Jozef Terem, zakladateľ portálu Dobrodruh o životnej ceste dobrodruha

Zakladateľ portálu Dobrodruh.sk Jozef Terem žije tak, aby bol jeho život zároveň aj jeho hobby, rovnako ako jeho práca. Väčšina jeho aktivít preto veľmi úzko súvisí s cestovaním a turistikou. Ročne precestuje viacero krajín a trávi v nich čo najviac času tak, aby sa s navštíveným miestom zžil, spoznal ho a nasal čo najväčšie množstvo energie. Popritom si užíva aj život na Slovensku, starostlivosť o rodinu, web, a jeho cestovateľskú klubovňu s kaviarňou Dobrodruh v Bratislave. Ako sa pozerá na cestovateľské trendy a čo odporúča iným cestovateľom?

Jozef Terem
Jordánsko

 

Niektorí ťa volajú Dobrodruh. Ako vzniklo toto pomenovanie? Súvisí len s webom?

Oslovenie nie je ani tak osobné, vystihuje skôr skutočnosť, že som pred rokmi založil portál Dobrodruh.sk. Veľa ľudí si to zjednodušilo. A aj ja toto oslovenie niekedy používam v súvislosti so mnou ako prívlastok, aby si ma ľudia vedeli spojiť s portálom. Kamaráti alebo ľudia, čo ma lepšie poznajú ma tak však nevolajú. Je to skôr pracovné oslovenie. Aj keď v mladosti by som sa tak mohol nazývať, teraz sa to už mení. Nemusím sa pred nikým na počkanie predvádzať, aby som ukázal, nakoľko som dobrodružný. Užil som si toho už pomerne dosť :)

Jozef Terem
Indický Ladakh, najvyššie položený zjazdný prechod na svete -Khardung La (cca 5600 metrov)

 

Jozef Terem
Mongolsko

 

A čo prezývka Chosé?

Tá nemá nič spoločné s cestovaním. Vznikla ešte na základnej škole a už ani neviem ako. Je to Jozef po španielsky. Niekomu sa to zapáčilo a začal ma tak oslovovať. Prischlo mi to a rozšírilo sa to aj medzi ďalších ľudí.

Jozef Terem
V meste Esfahan, Irán (začiatok 90tych rokov)

 

Ako vyzeralo cestovanie a dobrodružstvá, keď si s nimi začínal ty?

Celý život som sa snažil cestovať, vždy ma lákalo spoznávať nové miesta. Je to niekde prirodzene vo mne.  Začínal som už v mladom veku, ale boli to skôr „čundre“ po Slovensku, spoznávanie hôr. Po páde Železnej opony sme s kamarátom Robom vysadli na motorku a vyrazili do Hainburgu. Hneď v prvý deň otvorenia hraníc. Mal som vtedy šestnásť rokov, on šoféroval. Bolo to úžasné. Večer som sa vrátil domov a mame povedal, bol som v Rakúsku. Na tú dobu absolútne prelomová chvíľa. Na ďalší rok sme sa rozhodli vyraziť stopom do Talianska. Užívali sme si pocit slobody a nových možností. Ľudia z vtedajšieho „západu“ nás vítali, boli prívetiví, niektorí nás pohostili alebo nechali u seba prespať. V začiatkoch to bolo skutočne lowcostové cestovanie so 100 západonemeckými markami vo vrecku na mesiac. Jedli sme preto maximálne ovsené vločky trikrát denne a domov sme prišli aj o 10 kíl chudší. Prespávali sme v parkoch, lesoch, na pláži.

Jozef Terem
Taliansko, asi rok 1991

 

Jozef Terem
Španielsko, Algesiras (cca 1991-1992)

 

Jozef Terem
cestovanie vlakom (Interrail) po Európe. Každý rok aspoň na mesiac.

 

To všetko boli dobrodružstvá, na ktoré sa vtedy neodhodlalo veľa ľudí.

Dnes úplne bežná vec...

Samozrejme, dnes je to samozrejmosť. Ale cestovanie aj dobrodružstvo mali pre mňa úplne iný význam ako je to vnímané dnes. Kedysi boli aj cesty do Bulharska či Rumunska veľkými výpravami. Tu na portáli nájdete rôzne články od počiatkov webu, aj z rokov 2005 či 2006. A v nich sa píše o zážitkoch z 90tych rokov. Tieto články v niektorých čitateľoch vzbudzujú dojem, že nejde o nič dobrodružné, pritom v tom čase boli dané zážitky skutočne niečím výnimočným. Dnes je už všeobecné vnímanie dobrodružstva dotlačené do aktivít, ktoré niekedy hraničia často extrémnym športom. Nie je už veľa možností na prirodzené dobrodružstvo. Sme všetkého presýtení. Niekedy malo slovíčko "dobrodruh" iný význam. 

