentálne obdobie, keď preferujem hory. No každá krajina má niečo do seba.

Jozef Terem
Pakistan
Jozef Terem
pobrežie Kalifornie, USA (1998)

Nezvykneš cestovať sám. Prečo?

Na rôznych miestach som sa už ocitol aj sám, no nevyhovuje mi to. Samotu si užívam na Slovensku, niekde v prírode, kam môžem vybehnúť kedykoľvek mám chuť. Rád sa delím o zážitky, cestujem s kamarátmi alebo so skupinou ľudí, ktorí sa medzi sebou poznajú, chodia k nám do kaviarne alebo sú so mnou v kontakte na portáli.

Jozef Terem
Zosuv pôdy na Karakorum highway/Pakistan 1994
Jozef Terem
Pakistan, mesto Quetta/ rok 1994

Je bezpečnejšie cestovať s niekým?

Často je to aj nebezpečnejšie. Najmä, keď toho človeka, s ktorým sa do sveta vyberiete, nepoznáte alebo ho nemáte overeného, lebo ste spolu ešte necestovali. Môže sa stať, že sa naňho spoľahnete a on vás nechá v peknej šlamastike.

Je dôležité mať pred cestou vypracovaný nejaký plán?

Veľa ľudí dnes cestuje podľa nejakého plánu a itineráru. Majú rezervované ubytovanie, autobusy a cestujú nalinajkované. Musia všetko stíhať, majú presne vyhradený čas na zážitky. Ja som čiastočne odporcom takéhoto cestovania. Potláča to prirodzenosť. Keď sa na nejakom mieste cítim dobre, nemôžem na ňom ostať, lebo naruším plán. Je to obmedzujúce. Ja si detailný plán nikdy nerobím. Pripravím si ho len približne, spíšem si, kam by som chcel ísť, čo by som chcel vidieť a ostatné nechávam na náhodu.

Jozef Terem
Pešie prechody, Nórsko
Jozef Terem
Autom v Afrike, Senegal

Pred pár rokmi si si otvoril cestovateľskú klubovňu s kaviarňou Dobrodruh. Prečo si sa rozhodol pre tento koncept?

Niečo podobné som mal v hlave už dávno. Možno to znie až neuveriteľne, ale určite vyše 20 rokov. Je to zmes toho, čo som videl na rôznych miestach sveta, a mojich vlastných predstáv. Postupne vo mne tento nápad dozrieval, dolaďovali sa mi v mysli detaily. Odrádzalo ma len to, že som v podobnom podnikaní nemal žiadne skúsenosti. Túžil som mať zopár metrov štvorcových prispôsobených mojim predstavám, kde by som sa ja, ale aj ostatní, ktorí tam prídu, dokázali preniesť kamkoľvek na svete. Miesto, kde by sa dalo snívať s otvorenými očami, plánovať, odhodlávať sa. Klubovňa Dobrodruh nie je dielom žiadneho architekta, nie je to otázka imidžu. Je to zosobnenie môjho životného štýlu.

Jozef Terem
V cestovateľskej klubovni Dobrodruh

V kaviarni, ale aj v mimo nej organizuješ aj cestovateľské besedy či diskusie. Ako a kde hľadáš zaujímavých cestovateľov a príbehy? 

Stretávam sa s nimi vo svojom okolí alebo ich nachádzam medzi prispievateľmi na portál Dobrodruh.sk. Samozrejme, čoraz viac ľudí sa mi hlási dobrovoľne a chcú, aby som im zorganizoval besedu. Chcú sa podeliť o svoje zážitky a skúsenosti. Je veľa rôznych tém. Niektoré sú špecifickejšie, záujem o ne má iba menšia skupina ľudí. Také organizujem priamo v klubovni Dobrodruh, kde je však obmedzená kapacita. Potom sú témy, ktoré lákajú široké publikum. Väčšinou ide o krajiny, ktoré sú práve v kurze alebo o prezentujúceho, ktorý je už známy. Takéto besedy organizujem vo väčších priestoroch, väčšinou v kultúrnych strediskách.

