Kostoly za hradbami: Borský Mikuláš

Ľuboš Vodička - 1.1.2021
Borsky Mikulas

Mnohí s obľubou pripomínajú, že  „aj majster tesár sa utne“. Tak rád by som sa vyhovoril z tohto príslovia. Rád, pretože práve v Borskom Mikuláši som presviedčal sám seba, že som objavil aj to čo tam nie je. Vysvetlím. Keď som začal pripravovať sériu Kostoly za hradbami, spísal som si zoznam obcí na Záhorí, v ktorých sú kostoly s opevnením evidované v zozname pamiatok[1]. Napísal som si ich názvy a keďže ešte nebol vyhlásený tvrdý koronakrízový lock-down, sadli sme s Jakubom, synom, do auta vyrazili do Borskej nížiny. V Borskom Mikuláši sa priamo uprostred dediny týči impozantný barokový kostol. Na miernej vyvýšenine, ktorú obkolesuje oporný múr. Nič však nenasvedčuje tomu, že by šlo o obranný múr.

Sám seba som presvedčil, že môže ísť o jeho zbytky – prakticky pätu – lebo korunu aj so strieľňami hádam zbúrali, keď sa ukázal ako zbytočný. Obišiel som ho, pochybnosti som prebíjal „múdrymi“ hypotézami, pozrel som si budovu fary, okukol školu na Cintorínskej ulici (mimochodom veľmi pekná budova), prešiel sa k cintorínu. Čuduj sa svete, oproti cintorínu stojí mimoriadne malebný tehlový múr. Ešte aj štrbiny v ňom vyzerajú ako strieľne. Zjavne obkolesoval pozemok fary. To som už považoval za čistú výhru. Toto budú určite zbytky opevnenia kostola. V skutočnosti neboli. Dobre som si to všetko navymýšľal. Keď som prišiel domov, ešte raz som mrkol do zoznamu a ajhľa! Chybička, ktorá sa dostala do môjho hľadania bola taká obludná, že mi mohla oči vyklať.

Namiesto Kostola sv. Petra a Pavla som našiel Kostol sv. Mikuláša. Kto by mohol tušiť, že v dedinke Borský Mikuláš budú mať dva významné kostoly? Ja. Taká je pravda. Borský Mikuláš, totiž vznikol 1. januára 1975 zlúčením obcí Borský Peter a Borský Mikuláš. Jednoduché ako kýchnuť si. Na cestu som sa zle pripravil a o dva dni, tentokrát už s manželkou sme opäť vyrazili do Borského Mikuláša. Náplasťou na moje pošramotené ego bola zastávka v Studienke. Ako som už spomínal, náš Ústredný zoznam pamiatkového fondu, opevnený kostol v Studienke vôbec neeviduje.

O kostole v Borskom Mikuláši (o tom správnom kostole)

Najdôležitejšie je zapamätať si, že Kostol sv. Petra a Pavla je románsky kostol. Prečo? Pretože  je zo začiatku stredoveku. Je pravda, že najstarší kostolík na Slovensku, kostol Margity Antiochijskej, stojí v Kopčanoch na Záhorí, ale celkove románskych kostolov v tejto oblasti je menej ako trpaslíkov v rozprávke o Snehulienke. Táto informácia je dôležitá aj preto, lebo len málo kostolov v okolí prešlo architektonicko-historickým výskumom. Ten by mohol preukázať, že tieto stavby sú pravdepodobne ďaleko staršie ako sa všeobecne uvádza. Nakoľko Záhorie bývalo relatívne bohatou časťou Horného Uhorska, tak významné stavby ako kostoly sa tu bežne modernizovali.

Tunajší kostolík bol postavený niekedy v období medzi 12. až 14. storočím. Rozptyl takmer 300 rokov. Zaujímavé, naozaj zaujímavé! Maďarskí historici ho označujú ako Arpádházbeli templom, čo môžeme preložiť do slovenčiny ako kostol z čias kráľovského rodu Arpádovcov (vládli od roku asi 880 do roku 1301). Krátko po porážke Uhorských vojsk pri Moháči (1526) bola dedina a kostol dočasne obsadené tureckým vojskom.  V rokoch 1676 až 1680 bol areál kostola doplnený o obranný múr so strieľňami. Aj táto informácia je zaujímavá. Opevňovanie kostolov na dnešnom území Slovenska prebiehalo v súvislosti s tureckou okupáciou  a ochranou pred rabovaním osmanskými vojskami. Koniec vlády tureckého polmesiaca predznamenala Bitka pri Veľkých Vozokanoch v roku 1652 (bližšie článok O Vozokanskom levovi, o levovi, o ktorom vieme tak málo). K premene tohto kostola na pevnosť došlo v období, kedy sa nebezpečenstvo začalo vytrácať.

Zdá sa, že nebolo úplne zažehnané. Prestavbou prešiel aj samotný kostol. Pôvodný stredoveký priestor (hlavná loď) bol zbúraný a nahradil ho veľkorysejší barokový interiér. Zachovaná ostala pôvodná veža, ktorá dnes pôsobí neproporčne nízko. Vďaka tomu však ostalo zachovaných sedem románskych združených okien delených stredovým stĺpom, tzv. bifórií (jedn č. biforium alebo bifora), ktoré pomohli datovať obdobie vzniku kostola. Ďalších úprav sa kostol dočkal v roku 1713 a v prvej polovici 20. storočia. Pripomienkou najvýraznejšej stavebnej úpravy je datovanie 1680 v trojuholníkovom štíte vstupnej murovanej brány do areálu kostola. V murovanom štíte vstupu do kostola je umiestnená socha sv. Vendelína z Trieru.  Všeobecne je vnímaný ako nemecký svätec, patrón sedliakov, pastierov, polí a roľníkov.  Súvislosť možno hľadať v blízkosti Rakúska ako nemecky hovoriacej krajiny a v úzkych obchodných vzťahoch s ním. Hádam každý zdroj informácií o kostole uvádza, že na jeho veži je turecký polmesiac. Ja som ho prehliadol.

O patrocíniu reč nebude

Naozaj. Tentokrát si odpustím rozprávanie o dvoch svätých, o Petrovi, aj o Pavlovi, ktorým je kostol zasvätený. V oboch prípadoch ide o tak významných svätcov, apoštolov, že rozprávanie o nich by bola škoda skrátiť na pár viet. Peter bol priamo Ježišom Kristom ustanovený ako jeho nástupca na Zemi a Pavla (pôvodným menom Saul, tiež Šavel) označujú za apoštola pohanov. Hoci nepatril medzi pôvodných dvanástich apoštolov, zapísal sa do cirkevných dejín ako autor dogmy o prvotnom hriechu. Jednoducho je toho veľa a rozprávanie o každom z nich doplním pri kostoloch, ktoré im budú zasvätené.

[1] http://www.pamiatky.sk/sk/page/evidencia-narodnych-kulturnych-pamiatok-na-slovensku

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.