Jozef Terem
Západná Papua, u kmeňa Yali
Jozef Terem, Kazbek
na hore Kazbek (5033 metrov), Gruzínsko

 

Ako dnes podľa teba vyzerá bežné cestovanie?

Veľa ľudí stále „zbiera pečiatky“. Chcú za krátky čas vidieť veľa. Vezmú si dovolenku a prebehnú počas nej niekoľko krajín, len aby si ich mohli odškrtnúť zo zoznamu. Tak ako cestujeme, tak aj žijeme. Rýchlo. Umožňuje to lowcostové cestovanie, lacné letenky, stále pribúdajúce lety do rôznych miest. Ľudí, ktorí preferujú takéto cestovanie, je ešte stále veľa. Alebo sú to potom klasické cesty za teplom. Dajme tomu v Thajsku, na Srí Lanke a podobne. Cez deň na pláži, večer zábava, k tomu rôzne výlety. Na toto je však výstižnejšie pomenovanie dovolenka.   

No čoraz viac ľudí vyhľadáva jedno miesto často mimo civilizácie na dlhší pobyt alebo sa rozhodne pre turistiku v istej oblasti. Dôkladne precítiť miestny kolorit. Napríklad v horách Kirgizska či Mongolska. Cestovanie ľudí nabíja energiou, aj u mňa je to tak.

Jozef Terem
Kirgizsko

 

Jozef Terem
Mongolsko

 

Ako cestuješ dnes ty?

Kedysi som tiež cestoval rýchlo. No keď sme v roku 2007 absolvovali trip po juhovýchodnej Ázii (Thajsko, Laos, Barma), uvedomil som si, že som si z cesty nedoniesol žiadne spomienky. Ponáhľali sme sa z jedného bodu do druhého, nič sme poriadne nevideli, aj keď sme toho navštívili veľa. Bol som po návrate domov úplne prázdny. Zlomilo sa niečo vo mne...

Ani dnes neviem obsedieť, no vyberám si miesta dôslednejšie, viac hľadám, premýšľam nad najbližšou destináciou. Cestujem skôr expedične, zážitkovo. Snažím sa spoznávať krajinu, hory, vzdialenejšie kúty. Chcem si destináciu užiť, nestresovať sa. U mňa je v tomto prípade menej viac.

Jozef Terem
Jozef Terem na Blyde river canyon/Juhoafrická republika

 

Jozef Terem
Kmeň Cátanov/Mongolsko

Považuješ sa za cestovateľa?

Určite nie. Takto možno nazvať úplne iných pánov. David Livingstone, Alberto Vojtěch Frič, Miloslav Stingl a mnohí ďalší... To boli objavitelia. Slovíčko cestovateľ je dnes dosť silno dehonestované. Ja sám seba považujem za človeka, ktorý rád spoznáva svet. 

Koľko krajín si už navštívil?

Neviem. Skutočne. Nevediem si štatistiky o tom, koľko krajín som precestoval. Pre mňa to nemá žiaden význam. Odhadom, ročne je to približne desať krajín. Keď však nemám chuť, necestujem. Trvá to aj mesiace, no potom ma opäť začnú "žrať mrle". No ja som rád doma na Slovensku. Chodím do lesa a prespávam tam. Vezmem si veci, idem sa na tri dni prejsť, počúvam v noci zver, šum lístia, padanie kameňov. Alebo idem na turistiku. Robí to veľa ľudí, ktorí majú radi prírodu.

Jozef Terem
Island

 

Jozef Terem
Indický Ladakh

 

V začiatkoch si cestoval takpovediac „za pár drobných“. Dá sa to aj v súčasnosti?