Jozef Terem
Rumunsko, výstup na horu Moldoveanu
Jozef Terem
Rumunské hory

Tým však určite nechcem povedať, že témy, o ktoré je menší záujem, sú menej hodnotné ako tie, na ktoré príde viac ľudí. Skôr naopak. Skutočné hodnotné cestovateľské a expedičné skúsenosti lákajú menej ľudí, nakoľko iba malá skupina sa ich odhodlá zopakovať. Menej náročné, dostupnejšie a lacnejšie výlety lákajú oveľa viac ľudí. No ak by som dal na misku váh skutočne náročné expedície a ľahko dostupné výlety, určite sú hodnotnejšie tie prvé.

Čo všetko môžu ľudia nájsť v tvojej kaviarni, keď do nej zavítajú? Či už na prednášku alebo len tak na kávu...

Veľa ľudí k nám chodí plánovať si cesty, dohodne si u nás stretnutie, nájde u nás rôznych sprievodcov a bedekre, ktoré si môže prelistovať. Je to prostredie, ktoré je prajné. Aj ja sám im poradím, keď sa tam nachádzam. Nehrám sa na vinára ani gastronóma. Kaviareň som vytvoril ako prvú svojho druhu na Slovensku tak, aby sa zameriavala na cestovanie. Priestory sú komorné, ľudia sa tu cítia ako u známych na návšteve. Toto miesto má pre nich svoje čaro. Zariadenie tvoria artefakty z mnohých ciest. Z Indie a Nepálu sú vyrezávané masky. Nábytok je z Indonézie, rôzne sošky z Južnej Ameriky. Všetko, čo v kaviarni nájdete, odzrkadľuje moju životnú cestu.

Jozef Terem
Výstup na horu Ararat ( 5 137 m) vo východnom Turecku
Jozef Terem
Indické hory na motorkách

Uvažoval si niekedy, že sa presťahuješ zo Slovenska?

Bol som v istej fáze života, po vysokej škole, keď som premýšľal čo ďalej. Vyštudoval som históriu v kombinácii s etnológiu, čo sú odbory, ktoré koncom 90 rokov skutočne nemali šancu na adekvátne finančné ohodnotenie. Vtedy ma pokúšalo zbaliť sa odísť niekam do Austrálie alebo USA. Nakoniec som si však uvedomil, že tam by som pravdepodobne prežil celý život v anonymite. Zamestnal by som sa, plnil príkazy niekoho iného a snímal už iba nad knihami. Paradoxne, na Slovensku som cítil možnosť robiť to, čo ma baví. Žije nás tu málo, cestovala skutočne iba špecifická skupina ľudí. Tak som zostal a kráčal za svojim snom. Je to veľmi ťažké, udržať sa na tak malom trhu. Navyše, u nás je celkovo veľmi neprajné prostredie pre nezávisle podnikanie a podnikanie v špecifických oblastiach. No bojujem :)   

Jozef Terem
Senegal

Išlo ti niekdy na cestách o krk?

Neviem, nikdy som to tak nevnímal. Prach citlivosti na takéto veci mám ja veľmi nízko. Určite som bol veľakrát v situácii, ktorá nebola na smiech. Ale čo mám spomenúť? Že po mne strielali z luku na Papua Nová Guinea? Veď to sa dalo čakať, keď ide človek do takýchto oblastí... Mne sa stále zdá, že sa nedeje nič zvláštne ani neobvyklé. Keď stretnem známeho po dvoch rokoch a spýta sa ma, čo mám nové, odpoveď je: "Nič výnimočné". Medzitým som precestoval 20 krajín, zažil neskutočné veľa zážitkov. Ale ako to zhrnúť do troch viet? 

Jozef Terem
Na najvyššej hore Mexica - Pico de Orizaba (5 636 m)

A obľúbená otázka na záver, čo by si odkázal čitateľom Dobrodruha?

Žite naplno a napĺňajte svoje sny. Minimálne to aspoň vždy skúste. Moje heslo vždy bolo: "Stačí len vyraziť". Cesta a spôsob sa už vždy nájdu. A keď raz budete stáť pred nebeskou bránou a bilancovať svoj život, nech vás ovládne pocit spokojnosti, že to stálo zato... 

Jozef Terem
Srí Lanka