Kam v Petrohrade keď prší? Ermitáž

Ľuboš Vodička - 19.6.2019
ermitage

Bol som žiakom základnej školy, keď mi niekto doniesol z Ruska (rozumej zo Sovietskeho zväzu) odznáčiky. Bol medzi nimi jeden s nápisom Эрмитаж. Vedel som si  to „prelúskať“ sám, pretože už od štvrtého ročníka sme sa po rusky učili úplne všetci. Odznáčik nebol vôbec zaujímavý. Tvar mal podobný obrátenému štítu, v pozadí bola silueta Zimného pálaca v Petrohrade a vpredu paleta so štetcami. Celý sa leskol ako naleštená medená nábojnica. Možno bol vyrobený z odpadu pri výrobe munície. Ale kto by sa o to v 70.-tych rokoch 20. storočia zaujímal? Podozrivá bola len civilná výroba. Veď ešte aj ten šijací stroj sa dal poskladať len na ľahký guľomet ... Popri ostatných odznakoch, na ktorých boli sovietske stroje lietajúce vo vesmíre (Venera, Lunochod, Vostok, Voschod,  ...), bol absolútne nezaujímavý. Možno ich vtedy dokonca v Ermitáži rozdávali „na kilá“. Neviem. Dnes v Ermitáži žiadne odznaky nerozdávajú. Dokonca tam ani takéto socialistické „posolstvo“ nenájdete. Ale to čo bolo zaujímavé na pozeranie v minulosti, ostalo zaujímavým do dnešného dňa.

Obrazy, v ktorých prevažuje hnedá a tmavozelená farba

Budem kacír. Spreneverím sa všetkým umenovedným príručkám kážucim obdivovať stredoveké, barokové, rokokové umenie. ermitage

Napíšem, že som unavený z náboženských tém, symbolov  a symboliky, prísnych portrétov,  štíhlych postáv, bacuľatých anjelov a pekelného zatratenia,  že ma unavuje pohľad na stovky a stovky obrazov s prevládajúcou hnedou a tmavozelenou farbou.  Obdivujem hru svetla a tieňa, dokonalosť perspektívy a racionalitu kompozície, fascinuje ma dokonalosť remeselnej zručnosti. Užijem si to a vychutnám, keď vidím takýchto obrazov tak dve desiatky. Ak ich je viac, mením sa na mravca, ktorý uniká pred prílivovou vlnou. Prečo tento dlhý úvod? Pretože musím vyrukovať s priznaním, že pôvodnú (tú najnavštevovanejšou, najobdivovanejšiu, najchránenejšiu) časť expozície Ermitáže som prebehol rýchlosťou pomaly klusajúceho poníka. Samozrejme len na miestach, kde my to more, oceány turistov zo všetkých kútov ázijského kontinentu dovolili. Tam kde to nešlo, topil som sa vo vlnách návštevníkov, ktorí vo mne vyvolávali zdanie, že som na vernisáži svetového umenia v Ulanbátare.  Ermitáž je úžasná, perfektná, geniálna, ibaže z tých jej superlatívov som si vychutnal  Hieronymusa Boscha, Jordánske schodisko, Veľký sál (tiež Mikulášov  sál), Petrovský sál (Malú trónnu sálu) a všetkému ostatnému som sa už len čudoval. Napríklad nie veľmi prehľadnému značeniu, milej konverzácii s tetuškami, ktoré tu strážili (na otázky položené v ruštine odpovedali zásadne po anglicky a každá z nich vyzerala ako stredoškolská profesorka histórie na dôchodku – mimochodom vyzerali naozaj klasicky krásne), preplneným šatniam pre návštevníkov, do ktorých už pomaly nechceli brať veci na odloženie a art shopu s naozaj zaujímavým a kvalitným tovarom. ermitage

Písať o Ermitáži, že je taká alebo onaká, že ja tam to či ono, nemá význam. Ermitáž je svet sám o sebe. Skúste ho zažiť a urobíte si o ňom obraz. Jediné odporúčanie, ktoré existuje znie: navštívte ju keď prší (sneží, mrzne, kolabuje počasie). Vtedy možno preriedne počet návštevníkov. Alebo choďte hneď ráno. To miesto treba navštíviť určite viac krát. Prvá návšteva je ako úder lopatou po hlave. Z toho sa len ten nespamätáte.

Múzeum hlavného štábu (Мусеум генерального штаба)

Ak Zimný palác s Ermitážou predstavujú chaotický labyrint, tak pochopiť, že Ermitáž je aj Мусеум генерального штаба (Museum generaľnovo štaba), to už chce riadnu dávku dôvtipu. Pre lepšie pochopenie, ak sa postavíte chrbtom k Zimnému palácu a priamo pred sebou vidíte monumentálny oblúk so sochou bohyne Niké na vojnovom voze, tak budova po ľavej strane je „voľným pokračovaním Ermitáže“.  ermitagePôvodne išlo skutočne len o Múzeum generálneho štábu, teda o akúsi formu vojnového múzea.  Nie je to vôbec neobvyklé, pretože rozsiahly poloblúk lemujúci  Palácové námestie býval  jeho sídlom.  Ibaže veci sa menia a turistický sprievodcovia reagujú na zmeny pomalšie ako by sme očakávali.  Napríklad turistický sprievodca Petrohrad, inspirace na cesty (vyd. Lingea Berliz, 2. vydanie r. 2018) krátko konštatuje: V muzeu si můžete prohlédnout soukromé komnaty hraběte Nesseelrodeho (předsedy vlády za Alexandra I. a Mikuláše I.), sbírky ruského a evropského dekorativního umění, maleb a soch z 19. a 20. století (z období impresionismu a postimpresionismu, ale i díla Matisse a Picassa) a také sbírky věnující se umění současnému. Asi by človek musel byť Sherlock Holmes, alebo Doctor Strange, aby uhádol, že nezáživne podaná informácia ukrýva obrovský potenciál kvalitného prekvapenia.