Samozrejme, cestovať sa dá vždy. No drvivá väčšina ľudí je už dnes pomerne pohodlná a zďaleka nie sú ochotní podstúpiť to, čo sme boli my ochotní podstúpiť vtedy. Keď sme mesiac cestovali s pár západonemeckými markami a aby sme si na cestu zarobili, šli sme kopať jamy, robili tvrdú prácu a rôzne brigády. Ale to je asi prirodzené. Možno my by sme zase nerobili to, čo robili chalani 20-30 rokov pred nami. Dnes už nie je zrejme nič z toho nutné. Na ako-tak komfortné cestovanie si každý nájde peniaze. Dajú sa ľahšie a rýchlejšie zarobiť. Uľahčené je to aj vďaka rôznym lacnejším formám ubytovania ako napríklad couchsurfing. V minulosti, aby sme ušetrili, prespávali sme v parkoch, lesoch, na plážach. Dnes už cestovanie nie je až tak otázkou peňazí. Lacno sa dá dostať do Ázie, Afriky, o Európe ani nehovorím. Skôr je problém odhodlať sa, mať na to gule, pobaliť sa a vyraziť.

Jozef Terem
Prechod hranice medzi Pakistanom a Indiou na korbe autobusu

 

Jozef Terem
Na Karakorum Highway, Pakistan (cca 1994). V  pozadí Nanga Parbat, 8 126 m

 

Jozef Terem
Dílli, India. Vtedy boli ešte slony a kravy na uliciach bežným javom

 

Koľko si utratil na cesty?

Veľmi veľa. Neviem to ani zrátať. Kedysi neexistovalo, žeby niekto sponzoroval obyčajného chalana z ulice. Fyzicky som makal, aby som zarobil peniaze. To bola priorita. A následne mohol byť vždy niekoľko týždňov v roku slobodný na cestách. Spoliehať sa sám na seba, cibriť svoje skúsenosti, nemať vopred nič zabezpečené a objavovať v tej dobe pre našich ľudí nie veľmi známy svet.

Máš svoju obľúbenú destináciu, ktorú si v minulosti navštívil?

Asi nie. No veľmi blízka je mi oblasť Kaukazu. Keď sa z chlapca z komunistického Československa, ktorý sa maximálne tak mohol len pozerať na knižky s fotkami a textami o zaujímavých miestach, stal niekto, kto si zrazu tieto miesta mohol reálne ohmatať, bol to neuveriteľný pocit. Veľakrát som bol v Indii, aj keď ju nemám nejak mimoriadne rád. Prvýkrát som ju navštívil v deväťdesiatych rokoch a bol to pre mňa obrovský šok. Stretával som na ulici obrovské množstvo chudákov, v uliciach bol bordel a zápach. Dnes už krajina pokročila. Zápach a neporiadok je tam aj dnes, no nedá sa to porovnať s tým, čo bolo kedysi. 

Najväčšie cestovateľské sny som si už v podstate splnil. No stále prichádzajú ďalšie. Lákajú ma vo všeobecnosti severské a horské krajiny, pretože tam, kde sú hory a zima, je vždy aj menej ľudí. A to mi vyhovuje, mám momentálne obdobie, keď preferujem hory. No každá krajina má niečo do seba.

Jozef Terem
Pakistan

 

Jozef Terem
pobrežie Kalifornie, USA (1998)

 

Nezvykneš cestovať sám. Prečo?

Na rôznych miestach som sa už ocitol aj sám, no nevyhovuje mi to. Samotu si užívam na Slovensku, niekde v prírode, kam môžem vybehnúť kedykoľvek mám chuť. Rád sa delím o zážitky. Posledné roky cestujem s kamarátmi alebo so skupinou ľudí, ktorí sa medzi sebou poznajú, chodia ku nám do kaviarne alebo sú so mnou v kontakte na portáli.

Jozef Terem
Zosuv pôdy na Karakorum highway/Pakistan 1994

 

Jozef Terem
Pakistan, mesto Quetta/ rok 1994

 

Je bezpečnejšie cestovať s niekým?

Často je to aj nebezpečnejšie. Najmä, keď toho človeka, s ktorým sa do sveta vyberiete, nepoznáte alebo ho nemáte overeného, lebo ste spolu ešte necestovali. Môže sa stať, že sa naňho spoľahnete a on vás nechá v peknej šlamastike.

Je dôležité mať pred cestou vypracovaný nejaký plán?

Veľa ľudí dnes cestuje podľa nejakého plánu a itineráru. Majú rezervované ubytovanie, autobusy a cestujú nalinajkované. Musia všetko stíhať, majú presne vyhradený čas na zážitky. Ja som čiastočne odporcom takéhoto cestovania. Potláča to prirodzenosť. Keď sa na nejakom mieste cítim dobre, nemôžem na ňom ostať, lebo naruším plán. Je to obmedzujúce. Ja si detailný plán nikdy nerobím. Pripravím si ho len približne, spíšem si, kam by som chcel ísť, čo by som chcel vidieť a ostatné nechávam na náhodu.

Jozef Terem
Pešie prechody, Nórsko

 

Jozef Terem
Autom v Afrike, Senegal

 

Pred pár rokmi si si otvoril cestovateľskú klubovňu s kaviarňou Dobrodruh. Prečo si sa rozhodol pre tento koncept?

Niečo podobné som mal v hlave už dávno. Možno to znie až neuveriteľne, ale určite vyše 20 rokov. Je to zmes toho, čo som videl na rôznych miestach sveta, a mojich vlastných predstáv. Postupne vo mne tento nápad dozrieval, dolaďovali sa mi v mysli detaily. Odrádzalo ma len to, že som v podobnom podnikaní nemal žiadne skúsenosti. Túžil som mať zopár metrov štvorcových prispôsobených mojim predstavám, kde by som sa ja, ale aj ostatní, ktorí tam prídu, dokázali preniesť kamkoľvek na svete. Miesto, kde by sa dalo snívať s otvorenými očami, plánovať, odhodlávať sa. Klubovňa Dobrodruh nie je dielom žiadneho architekta, nie je to otázka imidžu. Je to zosobnenie môjho životného štýlu.

Jozef Terem
V cestovateľskej klubovni Dobrodruh

V kaviarni, ale aj v mimo nej organizuješ aj cestovateľské besedy či diskusie. Ako a kde hľadáš zaujímavých cestovateľov a príbehy? 

Stretávam sa s nimi vo svojom okolí alebo ich nachádzam medzi prispievateľmi na portál Dobrodruh.sk. Samozrejme, čoraz viac ľudí sa mi hlási dobrovoľne a chcú, aby som im zorganizoval besedu. Chcú sa podeliť o svoje zážitky a skúsenosti. Je veľa rôznych tém. Niektoré sú špecifickejšie, záujem o ne má iba menšia skupina ľudí. Také organizujem priamo v klubovni Dobrodruh, kde je však obmedzená kapacita. Potom sú témy, ktoré lákajú široké publikum. Väčšinou ide o krajiny, ktoré sú práve v kurze alebo o prezentujúceho, ktorý je už známy. Takéto besedy organizujem vo väčších priestoroch, väčšinou v kultúrnych strediskách.

Jozef Terem
Rumunsko, výstup na horu Moldoveanu

 

Jozef Terem
Rumunské hory

 

Tým však určite nechcem povedať, že témy, o ktoré je menší záujem, sú menej hodnotné ako tie, na ktoré príde viac ľudí. Skôr naopak. Skutočné hodnotné cestovateľské a expedičné skúsenosti lákajú menej ľudí, nakoľko iba malá skupina sa ich odhodlá zopakovať. Menej náročné, dostupnejšie a lacnejšie výlety lákajú oveľa viac ľudí. No ak by som dal na misku váh skutočne náročné expedície a ľahko dostupné výlety, určite sú hodnotnejšie tie prvé.

Samozrejme, poznám tak veľmi veľa skvelých ľudí, ktorí podnikli už v dávnej minulosti hodnotné expedície. No nikto o nich nevie. Napríklad aj preto, že nie sú na facebooku a nemajú ambíciu sa zviditeľňovať. Veď to poznáte, kto nie je na facebooku nežije :)

Čo všetko môžu ľudia nájsť v tvojej kaviarni, keď do nej zavítajú? Či už na prednášku alebo len tak na kávu...

Veľa ľudí k nám chodí plánovať si cesty, dohodne si u nás stretnutie, nájde u nás rôznych sprievodcov a bedekre, ktoré si môže prelistovať. Je to prostredie, ktoré je prajné. Aj ja sám im poradím, keď sa tam nachádzam. Nehrám sa na vinára ani gastronóma. Kaviareň som vytvoril ako prvú svojho druhu na Slovensku tak, aby sa zameriavala na cestovanie. Priestory sú komorné, ľudia sa tu cítia ako u známych na návšteve. Toto miesto má pre nich svoje čaro. Zariadenie tvoria artefakty z mnohých ciest. Z Indie a Nepálu sú vyrezávané masky. Nábytok je z Indonézie, rôzne sošky z Južnej Ameriky. Všetko, čo v kaviarni nájdete, odzrkadľuje moju životnú cestu.