Za relatívne uniformnou fasádou hlavného štábu a krátkym tunelovým priechodom sa pred vami otvorí fantastický priestor. Ľahko futuristický, trochu minimalistický, surovo betónový, sterilne sklenený, prívetivo svojský.  Úžasná kombinácia, žiaľ o autoroch konceptu a dobe vzniku, som žiadne informácie nenašiel (je pravda, že som sa ani veľmi nenamáhal, pretože mi stačil zážitok sám).  Všetko tu nasvedčuje tomu, že prestavbu ukončili pred „pár dňami“. Niektoré časti pôvodnej budovy sú stále uzatvorené a niektoré chodby „krášlia“ igelitové plachty. Nič z toho návštevníkovi nemusí vadiť. Ponuka výtvarných diel, ktoré tu vystavujú je odpútaním sa od zviazanosti a tradičnosti koncepcií vrcholiacich na začiatku 18. storočia.  Máte pred sebou pestrosť farieb, nespútanosť nápadov, imagináciu pocitového prežívania, mäkkosť až erotičnosť, drsnosť až prísnosť geometrických tvarov, mystičnosť až nekompromisný realizmus. 

 ermitage

Ak pôvodnú Ermitáž prezentujú mená da Vinci, Tizian, Michelangelo, Rafael, van Dyck, Rubens, El Greco, Poussin, Lorraine, Fragonard, tu je v ponuke Monet, Renoir,  Degas,  Cézanne,  Gauguin, Matisse, Rodine, Vuillard, Messina, Gutusso, Kent, Crosetti. Nie je to zápas mien v duchu „kto dá viac“, ale je to pestré menu pre nasýtenie vizuálnych chutí. Je úplne jedno či zapadnete do Галерее памяти Сергея Щукина и братьев Морозовых (Galéria spomienok Sergeja Ščukina a bratov Morozovovcov), alebo do expozície Западноевропейское искусство XIX века (Германия, Голландия, Бельгия) (Západoeurópske umenie XIX storočia (Nemecko, Holandsko, Belgicko)), stále to bude akčné dobrodružstvo špičkovej kvality. Podobne ako v starej Ermitáži, aj tu výtvarné umenie striedajú expozície cárskej slávy Petrohradu. Vystavené sú outfity cárskej palácovej gardy, miniatúry korunovačných klenotov, aj Fabergeho vajcia (novšiu produkciu daroval dokonca prezident Putin).

Navštíviť, či nenavštíviť?

Ani by ma nenapadlo, že niekto príde do Petrohradu a ani len nenahliadne do Ermitáže. ermitageTo by bolo ako prísť do pivovaru a neochutnať aspoň jednu malú „desinku“. Ibaže aj to je možné. Na TripAdvisor som našiel tento postreh  Ermitáž sme prešli asi za 3 hodiny, aj tak si z obrazov nepamätám poriadne nič ani z artefaktov, je zbytočné plánovať si celý deň na Ermitáž, radšej si naplánujte Ermitáž tak na 3 hodiny aby ste si program spestrili. Fanúškovia umenia tí nech si plánujú aj 2 dni v Ermitáži :) Autor tohto hodnotenia to vystihol, nie všetko „čo každý musí vidieť“, je naozaj to, čo každý musí vidieť.

Pred záverom

Existuje ešte jeden pohľad na Ermitáž. Na jej sídlo. Na Zimný palác. Do tohto paláca v noci 7. novembra 1917 vniesli (ne)slobodu čižmy robotníkov a námorníkov Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Jeho chodbami kráčal neurotický revolucionár, ťažko chorý vizionár Vladimír Iljič Lenin. Sedávali tu ruskí cári a cárovné, tvorili sa tu svetové dejiny. Je to zvláštne miesto. Na pohľad krásne, udalosťami začiatku 20. storočia smutné, až strašidelné.

Pre zaujímavosť:

https://www.hermitagemuseum.org/wps/portal/hermitage/!ut/p/z1/hY49D4IwFEV_CwOj7eMb3RoWxaGLUXyLAVKBhFJSqo3_3jqaaLjbzT0nuRRpRXGqn0NXm0FN9ej6FdMbZywNogJKfjhmwPgp2XN-LsIippc1AN0Mf8LA-biGlBSHRhLbSgIkCRMIoi1AnoVZnKefh2xqoryjqMVdaKHJQ7vjvTHzsvPBB2st6ZTqRkFaJX34pfRqMbT6JuksK9hg87LM895WMAgO/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/?lng=sk

https://www.hermitagemuseum.org/wps/portal/hermitage/visitus/general-staff/!ut/p/z1/jZDLDoIwEEW_hm1noDzdNbjwFesDAbsxYBBJKDWA8vuicWMixNlNcu49yQUBMYgqeRR50haqSsr-Pwr7xBmzderjwsW5iYzzcBVsQ2O_MSB6AzhwDEH8kx8BxHh9BOJbwedLp28IfH29mx48jkOANes1vuGbH2BEsgBRpJJ0Z0mQWBSpjoblmLrjUec1EatS6uYg6uyS1VlN7nW_3LVtb81EQw27riO5UnmZkbOSGv6KXFXTQvxNwk0eYiw2MnIb9gSMvhMP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/?lng=ru

 

Komentáre Disqus