Jozef Terem
Výstup na horu Ararat ( 5 137 m) vo východnom Turecku

 

Jozef Terem
Indické hory na motorkách

 

Uvažoval si niekedy, že sa presťahuješ zo Slovenska?

Bol som v istej fáze života, po vysokej škole, keď som premýšľal čo ďalej. Vyštudoval som históriu v kombinácii s etnológiu, čo sú odbory, ktoré koncom 90 rokov skutočne nemali šancu na adekvátne finančné ohodnotenie. Vtedy ma pokúšalo zbaliť sa odísť niekam do Austrálie alebo USA. Nakoniec som si však uvedomil, že tam by som pravdepodobne prežil celý život v anonymite. Zamestnal by som sa, plnil príkazy niekoho iného a snímal už iba nad knihami. Paradoxne, na Slovensku som cítil možnosť robiť to, čo ma baví. Žije nás tu málo, cestovala skutočne iba špecifická skupina ľudí. Tak som zostal a kráčal za svojim snom. Je to veľmi ťažké, udržať sa na tak malom trhu. Navyše, u nás je celkovo veľmi neprajné prostredie pre nezávisle podnikanie a podnikanie v špecifických oblastiach. No bojujem :)   

Jozef Terem
Senegal

 

Išlo ti niekdy na cestách o krk?

Neviem, nikdy som to tak nevnímal. Prach citlivosti na takéto veci mám ja veľmi nízko. Určite som bol veľakrát v situácii, ktorá nebola na smiech. Ale čo mám spomenúť? Že po mne strielali z luku na Papua Nová Guinea? Veď to sa dalo čakať, keď ide človek do takýchto oblastí... Mne sa stále zdá, že sa nedeje nič zvláštne ani neobvyklé. Keď stretnem známeho po dvoch rokoch a spýta sa ma, čo mám nové, odpoveď je: "Nič výnimočné". Medzitým som precestoval 20 krajín, zažil neskutočné veľa zážitkov. Ale ako to zhrnúť do troch viet? 

Jozef Terem
Na najvyššej hore Mexica - Pico de Orizaba (5 636 m)

 

Len niekoľko dní dozadu ti vyšla prvá kniha s názvom "Dobrodruh na Cestách". O čom bude?

Budú to reálne príbehy, bez pátosu heroizmu. Dozviete sa o začiatkoch slobodného cestovania na Slovensku riadne od podlahy v tých najtvrdších podmienkach. Zápasili sme s nedostatkom informácii a učili sa na vlastných chybách.

V knihe zachytávam úplne začiatky, keď sme stopom a vlakmi brázdili celú Európu, vyberieme sa "po zemi" zo Slovenska až do Nepálu, krížom cez Balkán, Turecko, Irán, Pakistan a Indiu. Priblížim vám ako sme mladí chalani vystúpili na päťtisícovku Kazbek v Gruzínsku ale aj bájny Ararat v Turecku.

Rozpoviem vám aj nezabudnuteľné dobrodružstvo zo Západnej Papuy, medzi potomkami tých najkrvilačnejších ľudožrútov.

Jozef Terem, Dobrodruh na cestách
Jozef Terem, kniha Dobrodruh na cestách

Kde sa dá kniha kúpiť?

Ak chce niekto podporiť priamo mňa ako autora a navyše aj s mojim venovaním, môže si ju prísť prevziať priamo ku nám do cestovateľskej kaviarne Dobrodruh v Bratislave. Alebo si ju môže objednať tu na webe, do poznámky stačí dať citáciu, komu knihu venovať. Stačí napísať na email: kniha@dobrodruh.sk a hneď bude poslaná. Viac info je TU: Dobrodruh na cestách.  

Knihu však možno dostať aj bežne v slovenských kníhkupectvách.

Dobrodruh na cestách
kniha Dobrodruh na cestách

A obľúbená otázka na záver, čo by si odkázal čitateľom Dobrodruha?

Žite naplno a napĺňajte svoje sny. Minimálne to aspoň vždy skúste. Moje heslo vždy bolo: "Stačí len vyraziť". Cesta a spôsob sa už vždy nájdu. A keď raz budete stáť pred nebeskou bránou a bilancovať svoj život, nech vás ovládne pocit spokojnosti, že to stálo zato... 

Jozef Terem
Srí Lanka

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia